Aká je zdravá miera hospodárskeho rastu na Slovensku? Akým tempom môžeme rásť bez vedľajších negatívnych účinkov (vyššia inflácia, strata konkurencieschopnosti, problémy vo finančnom sektore atď.)?
Ekonómovia na zodpovedanie týchto otázok používajú „teplomer“, produkčnú medzeru, ktorá indikuje prehrievanie (kladná hodnota) alebo podchladenie ekonomiky (záporná hodnota). Problémom však je, že tieto teplomery sú veľmi nepresné a stáva sa, že až v recesii sa dozvieme, že sme vlastne mali výborné časy pred pár rokmi. Presná diagnóza je pritom dôležitá, keďže verejné financie by mali v dobrých časoch šetriť a v zlých pomáhať ekonomike. V minulosti som prirovnal meranie produkčnej medzery k hľadaniu Yetiho a nabádal som k tomu, aby sa používali viaceré metódy, teda aby sme kládli veľký dôraz na robustnosť. Predsa ani pri dôležitých rozhodnutiach v živote sa nespoliehame len na jeden zdroj informácií.
Prečo o tom hovorím? Lebo vidím viacero signálov z rôznych oblastí ekonomiky, ktoré naznačujú, že na dverách ekonomiky by už dávno mala visieť tabuľa s názvom „dobré časy“. Zatiaľ pre rok 2016 ani Európska komisia a ani ministerstvo financií nehlásia prehrievanie (hovoria o produkčnej medzere -0.3 respektíve -0.2). Pre rok 2017 už áno. Ktoré signály naznačujú zvýšenú teplotu ekonomiky (nad normálne hodnoty) už v roku 2016? Predovšetkým tri oblasti: trh práce, finančný sektor a očakávania podnikov. Uvádzam k nim tri grafy.
Graf 1: Beveridgova krivka
Beveridgova krivka jasne ukazuje, že trh práce sa prehrieva. Napriek 9-percentnej nezamestnanosti, počet voľných miest je stále relatívne vysoký (aj keď sú tam určité metodické nepresnosti) a pre firmy je čoraz ťažšie nájsť kvalifikovanú pracovnú silu. Svedčí to o vysokej štrukturálnej nezamestnanosti na Slovensku.
Graf 2: Produkčná medzera zohľadňujúca finančný cyklus
Finančné veličiny môžu taktiež signalizovať vychýlenie ekonomík od trendu. Íri, Španieli alebo Američania by o tom mohli dlhé hodiny rozprávať. O fáze finančného cyklu vypovedajú predovšetkým objem čerpaných úverov alebo ceny nehnuteľností. Ak si pri kalkulácii produkčnej medzery zoberieme do úvahy aj tieto faktory (metodika BIS), vidíme, že rok 2016 bol na Slovensku už v plusových číslach.
Graf 3: Produkčná medzera na báze očakávaní firiem
Nálada v podnikovom sektore je taktiež celkom optimistická. Vidno to z údajov o produkčnej medzere na báze firemných očakávaní, kde je zahrnutých päť indikátorov, ktoré monitorujú objednávky, využitie výrobných kapacít a aktivitu na Slovensku (v priemysle, službách a maloobchode). Okrem toho sú zohľadnené aj dva indikátory z externého prostredia: rast svetového obchodu a akciový index v Európe. Táto produkčná medzera ukazuje prehrievanie na úrovni 2%.
Čo z týchto troch grafov vyplýva? Z môjho pohľadu minimálne tri odporúčania pre hospodársku politiku:
- riešiť pnutie na trhu práce: zlepšenie šance nezamestnaných vrátiť sa na trh práce, riadená migrácia alebo napríklad uvoľnenie prebytočných kapacít vo verejnej správe,
- dôkladný monitoring ukazovateľov finančnej stability,
- rýchlejšia fiškálna konsolidácia oproti plánom.
Aby bolo jasno, kladná produkčná medzera v krátkodobom horizonte neznamená žiadnu zásadnú hrozbu pre ekonomiku. Cez eurokrízu sme však videli, že ak sú nerovnováhy prítomné dlhšiu dobu, ventil niekde povolí a náprava je potom veľmi bolestivá. Lepšie sa učiť z cudzích chýb ako z vlastných.
