Celé znenie prognózy vrátane príloh nájdete pod článkom v sekcii na stiahnutie.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pripravila prognózu strednodobého fiškálneho vývoja v nadväznosti na aktualizáciu svojej makroekonomickej prognózy. Prognóza vychádza z aktuálneho stavu legislatívy a predstavuje očakávaný vývoj v scenári nezmenených politík (NPC).
Priaznivejší výhľad pre vývoj ekonomiky a opatrenia schválené v daniach sa premietli aj do mierneho zníženia očakávaných deficitov a nadväzujúceho spomalenia rastu verejného zadlženia. Kým v predchádzajúcej prognóze schodky verejných financií do roku 2028 opakovane prekračovali 6 % HDP a hrubý dlh rástol nad úroveň 70 % HDP, aktuálny odhad zasadzuje deficity do pásma 5,0 až 5,6 % HDP, kým hrubý dlh dosahuje v roku 2028 úroveň mierne pod 67 % HDP. Naďalej však platí, že ak vláda a parlament neprijmú nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska bude vykazovať neudržateľne vysoké deficity a z toho plynúci rastúci verejný dlh.
Vo vývoji salda dochádza v roku 2025 k zhoršeniu oproti roku 2024 najmä v dôsledku predpokladaného dodania vojenskej techniky, ktorého vplyv prevýši úsporu z dôvodu ukončenia opatrení na kompenzáciu cien energií. Po následnom medziročnom poklese odhadujeme v rokoch 2026 a 2027 zhodné úrovne deficitov 5 % HDP, nárast v roku 2028 (t.j. už v ďalšom volebnom období) o 0,3 p.b. je spôsobený najmä vypršaním dočasne zvýšených daní a odvodov, predovšetkým spätným poklesom sadzby zdravotných odvodov platených zamestnávateľom a znížením sadzby tzv. bankovej dane.
Štrukturálny deficit (bez dočasných vplyvov[1]) rastie na celom strednodobom horizonte s výnimkou mierneho poklesu v roku 2027. K nárastu prispievajú okrem vplyvu dočasných daní aj rastúce náklady na obsluhu verejného dlhu. V rovnakom období čisté zadlženie krajiny v pomere na HDP vzrastie o 10 p.b. na úroveň 60,7 % HDP, nárast hrubého dlhu verejnej správy bude o niečo miernejší z dôvodu predpokladaného poklesu hotovostnej rezervy štátu.
Bez prijatia konsolidačných opatrení sa ciele vlády stanovené v programe stability podarí naplniť iba v roku 2024 [2]. Objem dodatočných opatrení pre dosiahnutie vládnych cieľov predstavuje 0,6 % HDP v roku 2025 a postupne do roku 2027 vzrastie na úroveň 2,0 % HDP.
V porovnaní s našou prognózou strednodobého fiškálneho výhľadu na roky 2024 až 2028 zverejnenou v máji v rámci hodnotenia programu stability očakávame nižšie úrovne deficitu verejnej správy na celom horizonte prognózy najmä z dôvodu vyššieho výnosu daní a odvodov. Nárast očakávaných príjmov vyplýva z lepšieho plnenia v rokoch 2023 (pre DPPO) a 2024 ako aj z rýchlejšieho rastu daňových základní v aktuálnej makroekonomickej prognóze oproti predchádzajúcim predpokladom. Výnos navyšujú aj nové prijaté opatrenia, konkrétne rozšírenie okruhu zdaňovaných produktov a navýšenie sadzieb v spotrebnej dani z tabaku ako aj zavedenie novej dane zo sladených nealkoholických nápojov.
Na druhej strane, vývoj v niektorých oblastiach vplýva na prognózovanú úroveň schodku verejných financií negatívne. Rýchlejšie čerpanie výdavkov na medzispotrebu v roku 2024 sa premieta do vyššej očakávanej úrovne na celom horizonte prognózy. Zároveň prišlo k revízii úsporných opatrení samospráv. Vo svojom NPC scenári RRZ predpokladá, že obce a VÚC budú prijímať opatrenia s cieľom dosiahnuť vyrovnané hotovostné hospodárenie na konci strednodobého horizontu. Pozitívny vývoj hospodárenia samospráv v roku 2024 ako aj zlepšenie makroekonomického výhľadu znižujú potrebu týchto úsporných opatrení, čo sa následne premieta do prognózy ako negatívna zmena oproti predchádzajúcemu odhadu.
Pokles nominálnych schodkov hospodárenia sa premietol aj do poklesu štrukturálneho deficitu VS, kým aktualizácia prognózy ekonomického cyklu zmenila štrukturálny deficit v minimálnej miere. V roku 2024 predpokladáme štrukturálny deficit bez dočasných vplyvov dodania vojenskej techniky na úrovni 4,9 % HDP s následným postupným nárastom k 5,4 % HDP v roku 2028.
Ak vláda neprijme dodatočné konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie krajiny sa bude na konci horizontu prognózy nachádzať nad úrovňou 60 % HDP, čo predstavuje výrazný nárast oproti roku 2024 (51,9 % HDP). Ku kontinuálnemu nárastu čistého dlhu k HDP prispieva najmä vysoká úroveň deficitov, ktorá prevyšuje príspevok tempa rastu nominálneho HDP.
Nad rámec zmien v čistom dlhu bude vývoj hrubého dlhu ovplyvnený prognózovaným vývojom hotovostnej rezervy štátu. Kým v rokoch 2024 a 2025 dosiahne úroveň okolo 8 % HDP, od roku 2026 RRZ predpokladá jej pokles na úroveň vychádzajúcu z priemerného vývoja v minulosti (6 % HDP). V porovnaní s vývojom čistého dlhu tak hrubý dlh k HDP vzrastie v roku 2026 výrazne pomalšie, medziročne o 1,4 p.b. Od roku 2027 dlh v čistom aj hrubom vyjadrení porastie o približne 2,5 p.b. ročne. Na konci strednodobého horizontu sa hrubý dlh priblíži až k úrovni 67 % HDP a čistý dlh verejnej správy bude tesne pod úrovňou 61 % HDP. Dlh je naďalej nad horným limitom dlhovej brzdy. Bez prijatia konsolidačných opatrení bude úroveň dlhu výrazne vyššia ako (každoročne klesajúci) horný limit dlhovej brzdy na celom horizonte prognózy, pričom v roku 2028 presiahne horný limit
o 16,8 p.b. HDP. Maastrichtské kritérium 60 % HDP by dlh mohol presiahnuť už v roku 2025.
[1] Predpokladaný harmonogram dodávok vojenskej techniky znamená v niektorých rokoch dočasný nárast obranných výdavkov nad úroveň záväzku NATO 2 % HDP.
[2] Pre rok 2024 pritom RRZ v hodnotení programu stability konštatovala, že dosiahnutím deficitu verejnej správy na úrovni vládneho cieľa v tomto roku by došlo k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti, keďže potrebná konsolidácia sa odsúva do rokov 2025 až 2027.
