Blog

Slovensko čelí vysokým deficitom a neustále rastúcemu verejného dlhu. Spolu s vyššími rizikovými prirážkami a návratom menovej politiky k jej štandardným rámcom, ktoré sú však prísnejšie v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nulových sadzieb, tak deficitné hospodárenie zvyšuje tlak na rast úrokových nákladov. Oproti roku 2022, kedy pomer úrokových nákladov k HDP predstavoval 1 %, by sa do roku 2029 mohli zdvojnásobiť až na 2,1 % HDP. Ich objem by v tomto prípade dosahoval približne úroveň výdavkov, ktoé štát vynakladá na rodinnú politiku či obranu. Potreba dodatočnej konsolidácie tak bude o to urgentnejšia a prospešnejšia. 

Prvá projekcia vývoja počtu sestier a lekárov, ktorú sme zverejnili v roku 2023, vzbudila výraznú odozvu a stala sa tiež podkladom pre prijatie opatrení s cieľom zvýšiť počet slovenských medikov.

Podobne ako na Slovensku od roku 2012 pôsobí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, má až 28 európskych krajín (vrátane Nórska či Veľkej Británie) zriadenú nezávislú rozpočtovú inštitúciu.

V piatok zaviedol, v pondelok zrušil, zajtra možno odvolá, čo odvolal a sľúbi, čo sľuboval. Pôvodne som chcel začať iným vtipom, ale máločo je absurdnejšie a vtipnejšie než tento spôsob politiky.

Pre Radu pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) je dôležité poznať aktuálny stav vo verejných financiách a vedieť priebežne vyhodnotiť a zdieľať s verejnosťou riziká pre naplnenie rozpočtových cieľov vlády. Preto je vývoj hospodárenia verejnej správy pravidelne monitorovaný a porovnávaný so schváleným rozpočtom.

Keď hovoríme o financovaní zdravotníctva, mali by sme najprv hovoriť o výške a štruktúre výdavkov vrátane požadovaného zefektívnenia a previazať ich na ukazovatele kvality. Celkové výdavky by mali byť následne plne prefinancované príjmami, čo zabezpečí platba štátu, ktorá by plnila dorovnávaciu funkciu nad rámec zdravotných odvodov. Takýto systém sme tu už filozoficky mali a zbytočne sme ho opustili. Príjmy zo zdravotných odvodov totiž výrazne kolíšu a preto nie je správne platbu štátu fixovať.

Cieľom tohto blogu je zhrnúť a priblížiť významné nákupy v rezorte obrany, ktorých dodanie je očakávané v rokoch 2024 – 2027. Potreba modernizácie vybavenia ozbrojených síl Slovenskej republiky vznikla z dôvodu investičného dlhu naakumulovaného v období pred rokom 2019, charakterizovanom nízkymi investíciami do obrany. Zároveň bola urýchlená aktuálnou geopolitickou situáciou, predovšetkým agresiou Ruska na území Ukrajiny. Dôsledkom je výrazný nárast výdavkov na armádnu techniku. Blog súčasne vyčísľuje vplyv týchto nákupov na verejnú bilanciu. Informácie o harmonograme dodania techniky vychádzajú z mediálne dostupných informácií a od skutočných termínov dodania sa môžu odlišovať.