Pre zablúdeného cestovateľa v púšti je otázkou života a smrti nájsť čo najkratšiu cestu k najbližšej oáze.
Pravdepodobne spravil niekde v minulosti chybu, ináč by sa nebol stratil. Musí sa spoľahnúť na najlepšie vedomosti o polohe nebeských telies a na akékoľvek nástroje, ktoré má po ruke. Zároveň musí mať zdravú dávku skepticizmu voči svojim úsudkom a presnosti svojich prístrojov. Jedno je však isté: na ceste ďalej mu nasledovanie vidín nepomôže, akokoľvek lákavé sú.
Počas poslednej hospodárskej krízy sa terčom ostrej kritiky stali Európska únia (EÚ) resp. eurozóna a ekonómia ako vedný odbor. Existencia eurozóny vraj krízu buď spôsobila, alebo prinajmenšom veci len ďalej kazí. Ekonómovia by zase mali ísť na galeje, lebo ich primitívne modely nepredpovedali krízu. Názory euroskeptikov a ekonoskeptikov (môj pracovný názov) nabrali na popularite.
EÚ aj ekonómia sú trochu akoby stratenými pocestnými, ktorí potrebujú nájsť cestu do oázy. Nápomocných hlasov je však až priveľa. Pre bežného človeka nie je ľahké zorientovať sa v spleti argumentov. Je ťažké určiť, kde končí opodstatnená kritika doterajších postupov a kde už začína fatamorgána.
Platí to napriek tomu, že argumentácia oboch skupín skeptikov má spravidla veľmi šablónovitý charakter. Začína to akousi karikatúrou. Tu sa dopočujeme o smernici o zakrivení banánov a o ekonómoch ako bezcitných ľuďoch, ktorí by aj z hudby vysekali pauzy predstavujúce z ich pohľadu neefektívnosť. Potom spravidla nasleduje odvolávka na viditeľné nedávne zlyhanie, čo je v dnešnej dobe vyššie spomenutá kríza. Napokon sa dostaneme k predstaveniu novej vízie, zázračného všelieku, ktorý sa zatiaľ neuplatnil iba preto, lebo sprisahanie či už „nikým nevolených bruselských byrokratov” alebo „sladkovodných” ekonómov betónuje status quo. Euro či dokonca celú EÚ by bolo najlepšie zrušiť, alebo minimálne tých lenivých južanov by bolo potrebné vykopnúť z eurozóny. Ekonómia by sa zase mala vrátiť z džungle gréckych písmen k esejám, alebo zhodiť kazajku racionality a prebrať postupy istých odnoží fyziky alebo biológie.
Spochybňovanie existujúceho poznania je základom pokroku v chápaní toho, čo sa okolo nás deje. Je však rozdiel medzi kritickým postojom k svetu a vierou v zázraky. Voltaire napísal, „tí, ktorí vás môžu primäť na vieru v absurdnosti, vás rovnako môžu primäť na konanie zverstiev”. Takým „zverstvom” by v našom prípade mohol byť návrat ku konfliktnému usporiadaniu stredovekej Európy, alebo výchova mladých ekonómov v duchu vedecky zamietnutých ideológií.
Argumentačný súboj s euro- a ekonoskeptikmi nie je jednoduché viesť ani sledovať už len z dôvodu, že aj triezvo uvažujúci tvorca politiky v EÚ alebo ekonóm nájde v kritike skeptikov veľa pravdivého. Ak si chcete dobre zanadávať na EÚ, odporúčam rozhovor so „zaujatým” vysokopostaveným diplomatom, alebo bruselským úradníkom. Málokto dokáže tak zniesť pod zem prácu druhého ekonóma ako iný ekonóm. O tom je totiž ich povolanie, o tom je veda. Je však oveľa ťažšie pôsobivo predniesť prínosy technických zmien v tvorbe legislatívy EÚ, ako povedať, že to celé treba zrušiť. Rovnako je rétoricky jednoduchšie zatracovať predpoklad racionálneho myslenia ako niečo zjavne primitívne a o mnoho ťažšie vysvetliť, že niektoré predpoklady môžu byť osožné, aj keď nie sú bezpodmienečne pravdivé. Ešte náročnejšie je vytvárať modely, ktoré takéto predpoklady nemajú, a predsa nie sú len matematicky vyjadrenými prázdnymi rečami v zmysle „človek sa nejako správa, lebo tak chce”.
Neznamená to však, že sa o jasnú argumentáciu netreba aspoň pokúsiť. A práve v tomto by mohli zohrávať aktívnejšiu úlohu nezávislé inštitúcie ako centrálne banky, akademická obec alebo fiškálne rady.
V Rade pre rozpočtovú zodpovednosť vnímame EÚ aj zaužívané postupy v ekonómii kriticky. Základom práce je trpezlivá diskusia a bádanie založené na systematickej analýze dát a vylepšovaní modelov. RRZ je aktívne zapojená do komunity nezávislých fiškálnych inštitúcií EÚ, kde hľadáme riešenia v problematických oblastiach dohľadu nad hospodárením vlád krajín EÚ. S kolegami vyvíjame a začíname aplikovať modely, o ktorých veríme, že vylepšujú doterajšie postupy tým, že lepšie zachytávajú správanie ekonomických aktérov a zohľadňujú podmienky Slovenska. Budú nám pomáhať vyhodnocovať opatrenia vlády a snáď aj viesť ku kvalitnejším opatreniam v budúcnosti.
Naše aktivity nie sú nijako sprisahanecké, zahalené rúchom tajomstva. Každý má možnosť náš analytický a vedecký výstup kritizovať. Formálne to robí náš panel poradcov. Budeme len radi, keď dostaneme postrehy – samozrejme v jazyku, ktorému rozumieme – aj z domácej komunity. Predsavzatím pre nás do nasledujúceho roku je byť v takejto diskusii viditeľnejším a viac zrozumiteľným. Záleží nám na tom, aby verejná politika na Slovensku nenapredovala naháňaním vidín, ale bola vedená kritickým bádaním.
