Slovensko čelí vysokým deficitom a neustále rastúcemu verejného dlhu. Spolu s vyššími rizikovými prirážkami a návratom menovej politiky k jej štandardným rámcom, ktoré sú však prísnejšie v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nulových sadzieb, tak deficitné hospodárenie zvyšuje tlak na rast úrokových nákladov. Oproti roku 2022, kedy pomer úrokových nákladov k HDP predstavoval 1 %, by sa do roku 2029 mohli zdvojnásobiť až na 2,1 % HDP. Ich objem by v tomto prípade dosahoval približne úroveň výdavkov, ktoré štát vynakladá na rodinnú politiku či obranu. Potreba dodatočnej konsolidácie tak bude o to urgentnejšia a prospešnejšia.
Stav verejných financií je vysoko rizikový a bez dodatočnej konsolidácie nemožno očakávať výrazné zlepšenie. RRZ odhaduje deficit za rok 2024 na úrovni 5,3 % HDP. Ak sa tento vývoj potvrdí, Slovensko dosiahne jeden z najhorších výsledkov hospodárenia od čias globálnej finančnej krízy[1]. Konsolidačné opatrenia platné od začiatku roka síce podľa odhadu RRZ znížia deficit približne na 4,8 % HDP, no bez ďalších opatrení zostane strednodobo nad hranicou 5 % HDP. Očakávaný vývoj deficitu v roku 2025 nárast hrubého dlhu v pomere k HDP mierne spomalí, no nezastaví ho a do konca roka 2029 môže dlh dosiahnuť úroveň až 70,9 % HDP.
Výška verejného dlhu nie je len abstraktný ekonomický ukazovateľ, ale má reálne dôsledky na fungovanie štátu. Obsluha verejného dlhu má svoje náklady, ktoré sa bez výraznejšieho ozdravenia v nasledujúcich rokoch budú navyšovať. V období rokov 2015 – 2021 si Slovensko požičiavalo prostredníctvom 10-ročných dlhopisov[2] pri priemernom úroku len 0,48 % ročne. Sadzby počas tohto obdobia boli ale oproti historickému priemeru v eurozóne výrazne nižšie, čo bolo spôsobené bezprecedentným[3] uvoľnením menovej politiky v záujme oživenia európskej ekonomiky po globálnej finančnej kríze. Po roku 2022 sa však sadzby pre tie isté dlhopisy zvýšili nad 3 % ročne. Tento nárast bol dôsledkom vysokej inflácie a následného sprísnenia menovej politiky centrálnych bánk. Finančné trhy zároveň reagovali na zhoršenie slovenských verejných financií a geopolitickej situácie zvýšením rizikovej prirážky. Podľa RRZ sa pri súčasnej projekcii môžu úrokové sadzby slovenských 10-ročných dlhopisov v roku 2029 zvýšiť až na 4,3 %[4].
Dopad rastúcich úrokových sadzieb na štátny dlh sa prejavuje postupne aj vzhľadom na výrazne vyššiu hotovostnú rezervu naakumulovanú z minulosti. Staré dlhy, ktoré boli vydané pri oveľa nižších úrokoch, splácame novými dlhopismi s výrazne vyššími sadzbami. V súčasnosti RRZ odhaduje na celom objeme verejného dlhu ku koncu roka 2024 priemernú úrokovú sadzbu vo výške približne 2,5 %[5]. Problém sa bude postupne prehlbovať v najbližších rokoch, keď bude potrebné refinancovať veľké objemy starého dlhu pri aktuálnych, podstatne vyšších sadzbách. To citeľne zvýši náklady na obsluhu dlhu a ešte viac zaťaží verejné financie.
Zatiaľ čo v roku 2025 bude podľa odhadu RRZ objem platených úrokových nákladov tvoriť z veľkej časti úroky zo „starého“ dlhu (so splatnosťou až po roku 2025), v ďalších rokoch sa táto dynamika výrazne zmení. S postupom času začnú na celkovom objeme platených úrokov prevažovať úroky plynúce z emisie nových dlhopisov za účelom financovania očakávaných deficitov rozpočtu verejnej správy a potreby refinancovania splatných dlhopisov v danom období.
Bez dodatočnej konsolidácie verejných financií Slovensku hrozí, že na úrokových nákladoch bude na konci roku 2029 platiť vyše 2,1 % HDP (približne 3,5 miliardy eur). Oproti roku 2022, kedy bola úroveň úrokových nákladov voči HDP na historickom minime (1 % HDP), by tak v roku 2029 došlo k zdvojnásobeniu úrokového bremena. V ambicióznom, ale zatiaľ hypotetickom konsolidačnom scenári[6], kedy by sa vláde podarilo okresať deficit VS do roku 2027 na úroveň 3 % HDP, ktorá by stabilizovala dlh, by výška úrokových nákladov na konci roku 2029 bola 1,8 % HDP. Štát by tak na obsluhe verejného dlhu na konci strednodobého horizontu ušetril približne 0,3 p.b. HDP (takmer 558 mil. eur).
Po zasadení výšky úrokových nákladov do širšieho kontextu, najmä voči objemovo porovnateľným verejným výdavkom, vieme ilustrovať náklady na obsluhu verejného dlhu aj z pohľadu tzv. nákladov obetovaných príležitostí. Zatiaľ čo v roku 2022 bol podiel úrokových nákladov v pomere k HDP nižší o približne 0,5 p.b. HDP ako pri výdavkoch na obranu, v roku 2028 sa tento rozdiel môže zúžiť na 0,2 p.b. HDP (0,4 p.b. HDP v prípade dodatočnej konsolidácie). Objem financií, ktoré by sme museli vyplácať veriteľom na úrokoch, by sa v roku 2028 mohol dostať do bezprostrednej blízkosti úrovne výdavkov, ktoré vynakladáme na podporu rodín.
Nepriaznivý vývoj s rastúcim dlhom a úrokovými nákladmi je živený súčasne na dvoch „frontoch“. Najsignifikantnejší (negatívny) vplyv na túto situáciu má naša domáca rozpočtová politika, ktorá je momentálne charakterizovaná neudržateľne vysokými deficitmi, a to počas obdobia, kedy ekonomika nie je v recesii a miera nezamestnanosti vykazuje historické minimá. Dôsledky našej rozpočtovej nezodpovednosti tentokrát už nezmierňuje výrazne uvoľnená menová politika ECB a čoraz menej na ne vplýva aj v minulosti naakumulovaná hotovostná rezerva[8]. Dodatočný tlak na ozdravenie verejných financií predstavuje nová podoba európskych fiškálnych pravidiel a zaradenie Slovenska do procedúry nadmerného deficitu[9]. Návrat úrokových sadzieb do ich historicky štandardnejších úrovní znamená dodatočný tlak na rast našich úrokových nákladov, deficitov a s tým ruka v ruke aj konsolidáciu verejných financií.
[1] Globálna finančná kríza prepukla na konci roku 2008. Jej fiškálne dopady výrazne otriasali rozpočtom najmä v rokoch 2009 a 2010. Deficit verejných financií na Slovensku v roku 2009 predstavoval 8,2 % HDP a v roku 2010 7,4 % HDP.
[2] Priemerný výnos 0,48 % p.a. (medzi rokmi 2015-2021) na štátnych dlhopisoch reflektuje ročné úrokové sadzby na benchmarkových 10-ročných štátnych dlhopisoch, ktoré pravidelne zverejňuje Eurostat (tec00097). Po zohľadnení odlišných splatností a objemov mali skutočné emisie štátnych dlhopisov medzi rokmi 2015-2021 váženú (priemernú) sadzbu 0,76 % p.a. pri priemernej splatnosti 12 rokov. V období rokov 2022-2024 dosiahla vážená (priemerná) sadzba 3,4 % p.a. pri priemernej splatnosti 10,6 roka.
[3] Európska centrálna banka v rámci snahy o oživenie stagnujúceho hospodárstva v eurozóne z pretrvávajúcich vplyvov globálnej finančnej krízy, siahla po pred tým nevyužitých, nekonvenčných menových nástrojoch ako napríklad Program nákupu aktív (APP), či postupný pokles základnej úrokovej sadzby až na -0,5 % v roku 2019.
[4] Pri projekcii úrokových sadzieb na 10-ročných štátnych dlhopisoch v rokoch 2025-2029 RRZ vychádza z dopočtu prostredníctvom odhadovanej výnosovej krivky, ktorú zverejňuje Národná banka Slovenska.
[5] Hodnota 2,5 % predstavuje odhad implicitnej úrokovej sadzby verejného dlhu za rok 2024.
[6] Tento predpoklad vychádza z vládnych cieľov pre plánovaný deficit hospodárenia VS, ktorý bol publikovaný v rámci Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu SR na roky 2025-2028.
[7] Údaje týkajúce sa verejných výdavkov smerujúcich na obranu a úrokové náklady pochádzajú z interných odhadov RRZ. Odhad verejných výdavkov súvisiacich s rodinnou politikou a verejným poriadkom a bezpečnosťou vychádza zo zjednodušeného odhadu na základe dostupných údajov nomenklatúry verejných výdavkov – COFOG a očakávaného vývoja týchto výdavkov podľa schváleného rozpočtu VS.
[8] Slovensko sa počas pandemických rokov 2020 a 2021 predzásobilo pri veľmi nízkych úrokových sadzbách vyšším objemom hotovostnej rezervy. Hotovostná rezerva štátu na konci v roku 2021 predstavovala 11,3 % HDP, oproti 4,9 % HDP na konci predpandemického roku 2019. Ak by sa počas rokov 2020 až 2029 udržiavala hotovostná rezerva na konštantnej úrovni približne 6,1 % HDP (historický priemer medzi rokmi 2015-2022), priemerná úroková sadzba by na celkovom objeme verejného dlhu oproti súčasnému stavu vzrástla približne o 0,1 až 0,2 percentuálneho bodu a ročné úrokové náklady by boli v roku 2029 vyššie približne o 175 mil. eur. Ide však len o čiastkový pohľad, keďže výpočet nezohľadňuje ďalšie vplyvy vyššej držby hotovosti (náklady obetovaných príležitostí a vyššia bezpečnosť v ekonomicky neistých časoch).
[9] Slovensko bolo kvôli výške deficitu za rok 2023 zaradené do procedúry nadmerného deficitu (EDP), ktorý iniciovala Európska komisia po znovuzavedení platnosti fiškálnych pravidiel vyplývajúcich zo Zmluvy o fungovaní EÚ. Korekčná procedúra v rámci EDP slúži na postupné znižovanie deficitov krajín pod hranicu 3 % HDP.
