Najmä pre ekonómov
Verejný dlh Slovenska mal ku koncu minulého roka hodnotu okolo 41 mld. EUR. Každá stotina percenta (tzv. bázický bod) v úrokoch na dlhu znamená náklady 4 mil. EUR, čo z pohľadu rozpočtu rozhodne nie je zanedbateľná suma. Preto je veľmi dôležité vedieť, aké vysoké úroky platíme, z akého dôvodu ich platíme a aký vývoj úrokových nákladov je možné očakávať do budúcnosti. Prípadne, akými krokmi by sa dali úroky znížiť. Zverejnená štúdia prináša viac svetla do tejto problematiky.
- očakávanú trajektóriu kľúčovej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB),
- riziko zo zmeny sadzieb ECB v budúcnosti (term premium),
- kreditné riziko dlžníka (či splatí celú požičanú sumu, len jej časť, alebo nič),
- riziko z nízkej likvidity,
- do akej miery je dlžník považovaný za bezpečný prístav (príkladom sú nemecké a americké štátne dlhopisy),
- technické, inštitucionálne a trhové faktory (napríklad segmentáciu trhu alebo či je na trhu dominantný kupujúci (kvantitatívne uvoľnenie ECB)).
Dekompozícia rizikovej prirážky na 10-ročných slovenských dlhopisoch (b.b.)
Prvé dva faktory sú spoločné pre všetky krajiny v eurozóne, kým ďalšie štyri závisia od konkrétneho štátu. Naše výsledky v prípade 10-ročných slovenských štátnych dlhopisov sú nasledovné:
- od krízy sa pohybovali očakávania ohľadom sadzby ECB na desaťročnom horizonte na úrovni 1% (s mierne klesajúcou tendenciou),
- až do začatia programu kvantitatívneho uvoľňovania ECB bola požadovaná prémia za neistotu ohľadom vývoja sadzby ECB na rovnakom horizonte taktiež v blízkosti 1% (potom výrazne klesla až na -50 bázických bodov),
- kreditné riziko Slovenska (merané pomocou cien CDS) bolo v období 2009-2015 v priemere na úrovni 88 bázických bodov, ale s výraznou volatilitou (tak vo väzbe na globálne, európske, ako aj lokálne faktory),
- za nízku likviditu platilo Slovensko prémiu okolo 40 bázických bodov v priemere od vstupu do eurozóny,
- vyššie úroky boli požadované aj z titulu toho, že slovenský dlh nie je považovaný za bezpečný prístav (v priemere 18 bázických bodov),
- naopak kvantitatívne uvoľňovanie ECB znížilo úroky na desaťročných dlhopisoch až o 60 bázických bodov.
Kde existuje priestor na zníženie nákladov štátneho dlhu? Predovšetkým v dvoch oblastiach. Po prvé, kredibilná a udržateľná fiškálna politika môže znížiť kreditné riziko Slovenska oproti historickému priemeru, alebo ho udržať na momentálne nízkych úrovniach. Po druhé, úspory by sa mohli dosiahnuť aj cez nástroje na zvýšenie likvidity slovenských dlhopisov.
Do budúcnosti bude zaujímavé sa pozrieť bližšie na determinanty kreditného rizika. Akú úlohu hrajú globálne faktory a ktoré domáce veličiny sú najdôležitejšie? Okrem toho vidíme pridanú hodnotu aj vo vytvorení nástroja na simuláciu rôznych stratégií na manažovanie štátneho dlhu. Potom bude napríklad možné lepšie odhadnúť, čo sa stane s úrokovými nákladmi v štátnom rozpočte po „normalizácii“ úrokových sadzieb na svetových finančných trhoch, alebo sa budeme vedieť lepšie pripraviť na situácie, kedy je prístup na trh obmedzený alebo nemožný.
