Slovensko bude v horizonte najbližších desaťročí čeliť zvýšeným nákladom plynúcim z demografického vývoja, ktoré budú vystavovať verejné financie čoraz silnejšiemu tlaku. Hodnotenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií preto patrí medzi hlavné úlohy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) stanovené ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
RRZ vyhodnocuje, či je nastavenie verejných politík v spojení s predpokladaným demografickým a makroekonomickým vývojom z pohľadu verejných financií dlhodobo udržateľné.
Aktuálny stav: Udržateľnosť verejných financií sa nachádza v pásme vysokého rizika
Dlhodobý vývoj koncoročných hodnôt ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti s popisom najvýznamnejších vplyvov na jeho vývoj je pravidelne zverejňovaný v Správach o dlhodobej udržateľnosti. Dátový súbor vývoja dlhodobej udržateľnosti nájdete aj v našej v fiškálnej databáze.
Ukazovateľ do hodnoty 1 % HDP RRZ považuje za miernu odchýlku s nízkou mierou rizika pre dlhodobú udržateľnosť. Táto hranica zodpovedá neistote spojenej s dlhodobými projekciami, keď z dôvodu štandardnej aktualizácie predpokladov alebo zlepšovania metodológie môže dochádzať k väčšej zmene ukazovateľa. Ukazovateľ vo výške medzi 1 – 5 % HDP predstavuje podľa RRZ stredné riziká. Ukazovateľ nad 5 % HDP RRZ považuje za vysoké riziko pre dlhodobú udržateľnosť. Tieto hranice zhruba kopírujú hranice ukazovateľa S2, ktoré vykazuje EK (samotný ukazovateľ S2, ako aj hranica vysokého rizika je vyššia o cca 1 p.b. HDP).
Dosiahnutie dlhodobej udržateľnosť verejných financií znamená také nastavenie hospodárskej politiky, ktoré v dlhodobom horizonte bráni výraznému nárastu zadlženia. Inými slovami ide o takú hospodársku politiku, ktorá automaticky, bez potreby dodatočných budúcich zmien zabezpečí, že dlh verejnej správy bude aj o 50 rokov na úrovni horného limitu dlhu verejnej správy (50% HDP).
Vláda SR môže tento stav dosiahnuť najmä dvoma kanálmi:
- okamžitým zlepšením hospodárenia, čo znamená okamžité a trvalé zvýšenie príjmov a/alebo zníženie výdavkov verejnej správy. Príkladom je zvýšenie sadzieb daní, trvalé úspory vo výdavkoch na obstarávanie, mzdy, dávky, dotácie a podobne
- úpravou nastavenia niektorých politík tak, aby v budúcnosti pod vplyvom starnutia populácie, nevytvárali neprimerane vysoký tlak na verejné financie (najčastejšie vo forme rastúcich výdavkov). Najvýznamnejším príkladom je nastavenie niektorých parametrov dôchodkového systému ako dôchodkový vek, výška priznávaných dôchodkov a valorizácia dôchodkov.
