Rok má 12 mesiacov. Preto aj dôchodkov má byť 12. Mohli by sme zmeniť spoločenské konvencie a zaviesť rok s trinástimi mesiacmi. Bolo by to dokonca bližšie k dĺžke lunárneho mesiaca. Kým sa tak nestane, má rok 12 mesiacov a mali by sme teda mať 12 mesačných dôchodkov. Alebo vyplácajme dôchodky týždenne a bude 52 dôchodkov, nie 12. Snáď je každému jasné, že týždenné dôchodky budú vyše 4-krát nižšie než mesačné, že nemôžu byť rovnaké.
Viac detailov:
Výška dôchodku skoro priamo úmerne závisí od príjmu jednotlivca. Ak mám ako zamestnanec trinásty plat, štvrťročné odmeny či nejaké nepravidelné bonusy, všetko toto sa mi započíta do ročného príjmu a zvýši mi to budúci dôchodok. Ak by napr. dvaja zamestnanci mali nominálne celý život priemernú mzdu, ale jeden z nich by ešte dostával aj trinásty plat, tak prvý by dostal dôchodok 600 eur a druhý 650 eur – t.j. jeho trináste mzdy sú započítané v každomesačnom dôchodku.
Z pohľadu celej ekonomiky sú všetky odmeny, bonusy a príplatky započítané do výšky nových dôchodkov. Ak budú mať zamestnanci vyššie bonusy, prejaví sa to rovnako, ako keby mali vyššie bežné mzdy – zvýši sa aktuálna dôchodková hodnota a nové dôchodky budú úmerne vyššie.
Ak máme ako spoločnosť pocit, že dôchodky sú príliš nízke, vyriešme to zvýšením aktuálnej dôchodkovej hodnoty a/alebo rýchlejšou valorizáciou dôchodkov. Mimochodom, pomer našich dôchodkov k čistým príjmom zamestnancov je asi 69 % – viac ako priemer krajín OECD 62 %. Trináste dôchodky aktuálne zvyšujú penzie o asi 3 %.
Ak máme ako spoločnosť pocit, že valorizácia dôchodkov príliš neskoro reaguje na infláciu – zmeňme mechanizmus valorizácie. Nepridávajme skorší trinásty alebo štrnásty dôchodok. Valorizujme dôchodky rýchlejšie. Dávno sme mohli mať mimoriadnu valorizáciu od júla a tiež systematickú zmenu zákona, aby medzi rastom cien a valorizáciou dôchodkov neprešlo 9-18 mesiacov, ako je to v súčasnosti. Dalo by sa to skrátiť na 3-4-mesačné oneskorenie.
Ak máme ako spoločnosť pocit, že zásluhovosť dôchodkov je príliš vysoká, že chceme väčšie rovnostárstvo medzi dôchodkami, vyriešme to znížením zásluhovosti pri výpočte dôchodkov. Pri nadpriemerných dôchodkoch dnes započítavame len 68 % z príjmov nad 1,25-násobok priemeru. Pri podpriemerných pridávame 20 % toho, čo by chýbalo do priemeru. Kedysi dávno, v roku 2016, sa mali tieto koeficienty posunúť (zo 68 % na 60 % – t.j. vysoké nároky by sa znížili … a z 20 % na 22 % – t.j. nízke nároky by sa mierne zvýšili).
Národná rada však reflektovala vtedajší spoločenský konsenzus, že zásluhovosť nechceme znižovať. Maximálnu zásluhovosť sme mali v roku 2011 a odvtedy sa znižuje. Maximálnu solidaritu sme mali – pri súčasnom systéme – v roku 2004. Ak je spoločenský konsenzus, že chceme viac zásluhovosti, posuňme koeficienty bližšie k roku 2004. Inak do nej nezasahujme trinástymi či štrnástymi dôchodkami, ktoré zásluhovosť negujú.
Zdroj: vlastné výpočty podľa zmien zákona o sociálnom poistení.
Poznámka: na grafe je na vodorovnej osi priemerný osobný mzdový bod – vyjadruje pomer príjmu jednotlivca k priemernému príjmu v ekonomike. Na zvislej osi je pomer priznaného dôchodku k priemernému dôchodku – normalizovaný aby k priemernému príjmu (1,00) patril priemerný dôchodok (1,0)
Na margo: rovnako sú nezmyslom 13. či 14. platy prokurátorov alebo sudcov. Ak zákon hovorí, že základný plat sudcu je 1,3-násobok platu poslanca, tak to má byť naozaj 1,3-násobok. Nie že sudcovia dostanú ešte aj 13. a 14. plat, takže nakoniec zarábajú 1,5-násobok poslanca.
