Ekonomický výhľad vplýva na verejné financie negatívne, bez konsolidácie bude deficit do roku 2027 okolo úrovne 5 % HDP (Strednodobý semafor)

  • 13. 7. 2023

(Celá verzia Strednodobého semaforu v prílohe).

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pripravila prognózu strednodobého fiškálneho vývoja v nadväznosti na aktualizáciu svojej makroekonomickej prognózy. Prognóza zahŕňa aj vplyvy nedávno schválených zmien legislatívy vrátane mimoriadnych valorizácií vybraných dávok.

Ak vláda a parlament neprijme nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska bude naďalej vykazovať vysoké deficity a rastúci verejný dlh. Zhoršenie oproti roku 2023 na celom horizonte prognózy je z veľkej časti následkom negatívneho vplyvu ekonomického vývoja, avšak negatívny dopad v strednodobom horizonte má aj predpokladaný trvalý nárast výdavkov na obranu na úroveň 2 % HDP. Úroveň štrukturálneho deficitu (bez dočasných vplyvov[1]) vzrastie z 4,2 % HDP očakávanej v roku 2023 na 5,1 % HDP v roku 2026 s následným miernym poklesom na hodnotu 4,9 % HDP v roku 2027. V rovnakom období čisté zadlženie narastie o 11 % HDP k úrovni 60 % HDP.

V roku 2023 by schodok verejných financií v metodike ESA2010 mal dosiahnuť úroveň 5,7 % HDP, následne v roku 2024 až 2027 zotrvá v scenári nezmenených politík na úrovniach okolo 5,0 % HDP. Za predpokladu splnenia aktuálne platných výdavkových limitov[2] by úroveň deficitu klesala na celom horizonte prognózy až k úrovni 2 % HDP v roku 2027. Bez prijatia konsolidačných opatrení sa ciele vlády stanovené v programe stability schválenom predchádzajúcou vládou podarí naplniť iba v roku 2023, do roku 2026 chýbajú dodatočné opatrenia vo výške 2,9 % HDP.

V roku 2024 deficit medziročne klesne najmä vplyvom predpokladaného ukončenia dočasných opatrení na kompenzáciu rastúcich cien energií uplatňovaných v roku 2023. Nárast v roku 2025 súvisí s mimoriadnym negatívnym vplyvom z dôvodu dodania armádnej techniky[3], následne v rokoch 2026 a 2027 predpokladáme pokles deficitu vyjadreného v pomere na HDP vplyvom oživenia ekonomického vývoja a predpokladanej stabilizácie výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP.

1_Prognóza_RRZ_saldo_VS_v_scenári_nezmenených_politík

Zdroj: RRZ, MF SR

V porovnaní s prognózou RRZ zo strednodobého fiškálneho výhľadu na roky 2023 až 2026 publikovanej v máji 2023 očakávame výraznejší nárast deficitu verejnej správy z dôvodu najmä nižších prognózovaných výnosov daňových a odvodových príjmov naprieč celým horizontom prognózy. V roku 2023 očakávame pokles daňových príjmov 0,2 % HDP, nasledujúce roky sa rozdiel bude prehlbovať až v roku 2026 dosiahne úroveň 1,6 % HDP. Najvýraznejší podiel na tom má nižší príjem z daní z práce (DPFO, sociálne a zdravotné odvody) vplyvom nižšieho predpokladaného rastu mzdovej bázy[4], ako aj nižší príjem z DPH z dôvodu očakávaného spomalenia rastu spotreby domácností.

Negatívne na vývoj deficitu pôsobia aj výdavky na medzispotrebu, ktoré oproti predchádzajúcemu odhadu rastú na celom horizonte prognózy o 0,1 % až 0,2 % HDP. Najvýraznejšie k tomuto nárastu prispievajú zdravotnícke zariadenia, kde na základe čerpania za prvé štyri mesiace navyšujeme výdavky v roku 2023 s následným premietnutím aj do ďalších rokov.

Výraznú úsporu na celom horizonte prognózy očakávame vo výdavkoch na kompenzácie zamestnancom, kde úspora predstavuje oproti predchádzajúcemu odhadu 0,3 % HDP v roku 2023 až 0,8 % HDP v roku 2026. Aktualizácia odhadu vyplýva z nižšieho než pôvodne predpokladaného čerpania výdavkov v prvom štvrťroku predovšetkým v nemocniciach a samosprávach, v ďalších rokoch prispieva aj pomalší rast nominálnych miezd v ekonomike z dôvodu nižšej inflácie.

Výdavky spojené s energo kompenzáciami sú nižšie v roku 2023, ich pokles dosahuje úroveň 0,5 % HDP. Úspora vyplýva predovšetkým z navýšenia očakávanej miery preplatenia výdavkov z EÚ fondov. V aktuálnej prognóze nepredpokladáme čerpanie týchto výdavkov počas nasledujúcich rokov.

2_Prognóza_salda_VS_rozdiely_oproti_predchádzajúcemu_odhadu

Zdroj: RRZ

Aktualizácia prognózy makroekonomického vývoja na horizonte prognózy zmenila štrukturálny deficit VS iba v obmedzenej miere, v rokoch 2023 a 2025 očakávame mierne zlepšenie, naopak v rokoch 2024 a 2026 odhadujeme pokles schodku. Prognóza RRZ predpokladá v roku 2023 štrukturálny deficit na úrovni 4,2 % HDP s následným nárastom k úrovni 5,1 % HDP v roku 2026. V závere horizontu prognózy očakávame mierny pokles na úroveň 4,9 % HDP.

3_Vývoj_štrukturálneho_salda_rozdiely_oproti_predchádzajúcemu_odhadu

Zdroj: RRZ

Ak vláda neprijme dodatočné konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie krajiny sa bude na konci horizontu prognózy nachádzať tesne pod úrovňou 60 % HDP, čo predstavuje výrazný nárast oproti aktuálnemu roku (48,3 % HDP). Ku kontinuálnemu nárastu čistého dlhu k HDP prispieva najmä vysoká úroveň deficitov, ktorá prevyšuje príspevok tempa rastu nominálneho HDP. Za predpokladu splnenia výdavkových limitov by čistý dlh rástol pomalšie, zastaviť jeho rast by sa však podarilo až v roku 2026 na úrovni 54,6 % HDP.

Nad rámec zmien v čistom dlhu bude vývoj hrubého dlhu ovplyvnený predpokladaným znižovaním potrebnej úrovne likvidity v porovnaní s jej vysokým stavom očakávaným na konci roka 2023. V porovnaní s vývojom čistého dlhu tak hrubý dlh k HDP vzrastie v roku 2024 miernejšie, medziročne o 1,7 p.b. na úroveň 58,7 % HDP, v ďalších rokoch bude nárast pokračovať. Dlh je v súčasnosti nad horným limitom dlhovej brzdy[5]. Bez prijatia konsolidačných opatrení by bola úroveň dlhu vyššia ako (každoročne klesajúci) horný limit dlhovej brzdy na celom horizonte prognózy, pričom v roku 2027 by dlh presiahol horný limit o 15,1 % HDP. Maastrichtské kritérium 60 % HDP by dlh mohol presiahnuť už v roku 2025. Plnenie výdavkových limitov by naopak zabezpečilo stabilizáciu hrubého dlhu na úrovniach okolo 58 % HDP.

4_Prognóza_RRZ_verejný_dlh_v_scenári_nezmenených_politík

Zdroj: RRZ, MF SR

 

[1]      Vrátane bez dočasne vyšších obranných výdavkov nad 2 % HDP.

[2]     Národná rada SR schválila vo februári 2023 limit verejných výdavkov len pre roky 2023 až 2025, v rokoch 2026 a 2027 predpokladáme každoročne konsolidáciu vo výške 0,5 % HDP.

[3]      Dočasne nad rámec 2 % HDP.

[4]      Ten bude však čiastočne kompenzovaný aj nižšou potrebou na mzdové výdavky v rámci VS.

[5]     Aktuálna prognóza dlhu za rok 2023 je vyššia ako horný limit dlhu o 3,0 p.b. Na základe zverejnenej výšky dlhu za rok 2022 (zverejnené v apríli 2023) vláda musela v máji 2023 viazať 3 % výdavkov schváleného štátneho rozpočtu a pripraviť návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024 s vyrovnaným saldom a nerastúcimi výdavkami.