(Celá verzia Strednodobého semaforu v prílohe).
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pripravila prognózu strednodobého fiškálneho vývoja v nadväznosti na aktualizáciu svojej makroekonomickej prognózy. Prognóza zahŕňa aj vplyvy nedávno schválených zmien legislatívy, najmä navýšenie miezd v zdravotníctve a úpravy dôchodkového systému, vzhľadom na skorší termín uzavretia však neobsahuje vplyv opatrení vo vládou schválenom návrhu rozpočtu. Komplexné zohľadnenie vládnych opatrení do fiškálnej prognózy bude obsiahnuté v pravidelnom Hodnotení návrhu rozpočtu, ktoré RRZ zverejňuje na začiatku novembra.
Ak vláda neprijme konsolidačné opatrenia, bude deficit VS rásť na celom horizonte prognózy. V roku 2023 by schodok verejných financií mal dosiahnuť úroveň 3,7 % HDP, následne v rokoch 2024 a 2025 stúpne až na úroveň 5,0 % HDP. V roku 2023 sa deficit medziročne navýši vplyvom opatrení vlády (opatrenia na podporu rodiny, rodičovský dôchodok, valorizácia miezd vo verejnej správe a v zdravotníctve) a rastu výdavkov na energie aj napriek pozitívnemu vplyvu ukončenia jednorazových opatrení na riešenie pandémie a pomoc utečencom z Ukrajiny. Deficit bude pokračovať v raste aj v rokoch 2024 a 2025 vplyvom rastu výdavkov naviazaných na infláciu ako aj dočasným negatívnym vplyvom z dôvodu dodania armádnej techniky.
Do tabuľky nižšie sme pre informáciu doplnili memorandové položky, ktoré popisujú odhadovaný vplyv nákladov pomoci na kompenzáciu dopadov energetickej krízy. Fiškálny vplyv opatrení vychádza z predpokladov zverejnených vládou, t.j. 337 mil eur v roku 2022 (nad rámec tzv. 14.dôchodku, príjmy spolu 313 mil. eur, výdavky spolu 658 mil. eur) a v roku 2023 2,3 mld eur (príjmy spolu 0,5 mld. Eur, výdavky mimo nákladov subjektov VS spolu 2,8 mil. eur). Predpokladaný vplyv týchto opatrení je dočasný, tým pádom nemajú vplyv na štrukturálne saldo VS.
Očakávaný vývoj salda hospodárenia VS je ovplyvnený prijatím nových opatrení. Zmeny v dôchodkovom systéme v strednodobom horizonte prispievajú k navýšeniu deficitu o 0,3 % HDP v rokoch 2023 a 2024 a o 0,4 % HDP v roku 2025 najmä vplyvom zavedenia rodičovského dôchodku. Aktuálna prognóza zahŕňa aj vplyv navýšenia miezd v zdravotníctve, ktorý sa premieta do nárastu deficitu vo výške 0,2 % HDP na celom horizonte prognózy.
Do odhadovaného vývoja verejných financií sa premietajú aj predpoklady aktualizovanej makroekonomickej prognózy, najmä výrazný nárast cien energií. Napriek tomu, že verejné výdavky na energie rastú výrazne už v tomto roku, v nasledujúcich rokoch môžeme vzhľadom na aktuálny vývoj na trhoch s energiami očakávať ešte výraznejší nárast. Dodatočné výdavky oproti úrovni roku 2022 sú vo výške 0,5 – 0,6 % HDP na celom strednodobom horizonte.
Kapitálové výdavky sú oproti predchádzajúcej prognóze RRZ z júla 2022 nižšie na celom horizonte prognózy, pokles výdavkov dosahuje úrovne 0,2 % HDP v roku 2023 a 0,4 % HDP v roku 2024 a 2025. Úspora vyplýva z nízkeho pozorovaného čerpania kapitálových výdavkov v štátnom rozpočte, ktoré sa čiastočne prenáša do nasledujúcich rokov, ako aj z predpokladaného spomalenia investičnej aktivity obcí a VÚC po vysokých úrovniach v rokoch 2022 a 2023 z dôvodu konania komunálnych volieb a kulminácie programového obdobia k čerpaniu EÚ fondov.
Aktualizácia prognózy makroekonomického vývoja spolu s novoprijatými opatreniami vlády bude na celom horizonte prognózy znamenať výrazne vyšší štrukturálny deficit VS. Prognóza RRZ predpokladá v roku 2023 štrukturálny deficit na úrovni 3,4 % HDP, v roku 2024 očakávame navýšenie na úroveň 3,9 % HDP a v roku 2025 ďalší nárast na 4,1 % HDP.
Ak vláda neprijme konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie krajiny sa bude na konci horizontu prognózy nachádzať na úrovni 50 % HDP, čo predstavuje mierny nárast oproti aktuálnemu roku (49,0% HDP). Samotná úroveň deficitov by v rokoch 2023 až 2025 viedla ku kontinuálnemu nárastu dlhu, počnúc rokom 2023 však bude tento vplyv kompenzovaný vysokým tempom rastu nominálneho HDP (kvôli inflácii), vďaka ktorému dočasne klesne úroveň dlhu vyjadrená v pomere na HDP. Čistý dlh klesne v roku 2023 na úroveň 47,6 % HDP, následne sa v rokoch 2024 a 2025 zvýši na úrovne 49,5 % HDP a 50,3 % HDP.
Nad rámec zmien v čistom dlhu bude vývoj hrubého dlhu ovplyvnený predpokladaným znižovaním potrebnej úrovne likvidity v porovnaní s jej vysokým stavom na konci roka 2021. Na rozdiel oproti vývoju čistého dlhu tak hrubý dlh klesne z úrovne 62,2 % HDP v roku 2021 až o 8,7 p.b. na úroveň 53,5 % HDP v roku 2025. Dlh je v súčasnosti nad horným limitom dlhovej brzdy. Bez prijatia konsolidačných opatrení by bola úroveň dlhu vyššia ako (každoročne klesajúci) horný limit dlhovej brzdy na celom horizonte prognózy, pričom v roku 2025 by dlh presiahol horný limit o 1,5 % HDP.
Odhadovaná hodnota indikátora dlhodobej udržateľnosti je vo výške 4,6 % HDP, čo v porovnaní s predchádzajúcim odhadom znamená nižšiu úroveň. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa tak posunula z pásma vysokého rizika posunula do pásma stredného rizika. K zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti prispeli schválené zmeny v dôchodkovom systéme, najmä znovuzavedenie automatického naviazania dôchodkového veku na očakávanú dĺžku života. Naopak negatívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť má pokračujúce zhoršovanie výhľadu pre makroekonomický vývoj (Ruskom vyvolaný konflikt na Ukrajine spôsobujúci infláciu a spomalenie reálneho rastu ekonomiky) vrátane očakávaného rastu výdavkov na energie.
