Školstvo je dlhodobo proklamovanou prioritou politických elít na Slovensku. Napriek tomu, ak sa pozrieme na dosahované výsledky vo vzdelávaní, ako aj na verejné výdavky na školstvo, je zrejmé, že ide viac o proklamovanú prioritu, ako o reálnu snahu zvýšiť kvalitu vzdelávania. Okrem jeho iných úžitkov, sa vzdelanie považuje za dôležitý faktor, ktorý zvyšuje produktivitu pracovníkov a napomáha k tomu, aby sa ekonomiky posunuli smerom k zložitejším a sofistikovanejším odvetviam výroby. Vplyv vzdelania na rast produktivity a ekonomický rozvoj je aj empiricky dobre zdokumentovaný[1].
Pokles dosahovaných výsledkov slovenského základného školstva naznačujú aj výsledky pätnásťročných študentov v PISA testovaní, ktoré od roku 2009 do roku 2015 neustále klesali, až v roku 2018 nastalo ich čiastočné zlepšenie. Napriek tomu však aj dosiahnuté výsledky v roku 2018 boli vo všetkých meraných oblastiach pod úrovňou roku 2009. Súčasne boli žiaci štatisticky významne pod úrovňou priemeru OECD v čitateľskej gramotnosti a v prírodovednej gramotnosti, len v matematickej gramotnosti neboli od priemeru OECD štatisticky významne vzdialení.[2]
Prieskum OECD zameraný na učiteľov a ich pracovné podmienky ukázal, vnímanie učiteľov, že ich postavenie sa nachádza na okraji spoločenského záujmu, keď len podľa 4,5 percenta opýtaných učiteľov je učiteľské povolanie v slovenskej spoločnosti cenené. Ide vôbec o najnižší podiel takejto odpovede spomedzi 50 krajín, v ktorých sa prieskum realizoval. Postavenie učiteľov sa prejavuje aj v ich mzdovom ohodnotení. Napr. pomer platov učiteľov základných škôl v porovnaní s priemerným platom zamestnanca na plný úväzok s vysokoškolským vzdelaním patril v roku 2020 (t.j. už po zvýšení platov minulou vládou) medzi najnižšie v rámci krajín, pre ktoré mala OECD v tomto prieskume údaje. Dosiahol 72 percent úrovne platu vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca a bol na 22. mieste z 25 uvažovaných krajín. V prípade učiteľov stredných škôl dosahovali platy 75 percent tejto úrovne a boli na 23. mieste.[3] Prehľadové informácie o mzdách vysokoškolských učiteľov nie sú dostupné, osobná skúsenosť autorky, ktorá je vysokoškolskou profesorkou, ukazuje, že súčasná úroveň miezd na verejných vysokých školách nemotivuje k tomu, aby bol o povolanie vysokoškolského učiteľa primeraný záujem zo strany kvalifikovaných a motivovaných uchádzačov. Na vysokých školách aj na nižších stupňoch vzdelávania záujem o prácu v sektore neovplyvňuje len úroveň miezd, ale aj pracovné podmienky, možnosti odborného a kariérneho rastu a ďalšie faktory, ktorým sa v nastavení politík i v samotnom školskom systéme tiež nevenuje potrebná pozornosť.
Pritom úroveň výdavkov na školstvo a v nadväznosti na ňu ľudské zdroje a infraštruktúra v sektore bezprostredne ovplyvňujú výsledky vzdelávania. Je nerealistické predpokladať, že lepšie výsledky v školstve je možné dosiahnuť bez vynaloženia primeraných zdrojov. Ide pritom nielen o mzdové výdavky, ale aj o výdavky na materiálne zabezpečenie vzdelávacieho procesu a potrebnú infraštruktúru. Výdavky na vzdelávanie sú však na Slovensku dlhodobo pod úrovňou priemeru OECD (pozri graf). V poslednom roku, za ktorý sú dostupné medzinárodné porovnania (2018), dosiahli verejné výdavky na všetky stupne vzdelávania v SR spolu 3,1 percenta HDP. Pritom neexistuje ani dostatočne prepracovaný pohľad na to, aká by mala byť optimálna štruktúra týchto výdavkov.
Napriek tomu, že pandémia COVID-19 si vyžiadala výrazné zmeny vo forme poskytovania vzdelávania a dodatočné nároky na učiteľov i vybavenie, tento vývoj nebol sprevádzaný odpovedajúcim rastom verejných výdavkov. Výdavky na školstvo v rozpočte pre rok 2022 medziročne vzrástli len o 2,5 %, pričom inflácia v roku 2021 dosiahla medziročne 3,1 %.
Zdroj: OECD (2022), Public spending on education (indicator). doi: 10.1787/f99b45d0-en (prístup: 18. júna 2022), https://data.oecd.org/eduresource/public-spending-on-education.htm
Od roku 2020 nevzrástli ani nominálne mzdy v školstve, pričom v roku 2022 túto situáciu ďalej zhoršuje inflačný vývoj. Inflácia podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla v máji 2022 na medziročnej báze 11,8 %. Pracovníkom v školstve bola začiatkom roka 2022 vyplatená jednorazová odmena vo výške 350 eur a od júla 2022 vzrastú mzdové tarify o 3 percentá. Takéto navýšenie však nepostačuje na zastavenie poklesu reálnych miezd v sektore školstva v dôsledku inflácie a už vôbec nerieši dlhodobé zaostávanie miezd učiteľov za vývojom miezd vysokoškolsky vzdelaných ľudí v národnom hospodárstve.
Pri neexistencii vhodne nastavených valorizačných mechanizmov má inflácia tendenciu zvýhodňovať štát na úkor jeho obyvateľov a viesť k vyššiemu výberu daní, t.j. k dodatočným daňovým príjmom. Z teoretického hľadiska, ak by sa mal neutralizovať tento prerozdeľovací vplyv inflácie, štát by mal dodatočne vybrané prostriedky vrátiť občanom, od ktorých ich vybral. V praxi sa takýto postup spravidla neuplatňuje.
Na Slovensku má vláda v súčasnosti dodatočné daňové príjmy najmä v dôsledku inflácie, ktoré podľa odhadu RRZ z mája 2022 dosahujú 1,6 mld eur (odhad v porovnaní s rozpočtom bez zohľadnenia samospráv). Je však potrebné pripomenúť i to, že dodatočný výber daní je sprevádzaný aj rastúcimi výdavkami, ktoré je potrebné z dodatočných príjmov vykryť, čo obmedzuje možnosti ich použitia na prípadné dodatočné výdavky.
V rozpočte pre rok 2022 boli obsiahnuté rezervy. V čase prijímania rozpočtu bola v rozpočte ukotvená rezerva vo výške 500 miliónov Eur, ktorej použitie malo byť podmienené prijatím reforiem (dôchodkovej reformy, reformy dlhovej brzdy a ústavného ukotvenia výdavkových limitov), ktorých prijatie prispeje k ozdraveniu verejných financií. Pri schvaľovaní rozpočtu sa zdôrazňovalo, že bez prijatia reforiem nebude možné, aby bola táto rezerva čerpaná. V súčasnosti sa diskusia o postupe prijatia dôležitých reforiem ocitla na okraji a cielenie použitia zdrojov rezervy sa tiež posunulo. Rozpočet pre rok 2022 obsahuje aj ďalšie rezervy (rezerva na dofinancovanie zdravotníctva – 220 mil eur, investičná rezerva – 1034 eur, časť rezervy na clo EÚ – 77 mil eur).
Verejné zdroje sú vždy obmedzené a rozpočtová zodpovednosť je nevyhnutnou podmienkou dobre nastavenej fiškálnej politiky. Najmä v období takej rozsiahlej ekonomickej nestability, akú zažívame dnes, je nevyhnutné dobre zvážiť alternatívne použitie dostupných verejných zdrojov a priority, na ktoré sa majú použiť. Efektívnosť ich použitia by sa mala byť vždy vopred dôsledne vyhodnotiť.
Pohľad na výsledky dosahované v slovenskom školstve a na jeho súčasné financovanie naznačuje, že ak sa má slovenská ekonomika prostredníctvom zlepšenia vzdelávania na Slovensku posunúť dopredu, vyžaduje to reálne dodatočné zdroje. Pohľad na súčasný stav rozpočtu verejnej správy pre rok 2022 a jeho vývoj ukazujú, že napriek zložitej situácii, existuje určitý priestor na podporu tých oblastí, ktoré sú skutočnou prioritou vládnych strán. Zostáva otázkou, či sa medzi takéto priority zaradí aj školstvo.
[1] Napr. Grant, C. (2017) Contribution of Education to Economic Growth https://assets.publishing.service.gov.uk/media/5b9b87f340f0b67896977bae/K4D_HDR_The_Contribution_of_Education_to_Economic_Growth_Final.pdf, poskytuje prehľad štúdií o vplyve vzdelávania na produktivitu a ekonomický rast, systematický pohľad na úžitky a náklady vzdelávania možno nájsť napr. v: Čaplánová, A. (1999) Ekonómia vzdelávania a tvorba ľudských zdrojov, Bratislava: IURA edition, 1999
[2] https://www.statista.com/statistics/1260342/slovakia-pisa-results-by-category/
[3] https://gpseducation.oecd.org/CountryProfile?plotter=h5&primaryCountry=SVK&treshold=5&topic=TA
