Okrem vyhodnotenia najdôležitejšieho pravidla – ústavného limitu na dlh, prináša pohľad na ďalšie zákonom stanovené povinnosti, najmä v oblasti financovania kompetencií samospráv a zverejňovania údajov.
V apríli 2014 Eurostat oznámil, že dlh Slovenska ku koncu roka 2013 dosiahol úroveň 55,4 % HDP, čím sa prekročila tretia hranica definovaná ústavným zákonom (55 % HDP). Vplyvom prechodu na metodiku ESA2010 došlo v októbri k zníženiu dlhu na úroveň 54,6 % HDP, čím dlh klesol do druhého sankčného pásma (53-55 %). Okrem sankcií viažucich sa k druhému pásmu (predstaviť opatrenia na zníženie dlhu, zmrazenie platov členov vlády), tak bola vláda povinná rešpektovať dočasne aj sankcie tretieho pásma (viazanie výdavkov rozpočtu, neposkytovať dotácie z rezervy vlády a predsedu vlády, predložiť rozpočet s nerastúcimi výdavkami). Samosprávy sa znížením dlhu do druhého pásma vyhli povinnosti zostavovať rozpočet na rok 2015 so zmrazenými výdavkami.
V porovnaní s rokom 2013 sa v roku 2014 úroveň dlhu znížila o 1 % HDP a dosiahla 53,6 % HDP. Na medziročný pokles dlhu v roku 2014 a ďalší očakávaný pokles v roku 2015 mali významný vplyv jednorazové opatrenia. Ide najmä o príjmy z privatizácie, príjmy zo súkromných dôchodkových fondov, dividendy zo štátnych podnikov nad rámec bežného zisku a využívanie hotovostnej rezervy štátu. Z pohľadu čistého bohatstva Slovenska nedošlo k zlepšeniu, nakoľko pokles dlhu bol financovaný poklesom aktív verejného sektora. Z pohľadu požiadaviek ústavného zákona a udržateľnosti vývoja dlhu pretoRRZ vníma negatívne, že od prekročenia prvého sankčného pásma v roku 2012 sa zatiaľ nepodarilo prijať také opatrenia, ktoré by viedli ku znižovaniu dlhu mimo sankčných pásiem.
Rada konštatuje, že štát finančne nekryl straty samospráv. Na druhej strane, štát selektívne zlepšuje hospodárenie vybraných samospráv poskytovaním úverov (návratných finančných výpomocí) za veľmi výhodných podmienok (neúročené, bez zabezpečenia).
Od účinnosti ústavného zákona došlo k výraznému zlepšeniu vo zverejňovaní informácií o verejných financiách. Rada vníma pozitívne, že dokumenty k rozpočtu verejnej správy a súhrnné výročné správy reagujú na pripomienky a odporúčania rady. Na druhej strane sa ukazuje, že okrem samotného zlepšovania obsahu dokumentov je z hľadiska transparentnosti dôležitý aj proces tvorby a schvaľovania dokumentov. Negatívnym príkladom bol proces schvaľovania Rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 v parlamente. Zmeny predložené a schválené v parlamente sa sústredili len na hotovostný štátny rozpočet na najbližší rok a opätovne sa navýšili rozpočtované daňové príjmy nad rámec prognózy schválenej Výborom pre daňové prognózy.
