V rámci medzirezortného pripomienkového konania k novele zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, ktorá výrazným spôsobom mení nastavenie prvého piliera dôchodkového systému, uplatnila Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 26 pripomienok, z toho 12 zásadných.
Návrh má podstatný vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. KRRZ preto očakáva ďalšiu diskusiu k návrhu.
KRRZ v súčasnosti pripravuje celkový odhad nákladov návrhu (costing), po jeho spracovaní vydá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť stanovisko k predloženej novele. Zoznam všetkým pripomienok KRRZ k návrhu novely nájdete v priložených súboroch. Medzi nimi boli aj nasledujúce pripomienky:
· Prezentované zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií na 50 ročnom horizonte nemusí byť naplnené, a to z dvoch dôvodov:
(i) Časový nesúlad negatívnych a pozitívnych vplyvov na udržateľnosť
(ii) Asymetrická sila legislatívnej ochrany jednotlivých opatrení voči ich zrušeniu
· Uvoľnenie podmienok vzniku nároku na predčasný dôchodok (o podmienku odpracovania 40 rokov), by bolo vhodné doplniť o vznik informačnej povinnosti Sociálnej poisťovne (tzv. oranžovej obálky).
· Predkladateľ v doložke uvádza že „zvýšenie výdavkov v rokoch 2023 a 2024 navrhujeme riešiť navýšením transferu zo štátneho rozpočtu, ktorý slúži na krytie deficitu v základnom fonde starobného poistenia“. Uvedený spôsob krytia nie je podľa názoru KRRZ v súlade so zákonom č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý požaduje uviesť krytie zvýšených výdavkov pre celý okruh verejnej správy.
· Vplyv navrhovaných opatrení prehĺbi veľkosť chýbajúcich konsolidačných opatrení a výrazne tak spomalí tempo znižovania dlhu aktuálne presahujúceho horný limit podľa Ústavného zákona č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. dlhovej brzdy.
· Návrh na zachovanie diferencovaného dôchodkového veku podľa počtu vychovaných detí je v rozpore so zámerom novely Ústavy SR (ústavný zákon č.422/2020 Z.z.), ktorý v odôvodnení predpokladal jednotný dôchodkový vek žien a mužov bez ohľadu na výchovu detí ako kompenzáciu za prijatie ústavného princípu, podľa ktorého sa pri výpočte starobného dôchodku nebudú znevýhodňovať rodičia, ktorý čerpali rodičovskú a materskú dovolenku
· Zavedenie rodičovského dôchodku zhoršuje dlhodobú udržateľnosť podľa doložky vplyvov o približne 0,6% HDP a má okamžitý negatívny vplyv na deficit verejných financií ako aj vývoj dlhu. Toto opatrenie ovplyvňuje redistribúciu v rámci žijúcich generácií poistencov a dôchodcov a medzigeneračnú spravodlivosť. Aj napriek tomu, že existencia rodičovského dôchodku je už garantovaná Ústavou SR od 1.1.2023 (prijaté bez štandardného legislatívneho procesu a dostatočnej diskusie), považuje KRRZ za vhodnejšie vzhľadom na historické skúsenosti Slovenska s častými, chaotickými a neraz protichodnými zmenami dôchodkového systému, aby významným zmenám v dôchodkovom systému predkladanými do MPK predchádzala celospoločenská diskusia. Aj preto navrhujeme, aby navrhovateľ prehodnotil nastavenie veľkosti rodičovského dôchodku v kontexte výšky už dnes vyplácaného trinásteho dôchodku, prípadne zvážil úplné zrušenie trinásteho dôchodku.
· Spôsob zavedenia rodičovského dôchodku môže byť ústavne problematický. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k čl. I bodu 36 sa automatický vznik nároku u vlastných detí a osvojiteľov navrhuje vzhľadom na veľký okruh dotknutých osôb, resp. z dôvodu zabezpečenia administratívnej vykonateľnosti. Automatický vznik nároku bez aktívneho prejavu vôle oprávnenej osoby považujeme za ústavne problematický.
· KRRZ odporúča, aby podmienka dosiahnutia minimálneho počtu odpracovaných rokov (40 rokov) potrebná pre získanie nároku na predčasný starobný dôchodok bola automaticky každoročne upravovaná o rovnaký počet mesiacov ako dôchodkový vek (muža resp. bezdetnej ženy). S podobným mechanizmom uvažoval už aj návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe hoci nie v potrebnom rozsahu.
· KRRZ odporúča, aby navrhovateľ zvýšil minimálnu sumu predčasného dôchodku potrebnú pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch, ktorá je aktuálne vo výške 1,2-násobku životného minima. Dôvodom je skutočnosť, že táto skupina dôchodcov bude mať po dovŕšení dôchodkového veku nárok na doplatok do minimálneho dôchodku do výšky 1,57 násobku životného minima (suma minimálneho dôchodku pri 40 odpracovaných rokoch – zjednodušene).
· Vytváranie rozdielu vo výške krátenia predčasného dôchodku je podľa KRRZ neopodstatnené, nakoľko v obidvoch prípadoch, by mal byť princíp aktuárnej neutrality aplikovaný rovnako. KRRZ odporúča vypustiť 2 skupiny krátenia predčasných dôchodkov (0,3% a 0,5% za každých začatých 30 dní pred dovŕšením dôchodkového veku) a uplatňovať jednotné krátenie v súčasne platnej výške (0,5% za každých začatých 30 dní) pre všetky predčasné dôchodky bez ohľadu na to podľa ktorej podmienky (2 roky pred dovŕšením dôchodkového veku alebo po odpracovaní 40 rokov) na ne vznikol nárok.
· KRRZ upozorňuje, že zrušením maximálnych vymeriavacích základov pre platenie sociálneho poistenia dochádza k prehlbovaniu už existujúceho nesúladu medzi plateným poistným (bez ohraničenia výšky príjmov) a stropmi pre nároky na dávky sociálneho poistenia (v prípade dôchodkov zjednodušene trojnásobkom priemernej mzdy). Takáto zmena v proporcionalite uplatňovania miery solidarity a zásluhovosti podľa názoru KRRZ z definície nepatrí do systému sociálneho poistenia (ale daní) a toto opatrenie nemusí byť ústavne konformné.
· KRRZ navrhuje, aby predkladateľ v dôvodovej správe podrobne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k návrhu na trvalé znižovanie výšky novopriznaných dôchodkov (tzv. miery náhrady) bez akéhokoľvek spodného ohraničenia, alebo v zákone stanovil spodné ohraničenie (cieľovanú úroveň).
