Štruktúra daňového systému krajiny je významným determinantom jej ekonomických výsledkov. Jednoduchý daňový systém sa ľahko dodržiava, naopak ten komplikovaný s množstvom výnimiek otvára pre daňové subjekty možnosti hľadať v ňom diery a vyhýbať sa plateniu daní. Naviac v súčasnom globalizovanom svete sa firmy môžu rozhodnúť, kde budú platiť dane. Spravidla je ich cieľom maximalizovať výnos po zdanení, preto budú mať motív presúvať svoju daňovú rezidenciu do tých krajín, v ktorých je hraničná miera zdanenia nižšia.
Politici môžu považovať za jednoduché získať dodatočné príjmy zvýšením daňového zaťaženia firiem, pracujúcich, resp. nepriamych daní, a následne tieto príjmy použiť na nové výdavkové opatrenia a presadzovanie svojich straníckych sociálnych, alebo iných cieľov. Platí však, že rozdeliť je možné len to, čo sa v krajine vytvorí a ak sa krajina nemá dostať na cestu zadlžovania sa možno zdaňovať len tie aktivity, ktoré sa zrealizujú, a tú spotrebu, ktorá vznikla. Vysoká miera zdanenia v krajine však nielen vedie k vyhýbaniu sa plateniu daní, ale aj k odlevu investícií a stimulov k práci, čo negatívne vplýva na ekonomický rast (OECD, 2021) a následne aj na daňovú základňu.
Na druhej strane aj pokles daní, ak má za následok rast rozpočtových deficitov, môže ekonomický rast negatívne ovplyvniť. Daňová reforma by preto mala zohľadňovať vplyv nastavenia daňového systému na ekonomický rast. V neposlednom rade rast HDP umožňuje rast životnej úrovne obyvateľov a súčasne cez rast daňovej základne prispieva k rastu daňových príjmov a udržateľnosti dlhu.
Princípy efektívneho daňového systému
Pri uvažovaní o reforme daňového systému je namieste pripomenúť princípy, ktoré by mal efektívny daňový systém rešpektovať. Sú dobré známe, aj keď sa v diskusiách o daňovej reforme zvyčajne nespomínajú. Patria k nim neutralita, efektívnosť, určitosť, jednoduchosť, flexibilita, rovnosť a spravodlivosť.
Princíp neutrality znamená, že dane by mali byť z hľadiska jednotlivých foriem podnikania neutrálne. Ak nezohľadníme ďalšie faktory, na všetky formy podnikania by sa mal pri zdanení uplatňovať rovnaký prístup. Neutrálne dane nemotivujú firmy presúvať výrobu do odvetní, v ktorých by boli daňovo zvýhodnené a prispievajú tak k efektívnej alokácii zdrojov. Princíp efektívnosti daňového systému zdôrazňuje, že náklady na dodržiavanie daňových predpisov a náklady na správu dane by mali byť čo najnižšie. Princípy určitosti a jednoduchosti vyžadujú, aby boli daňové pravidlá jasné a jednoduché, čo subjektom dane uľahčí ich dodržiavanie a zníži motiváciu vyhýbať sa plateniu daní. Flexibilný daňový systém má byť schopný kontinuálne reagovať na vývoj v technológiách aj v ekonomike. Na jednej strane je síce potrebné, aby bol stabilný, na druhej strane však v ňom musí byť zabudovaná dostatočná flexibilita, ktorá umožní zareagovať na v súčasnosti ťažko predvídateľný budúci vývoj.
Často sa zdôrazňuje, že daňový systém by mal byť aj spravodlivý a rovný. Rovnosť v daňovom systéme možno chápať z hľadiska horizontálneho, keď daňovníci, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii, majú byť zaťažení podobnou výškou dane. Chápanie vertikálnej rovnosti je však normatívnym problémom a závisí od individuálnych postojov jednotlivcov. Niektorí chápu vertikálnu rovnosť tak, že ľudia s vyšším príjmom by mali prispievať na pokrytie spoločenských potrieb vyššou časťou svojho príjmu, iní zdôrazňujú, že aj v prípade rovnej sadzby dane zaplatia títo ľudia na dani viac, pričom rozsah služieb, ktorý získajú z verejných zdrojov, je často nižší, ako u ľudí s nižším príjmom (napr. preto, že ich deti častejšie študujú na súkromných školách, resp. v zahraničí a nevyužívajú verejné školy platené z verejných zdrojov). V praxi je riešenie problému vertikálnej rovnosti založené na politickom rozhodnutí o miere redistribúcie, resp. o akceptovanej miere dôchodkovej nerovnosti. Aj pri výbere daní platí v ekonómii často zdôrazňovaná zámena medzi efektívnosťou a rovnosťou, keď vyššia miera prerozdeľovania oslabuje stimuly k ekonomickej aktivite firiem a jednotlivcov. To znamená, že opatrenia, ktoré znižujú nerovnosť, majú často negatívny vplyv na ekonomickú efektívnosť a na ekonomický rast.
Faktory úspechu
Aj OECD sa zaoberá otázkou, ako urobiť daňovú reformu čo najlepšie. V kontexte odporučení pre rozvíjajúce sa krajiny vyšpecifikovali faktory podmieňujúce úspešnosť daňovej reformy (OECD, 2021), ktoré podľa nášho názoru sú všeobecne platné. OECD považuje za dôležité, aby politici mali na reformu daňového systému jasný mandát od občanov. Politický záväzok najvyššie postavených politikov musí sprevádzať spoločenský dialóg a efektívna komunikácia so všetkými zainteresovanými stranami. Je povinnosťou politikov jasne odkomunikovať očakávané pozitíva pripravovaných zmien v daňovom systéme, aj ich negatívne dopady. To môže znížiť rezistenciu niektorých skupín obyvateľstva voči presadzovanej reforme. Zdôrazňuje sa aj potreba zvážiť možnosť kompenzovať tých, na ktorých bude mať daňová reforma negatívny dopad. V súlade s hlavnými princípmi efektívneho daňového systému, aj OECD kladie dôraz na jeho jednoduchosť a potrebu obmedziť rozsah daňových výnimiek. V dôsledku zavádzania neodôvodnených daňových výnimiek prichádzajú mnohé krajiny o významnú časť daňových príjmov, čo následne vyžaduje, aby vzrástli tie daňové sadzby, na ktoré sa výnimka nevzťahuje. Pri reforme daňového systému je nevyhnutné sústrediť sa aj na efektívnosť výberu daní a modernizáciu súvisiacej infraštruktúry.
Obr. 1. Index medzinárodnej daňovej konkurencieschopnosti 2020 (európske krajiny OECD)
Estónsky príklad
Príkladom úspešnej daňovej reformy môže byť Estónsko. Za pozitívum estónskeho daňového systému sa považuje najmä jeho jednoduchosť, ktorá znižuje náklady spojené s platením daní. V krajine existuje systém rovnej dane z príjmu na úrovni 20 percent s rovnakou sadzbou DPH. Reinvestovaný zisk je od dane oslobodený. Estónsko je známe svojím výborne rozvinutým systémom elektronickej verejnej správy, čo platí aj pre ich daňový systém. Moderný elektronický systém výberu daní umožňuje, aby 99 percent daňových priznaní bolo každoročne podaných elektronicky. Proces vyplnenia daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb trvá pritom 3-5 minút a niektorí platcovia dane môžu podať daňové priznanie na jeden klik (e-estonia.com). Podľa amerického think tanku Tax Foundation, ktorý každoročne vyhodnocuje daňovú konkurencieschopnosť krajín v medzinárodnom porovnaní (International Tax Competitiveness Index), Estónsko sa v roku 2020 medzi krajinami OECD už po siedmy krát za sebou umiestnilo v tomto ukazovateli na prvom mieste. Slovensko bolo v minulom roku desiate (obr 1).
Index medzinárodnej daňovej konkurencieschopnosti meria konkurencieschopnosť daňového systému krajiny úrovňou hraničnej daňovej sadzby a súčasne aj neutralitou daňového systému, ktorú chápe ako dosiahnutie maximálnych daňových príjmov pri minimálnom narušení efektívnosti alokácie zdrojov. Vyčísľuje sa aj umiestnenie krajín v sub-indexoch kľúčových kategórií daní. V roku 2020 sa Slovensko pri daniach z príjmu fyzických osôb a pri daniach z vlastníctva nachádzalo v hornej časti rebríčka (na 2., resp. 4. mieste). V rebríčku zdaňovania spotreby sa však umiestnilo na 33.mieste (spomedzi 36 krajín) a v rebríčku medzinárodného zdaňovania na 31. mieste. Pri hodnotení zdanenia spotreby vychádza tento index z predpokladu, že minimalizovať narušenie efektívnosti umožní zdaňovanie všetkej finálnej spotreby rovnakou sadzbou.
Súčasne treba pripomenúť, že oslobodenie niektorých tovarov a služieb od dane, resp. ich zdanenie nižšou sadzbou dane vyžaduje, aby sa stanovený daňový výnos dosiahol zvýšením základnej sadzby dane. Ukazovateľ efektívnosti medzinárodného zdaňovania, berie do úvahy počet dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré má krajina uzatvorené. Vychádza sa z predpokladu, že daňové systémy krajín s väčším počtom takýchto dohôd sú atraktívnejšie pre zahraničné investície a teda aj konkurencieschopnejšie z hľadiska pritiahnutia zahraničných investorov.
Projekt úspešnej reformy daňového systému by mal zohľadňovať existujúce poznatky o daňových systémoch a skúsenosti krajín, ktoré takúto reformu úspešne uskutočnili.
Zdroje:
Bunn, D., Asen, E (2021), International Tax Competitiveness Index 2020, Tax foundation, dotupné na internete:
https://taxfoundation.org/publications/international-tax-competitiveness-index
OECD (2021), Tax Policy Reforms 2021: Special Edition on Tax Policy during the COVID-19 Pandemic, OECD Publishing, Paris, https://doi.org/10.1787/427d2616-en.
