(Celý rozhovor nájdete na webnoviny.sk)
Hospodárenie štátu s verejnými financiami zostáva nepriaznivé. Svedčí o tom aj skutočnosť, že z hľadiska ich dlhodobej udržateľnosti je Slovensko na tom najhoršie v celej Európskej únii. Vláda by preto podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha mala začať s konsolidáciou už v budúcom roku.
Šéf rozpočtovej rady v rozhovore pre portál vo Financiách.sk hovorí aj o príčinách problémov dôchodkového systému, jeho neudržateľnosti do budúcnosti, ale aj o podmienkach nápravy na úroveň spred niekoľkých rokov. Vtedy bol ešte dávaný ako príklad pre iné krajiny.
Vyjadril sa aj k zvýšeniu výdavkov štátneho rozpočtu, ako aj k pripravovanej daňovej a odvodovej reforme, ktorá by mala byť nastavená tak, aby podporovala aktivitu a viac zdaňovala pasivitu, čiže spotrebu a majetok. Vyslovil tiež predpoklad, kedy by štát mohol začať hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom.
Verejné financie sú z hľadiska dlhodobej udržateľnosti vo veľmi zlom až v kritickom stave. Kde a prečo sa to začalo zhoršovať?
V dlhodobej udržateľnosti sme v zóne tzv. vysokého rizika, čiže sme na tom najhoršie od roku 2012, kedy vznikla aj Rada rozpočtovej zodpovednosti a začalo sa to intenzívnejšie merať a sledovať. Bohužiaľ, do fázy vysokého rizika sme sa dostali ešte tesne pred pandemickou krízou, keď kulminovali dobré časy a nezamestnanosť bola blízko historických miním.
Tým, že sme uvoľnili rozpočtovú politiku v dobrých časoch, nebolo to až tak viditeľné, pretože boli nadpríjmy. Viac by sme to videli v medzinárodnom porovnaní, resp. na analytických indikátoroch ako je tzv. štrukturálny deficit. Pred krízou Česko už malo štyri roky prebytok rozpočtu, my stále deficity. Štrukturálny deficit takisto vyskočil a signalizoval problém.
Rozpočtová politika však nebolo to jediné, čo sa zhoršilo. Zároveň sme si popri tom za veľmi krátky čas dokázali zničiť stabilitu dôchodkového systému. V zásade nám to vychádza tak, že opatreniami, ktoré sa spravili v dôchodkovom systéme pred začiatkom krízy, dôchodkový systém v 50-ročnom horizonte prišiel o tretinu zdrojov voči prísľubom. V súčasnosti dôchodkový systém vytvára dodatočný deficit viac ako jedno percento HDP, nie je teda samofinancovateľný.
Takže najhoršia je situácia z pohľadu budúcnosti a udržateľnosti dôchodkového systému?
Dôchodkový systém bola podstatná vec, ktorá sa zhoršila. Ešte v roku 2018 sme mali dôchodkový systém v tak stabilizovanom stave, že generálny tajomník OECD používal jeho nastavenie u nás, vrátane vekového automatu, ako príklad pre iné krajiny. V súčasnosti dôchodkový systém vytvára dodatočný deficit viac ako jedno percento HDP, nie je teda samofinancovateľný.
Do budúcnosti kvôli demografii stále viac a viac musí byť podporovaný, ale ďalšie deficity neexplodovali, boli na úrovni možno dodatočného deficitu 1 až 1,5 percenta HDP každý rok o 30 až 50 rokov, kedy sa demografia najviac prejaví. Neexplodovalo to tak, ako to exploduje v súčasnosti, alebo po opatreniach, ktoré sa najmä v roku 2019 a na začiatku roku 2020 prijali.
Ale netreba zabúdať, že je tu aj druhá, hlavná noha dlhodobej udržateľnosti, a to rozpočtová politika, ktorá sa zhoršila. Ako som spomínal, to zhoršenie bolo menej viditeľné kvôli tomu, že ako deficity tak aj dlh sú tzv. procyklické veličiny. To znamená, v dobrých časoch sa zlepšujú bez toho, aby sa muselo niečo robiť, pretože sú nadpríjmy, nezamestnanosť klesá, nie sú potrebné také výdavky. A preto v dobrých časoch sa odporúča, aby krajiny išli do prebytku. Nám sa to nepodarilo ani na konci dobrých časov, naopak vtedy sme sa začali paradoxne zhoršovať.
Prečo sa to nepodarilo?
Pretože rozpočtová politika sa uvoľňovala, tým ako bol pripravený štátny rozpočet na rok 2020 a schválenými opatreniami pred voľbami. Odhadujeme, že ak by neprišla kríza a neboli by dodatočné výdavky a výpadky príjmov spojené s krízou a nedošlo by ani k zmene vlády a hospodárskej politiky, deficit v roku 2020 by bol niekde okolo 2,5 percenta HDP. A to sa bavíme o dobrých časoch, kedy nezamestnanosť je veľmi nízka. Napriek tomu by sme dosahovali deficit, ktorý by nebol až tak ďaleko od maximálneho povoleného na úrovni troch percent.
Bohužiaľ, u nás bola dlhé roky stratégia, že v dobrých časoch sa s ľuďmi podeľme. To ale znamená, že šetriť musíme v zlých časoch. Je to nerozumná fiškálna politika, moderná je nastavená úplne opačne. V dobrých časoch treba šetriť a stabilizovať ekonomiku, ktorá sa často prehrieva, na to, aby v zlých časoch mohla fiškálna politika chrániť ľudí, firmy, potenciál ekonomiky a takisto ju stabilizovať cez poskytnutie fiškálnych stimulov.
Keď sa pozrieme aj do minulosti, veľkosť stimulov, ktoré sme poskytovali v krízach, či už po finančnej kríze, alebo v minulom roku, bola medzinárodne podpriemerná. Čiže ekonomika a ľudia trpeli viac ako by bolo nutné, keby sme si v dobrých časoch spravili domácu úlohu a našetrili na dostatočné stimuly poskytované v horších časoch. Za roky 2013 až 2019 nám táto nesplnená domáca úloha nedovolila znížiť dlh o dodatočných takmer 10 percent HDP. Ak by sa neprijali od dnes žiadne opatrenia, tak slovenský dlh by v čase explodoval.
Súčasná vládna koalícia zmenila postoj k hospodáreniu?
Deklaruje, že chce robiť modernú proticyklickú politiku. Na hodnotenie si musíme ešte počkať, keď skončí kríza a prídu lepšie časy. Samotný indikátor dlhodobej udržateľnosti zlepšila, ale relatívne marginálne o 0,6 percenta HDP, ale naďalej sme zostali v zóne vysokého rizika.
Na začiatku bolo zlepšenie v tom, že v situácii, kedy dôchodkový systém nemal ani na dvanásť dôchodkov v dlhodobom horizonte, trináste dôchodky dala približne na polovicu. A takisto opravila neudržateľnú valorizáciu minimálneho dôchodku, čo znamenalo, že už nám nechýbala v 50-ročnom horizonte tretina, ale štvrtina zdrojov na vyplácanie všetkých dôchodkov.
To hlavné riešenie v dôchodkoch, naviazanie veku odchodu do dôchodku na dobu dožitia, sa však formálne ešte nezmenilo. Aj keď treba povedať, že sa spravil pokrok v tejto oblasti tým, že mína pre finančnú stabilitu dôchodkov, fixný vek odchodu do dôchodku, sa odstránil z ústavy.
Náš pohľad na rozpočtovú politiku je taký, že vláda by mohla mať ambíciu dosiahnuť dva ciele do konca volebného obdobia. Prvý cieľ by mohol byť, po tom ako odznie pandémia, dosiahnuť taký deficit na konci volebného obdobia, pri ktorom by už nerástol dlh ako pomer voči HDP. Takýto deficit pri súčasnom nastavení úrokových sadzieb sa odhaduje okolo troch percent.
Náš odhad pre tento rok je okolo ôsmich percent, teraz sa makroekonomická situácia však trochu zlepšuje, čiže to môže byť bližšie k siedmim percentám, ak nepríde silná tretia vlna. Zísť z takého vysokého deficitu do konca volebného obdobia, teda do roku 2024, na deficit tesne pod troma percentami by mal byť realistický cieľ v rozpočtovej politike.
Aká by mala byť druhá úloha?
Zastabilizovať aj dlhodobé zdravie verejných financií bezpečne do pásma stredného rizika, cez napravenie chýb, ktoré zničili finančnú stabilitu dôchodkov. To znamená hlavne znovuzavedenie vekového automatu, aby dôchodcovia mali väčšiu garanciu, že sľúbené dôchodky aj o 30 až 50 rokov im bude štát naozaj vyplácať v plnej výške. A teda nebude musieť prísť scenár, ktorý sme videli v minulosti napríklad v Grécku, že štátna kasa je zrazu prázdna a bude sa musieť k tomu prispôsobiť aj vo výdavkoch.
Hrozí také niečo aj Slovensku?
Presne o tom sú naše výpočty dlhodobej udržateľnosti. Ak by sa neprijali od dnes žiadne opatrenia, tak slovenský dlh by v čase explodoval. Hranica 100 percent HDP by bola prekročená v roku 2039, hranica 150 percent HDP v roku 2047 a hranica 200 percent HDP v roku 2053 a začalo by to potom ďalej prudko stúpať. Čiže by bola otázka času, kedy finančné trhy by neboli ochotné niečo také financovať
Foto: SITA/Branislav Bibel
