(Tlačová správa k hodnoteniu Programu stability 2023-2026)
Predchádzajúca vláda predložila Program stability (PS) na roky 2023 až 2026, v ktorom predstavila aktualizovaný fiškálny rámec verejnej správy na nadchádzajúce obdobie. Cieľom stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je poskytnúť nezávislý pohľad na východiská rozpočtu (tzv. fiškálny rámec) prezentované v Programe stability, ako aj vhodnosť nastavenia rozpočtových cieľov.
RRZ konštatuje, že rozpočtové ciele vlády nie sú podporené vyšpecifikovanými opatreniami, ktoré by zabezpečili ich dosiahnutie. Pre splnenie výdavkových limitov sú podľa súčasných odhadov Rady potrebné opatrenia za 2,4 mld. eur do roku 2025. „Aj keď strednodobé rozpočtové ciele vlády sú v súlade s platnými výdavkovými limitmi a reflektujú aj pripravovanú zmenu v európskych fiškálnych pravidlách, bez dodatočných opatrení, ktoré nie sú špecifikované v Programe stability, nemožno rátať s ich dosiahnutím,“ konštatuje predseda RRZ Ján Tóth.
Bez dodatočných opatrení predpokladá Rada tohtoročný deficit na úrovni 6,2 % HDP a jeho pokles v budúcich rokoch na úroveň 4,6 % HDP. Aj keď je odhad RRZ mierne pozitívnejší ako odhad MF SR, rozpočtové ciele vlády predpokladajú oveľa prudší pokles deficitu do roku 2026 na úroveň 2,2 % HDP. Rozdiel medzi cieľmi vlády a prognózou RRZ sa premieta aj do odhadov vývoja hrubého dlhu, kde RRZ predpokladá do roku 2026 rast dlhu z aktuálnych 57,8 % HDP na 62,2 % HDP, pričom ciele vlády v Programe stability uvádzajú jeho stabilizáciu na súčasnej úrovni.
Porovnanie salda a dlhu VS očakávaného v programe stability s odhadom RRZ (v % HDP)
*- údaje 2023-2026 vychádzajú z cieľov zverejnených v programe stability.
Zdroj: MF SR, RRZ
Rada na základe nových opatrení prijatých parlamentom aktualizovala ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti k máju 2023. RRZ konštatuje zhoršenie dlhodobej udržateľnosti v porovnaní so scenárom nezmenených politík vychádzajúcim z roku 2022 o 0,3 % HDP, hlavne z dôvodu novoprijatých opatrení. Dlhodobá udržateľnosť by sa tak posunula hlbšie do pásma vysokého rizika na hodnotu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti 5,9 % HDP. Pre jej dosiahnutie by bolo potrebné trvale zvýšiť príjmy a/alebo znížiť výdavky v objeme 7,6 mld. eur.
Vzhľadom na tento vývoj Rada vníma pozitívne, že nová vláda komunikovala ako prioritu prípravu a predstavenie konsolidačných opatrení. V strednodobom horizonte by mala byť naďalej hlavným cieľom vlády stabilizácia dlhu a vytvorenie predpokladov pre jeho ďalšie znižovanie cez dôsledné plnenie výdavkových limitov. Takáto politika tiež zabezpečí zníženie vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti do pásma stredného rizika. Zvýrazňuje sa tak potreba, aby budúci tvorcovia rozpočtových politík už v súčasnosti verejne komunikovali kredibilné návrhy ozdravovania verejných financií v objeme cca 1 mld. eur pre rok 2024 a dodatočných 1,3 mld. eur pre rok 2025, čo je podľa Rady súčasný odhad potreby opatrení podľa výdavkových limitov.
