Behaviorálny prístup, ktorým som sa zaoberala i v predchádzajúcom príspevku, zdôrazňuje, že ľudia často nekonajú vo svojom vlastnom záujme.
Ukazuje tiež, že účinnosť vládnej regulácie závisí aj od toho, ako sú opatrenia formulované (t. j. na forme záleží). Ak uvažujeme nad tým, ako zvýšiť efektívnosť hospodársko-politických opatrení, včítane opatrení fiškálnej politiky, je namieste vziať do úvahy tieto dva závery. Skúsenosti iných krajín z využitia behaviorálneho prístupu pri projektovaní verejných politík ukazujú, že i malé zmeny môžu mať výrazný vplyv. Konanie ľudí možno ovplyvniť zmenou obsahu, spôsobu a načasovania komunikovaných informácií.
Uskutočňované zmeny založené na behaviorálnych poznatkoch využívajú najmä tzv. behaviorálne postrčenia (nudges) a menia výber a nastavenie predvolených možností (default options). Ich doplnkom, resp. alternatívou, sú tzv. behaviorálne posilnenia (boosts), ktoré sa zameriavajú na zlepšenie informovanosti a znalostí ľudí, ak hrozí riziko, že urobia zlé rozhodnutie. Behaviorálne postrčenia sa teda spájajú so zásahmi, ktoré usmernia konanie ľudí pri zachovaní ich slobodnej voľby. Behaviorálne posilnenia sa zameriavajú na zlepšenie tých znalostí a schopností, ktoré im umožnia lepšie sa rozhodnúť. Spravidla je ich cieľom zvýšiť transparentnosť a zrozumiteľnosť komunikácie, informovať a vzdelávať.
Návrhy na zlepšenie verejných financií, najmä na zvýšenie efektívnosti daňových systémov opierajúce sa o behaviorálny prístup sú spravidla založené na malých a nenákladných zmenách. Napríklad väčší rozsah daňových kontrol sa bežne považuje za efektívny spôsob zvýšenia výberu daní. Predpokladá sa, že ľudia platia dane, aby sa vyhli pokutám, pričom pokuty a iné tresty sú vnímané ako hlavný spôsob zabezpečenia dodržiavania daňových predpisov. Ukazuje sa však, že správanie daňovníkov významne ovplyvňujú aj behaviorálne faktory, ku ktorým možno priradiť napr. spoločenské normy, pocit pre spravodlivosť, ale aj jednoduchosť a ľahkú pochopiteľnosť daňových systémov. Experimenty zamerané na zlepšenie dodržiavania daňových zákonov, ktoré odkazovali na spoločenské normy a zdôrazňovali, že väčšina daňových poplatníkov platí dane včas, zvýšili počet tých, ktorí včas dane zaplatili. Vysvetliť to možno tým, že ak ľudia nevedia, čo majú robiť, pozrú sa, ako sa v podobnej situácii správajú iní, najmä tí, s ktorými sa identifikujú. Ak majú informáciu, že títo ľudia dane zaplatili, majú tendenciu tak tiež urobiť.
Britský Behavioral Insights Team (BIT) napríklad testoval, ako možno využiť spoločenské normy na to, aby sme primäli neplatičov k zaplateniu daní. Upomienky zaslané tým, ktorí daň nezaplatili, doplnili o text poukazujúci na spoločenské normy. V niektorých upomienkach zdôraznili, že veľká väčšina ľudí v blízkom okolí adresáta zaplatila daň včas, geografická oblasť však nebola presne pomenovaná. V alternatívnej formulácii text upomienky zdôrazňoval, že väčšina podobných dlžníkov už daň zaplatila. Niektorí neplatiči dostali listy, ktoré kombinovali obe informácie. Výsledky ukázali, že čím špecifickejší bol text zaslanej upomienky, tým rástla aj pravdepodobnosť, že neplatič daň zaplatí. Ak sa v texte kombinovali obe zdôrazňované informácie, viedlo to k nárastu zaplatenia dane adresátmi o 5 percent. V rozpočtovom roku 2012/13 tak vo Veľkej Británii prinieslo zaslanie upomienok poukazujúcich na spoločenské normy dodatočné daňové príjmy vo výške 210 miliónov GBP. Aj keď skúsenosti dokumentujú relevantnosť sociálnych väzieb a vplyvov pri tvorbe verejných politík, naďalej zostávajú ich tvorcami vo veľkej miere nepovšimnuté.
Zásady efektívnej komunikácie verejných inštitúcií
Dostupné na internete: http://www.behaviouralinsights.co.uk/wp-content/uploads/2015/07/BIT-Publication-EAST_FA_WEB.pdf
Ďalším spôsobom zvýšenia efektívnosti komunikácie s občanmi, uplatniteľným aj pri výbere daní je personalizácia správ. V experimente zameranom na neplatičov cestnej dane BIT zistil, že zaslanie upomienok doplnených fotografiou vozidla, za ktoré nebola zaplatená cestná daň, zvýšilo výber dane o 9 percent. Ak ľudia dostanú od verejnej inštitúcie personalizovaný list, zdajú sa im náklady a úžitky spojené s konaním, na ktoré list odkazuje, reálnejšie. Ak napr. subjekt, ktorý nezaplatil včas daň, dostane personalizovaný list, v ktorom sú popísané možné dôsledky nedodržania daňových predpisov, jeho príjemca môže mať pocit, že verejné inštitúcie majú o jeho konaní presné a podrobné informácie a naznačené dôsledky bude považovať za vysoko reálne.
V Írsku v rokoch 2014-2015 uskutočnili experiment, ktorým sa snažili zistiť, ako rôzna formulácia textu upomienok opierajúca sa o ich personalizáciu a zjednodušenie textu ovplyvní konanie neplatičov dane. Zamerali sa na daňové subjekty, ktoré nepodali včas daňové priznanie a omeškali sa s platením korporátnej dane. Niektorým firmám zaslali všeobecne formulovaný list. Druhej skupine firiem zaslali upomienku, v ktorej uviedli, že na základe informácií od tretieho subjektu, majú overené, že daná firma stále funguje. V porovnaní so všeobecne formulovaným textom, viedla táto úprava sama o sebe k nárastu podania daňových priznaní oneskorencami o 17 percent. Ďalšej skupine firiem zaslali upomienku, ktorej text bol zjednodušený, kratší a obsahoval len kľúčové informácie. Nahradenie zložitých právnických formulácií jasným a jednoduchým jazykom, t. j. zjednodušenie textu viedlo v Írsku v roku 2015 k nárastu podaných daňových priznaní o 3 percentá, čo predstavuje asi 2,8 milióna Eur dodatočných daňových príjmov. Písomná komunikácia verejných inštitúcií s občanmi je teda účinnejšia, ak je napísaná jednoduchým jazykom, hneď v úvode jasne komunikuje podstatu správy a je vysoko personalizovaná.
Ukazuje sa tiež, že aj malá prekážka, napr. nutnosť urobiť dodatočný preklik na web stránke, môže vo veľkej miere ovplyvniť konanie ľudí. Preto i jednoduchá a nenákladná intervencia spojená so zjednodušením prístupu k dokumentom a nasmerovaním klientov priamo na stránku, kde sa im otvorí potrebný formulár, môže mať výrazný pozitívny vplyv. V experimente uskutočnenom BIT iba odstránenie jedného prekliku v prístupe k daňovým formulárom zvýšilo vyplnenie daňových priznaní neplatičmi z 19 na 23 percent.
Veľmi dôležité sa ukázalo aj načasovanie intervencie. Zistilo sa, že ľudia majú tendenciu menej podvádzať, ak musia svojím podpisom potvrdiť správnosť údajov na začiatku a nie na konci formulára. Vysvetľuje sa to tým, že vlastnoručný podpis krátkodobo aktivuje zmysel ľudí pre povinnosť, aj keď si to nemusia sami uvedomovať. Keď teda správnosť údajov potvrdia podpisom pred začatím vypĺňania daňového priznania, možno očakávať, že ho vyplnia zodpovednejšie a pravdivo. Odporúča sa tiež, aby sa intervencie zamerané na posilnenie žiadúceho konania uskutočnili skôr, ako si ľudia i firmy majú čas zvyknúť konať nežiadúcim spôsobom. V prípade výberu daní sa potom navrhuje, aby sa daňové úrady zamerali na poskytovanie konzultačných služieb pri príprave daňových priznaní a platení daní najmä novovzniknutým subjektom, keďže ako ukazujú skúsenosti, ak firmy zaplatia dane v prvých rokoch svojej existencie, majú tendenciu správať sa rovnako aj neskôr. Ak si však subjekty zvyknú platiť dane neskoro, alebo neplatiť ich vôbec, budú mať tendenciu robiť tak opakovane.
Odporúča sa tiež, aby sa pri príprave a implementácii opatrení využil záujem ľudí o hru a zábavu. Objavili sa napríklad návrhy využiť túto ľudskú vlastnosť na zníženie počtu daňových priznaní podaných na poslednú chvíľu a odstránenie súvisiacich dodatočných nákladov (vznikajúcich napríklad kvôli potrebe predĺžiť otváracie hodiny na daňových úradoch a poštách) zriadením lotérie, do ktorej by boli zaradené subjekty, ktoré podajú daňové priznanie s časovým predstihom. Výhry by sa mohli zaplatiť z pokút vybraných od daňových poplatníkov, ktorí daňové priznanie nepodali včas.
Napriek tomu, že výsledky uskutočnených zmien je potrebné ďalej verifikovať, doterajšie pozitívne skúsenosti ukazujú, že zohľadnenie záverov behaviorálneho prístupu pri príprave a implementácii verejných opatrení môže nenákladným spôsobom zvýšiť ich účinnosť. V každej etape tohto procesu je však potrebné mať na mysli ciele, ktoré prijímaná zmena sleduje a snažiť sa porozumieť, ako budú nové, či zmenené opatrenie vnímať tí, ktorí ho budú implementovať, ale aj tí, na ktorých je zamerané.
Spracované podľa:
• Hapern, D. Inside the Nudge Unit, How small changes can make a big difference, London, Penguin, 2015.
• Service, O. Hallsworth, M., Halpern, D., Algate, F., Gallagher, R., Nguyen, S., Ruda, S., Sanders, M., Pelenur, M., Gyani, A., Harper, H., Reinhard, J. Kirkman, E. EAST Four simple ways to apply behavioural insights, Owain Service, Dostupné na internete: http://www.behaviouralinsights.co.uk/wp-content/uploads/2015/07/BIT-Publication-EAST_FA_WEB.pdf
• Purcell, K. (2016) Applying Behavioural Economics in Irish Policy, Irish Government Economic & Evaluation Service, Department of Public Expenditure and Reform, dostupné na internete: http://igees.gov.ie/wp-content/uploads/2016/10/Applying-Behavioural-Economics-in-Irish-Policy-October-2016.pdf
