Bratislava sa v septembri stala epicentrom diania pre európske fiškálne rady. Tretie stretnutie nezávislých strážnych psov rozpočtov na starom kontinente a mimoriadne kvalitne obsadená medzinárodná konferencia1 priniesli veľa inšpirácií do ďalšej práce.
Okrem intelektuálneho obohatenia však majú tieto udalosti aj hmatateľný výsledok: formálnu dohodu 21 nezávislých európskych fiškálnych rád o založení spoločného Networku2. Považujem to za míľnik na ceste k efektívnejšiemu fungovaniu európskeho fiškálneho rámca. Prečo?
Mám na to prinajmenšom tri pádne argumenty. Po prvé, môže sa vytvoriť väčší tlak na odpolitizovanie mnohých aspektov rozpočtovej politiky. Nezávislé fiškálne inštitúcie, ak robia svoju prácu poriadne, dokážu bez politického prifarbenia vyhodnotiť smerovanie fiškálnej politiky. Pomáhajú tak nielen zvyšovať úroveň debaty o rozpočte v parlamente, ale cez väčšiu transparentnosť umožňujú aj efektívnejšiu kontrolu zo strany voličov, finančných trhov, či medzinárodných inštitúcií. Nie v každej krajine sú však vytvorené dostatočne dobré podmienky na ich prácu (zlý prístup k dátam, málo analytikov, či naštrbená nezávislosť). Spájanie síl cez Network by mohlo zvýšiť tlak (či už priamo alebo nepriamo), aby bolo menej polien pod nohami európskych fiškálnych rád.
Po druhé, spoločné stretnutia a platformy uľahčujú zdieľanie skúseností, vedomostí či dokonca aj ľudského kapitálu. Môžeme sa učiť jeden od druhého, čo je vždy lacnejšie ako sa učiť z vlastných chýb. Obzvlášť je to kľúčové pri nezávislých inštitúciách, ktorých práca stojí a padá na dôveryhodnosti v očiach verejnosti.
Po tretie, spoločný hlas nezávislých fiškálnych inštitúcií v Bruseli potrebujeme ako soľ. Netreba mať mimoriadne analytické schopnosti na to, aby sme videli, že európsky fiškálny rámec nefunguje. Napriek prijatiu mnohých komplexných pravidiel a viac automatických pokút je stále možné arbitrárne posúvať termíny skrotenia deficitov pod 3% z HDP. Čerešničkou na torte je, že za mimoriadne okolnosti sa považujú už aj chabé prísľuby reforiem. Načo máme pravidlá na niekoľkých sto stranách, keď každá situácia je výnimočná, kedy treba uplatňovať špeciálne režimy a klauzuly? Fundamentálny problém spočíva v tom, že nie je možné mať v menovej únii naraz záchranné mechanizmy aj rozpočtovú suverenitu. Som presvedčený, že fiškálny rámec treba viac decentralizovať. Prvá línia obrany proti nadmerným deficitom by mala byť na národnej úrovni pod taktovkou lokálnych fiškálnych pravidiel a národných fiškálnych rád (viac v ďalšom blogu). K tomu bude ale nevyhnutné posilnenie mechanizmov strát pre veriteľov v prípade rozpočtovo nezodpovedných krajín. Spoločný Network môže byť nápomocný teda aj pri hľadaní efektívnejšieho fiškálneho rámca pre celú eurozónu.
Som veľmi rád, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť významnou mierou prispela k založeniu Networku a získala tak medzinárodné uznanie. Ako podpredseda Networku sa budem snažiť, aby kapitál vložený do tejto iniciatívy nevyšiel nazmar. Už nebudem len lobistom za budúce generácie, ale sa posnažím hájiť aj záujmy európskych fiškálnych rád.
1 Rethinking Fiscal Policy after the Crisis – viac v nasledujúcom blogu.
2 Dlho sme hľadali adekvátny slovenský ekvivalent, asi najbližšie je „združenie“.
