Pred rokom 2013 boli bývalí vojaci či policajti často nespravodlivo ukrátení, keď im Sociálna poisťovňa nechcela priznávať civilný dôchodok za ich niekoľko rokov odpracovaných v civile, po ukončení vojenskej či policajnej kariéry. Po sérií súdnych rozhodnutí sa prax v Sociálnej poisťovni preklopila do opačného extrému a bývalým policajtom či vojakom sa začali niekedy priznávať extrémne štedré civilné dôchodky. Táto prax však nemá riadnu zákonnú oporu. Ministerstvo práce pripravilo – veľmi správne – zákonnú úpravu, ktorá by v tom konečne spravila poriadok. Žiaľ, zachováva a dokonca ešte rozširuje desaťročnú prax dvojitého započítavania časti nárokov. Strácame tak príležitosť aby zákon napravil nespravodlivú administratívnu prax. Naopak, hrozí, že sa legislatívne „zabetónujú“ o 25-80 % vyššie civilné dôchodky bývalých vojakov a policajtov s ročnými nákladmi 21-44 mil. eur.
Prečo vôbec existujú výsluhové dôchodky a aká bola prax pred rokom 2013?
Výsluhové dôchodky boli vytvorené na stabilizáciu sociálnej situácie v silových zložkách, kde dĺžka kariéry je pochopiteľne kratšia než bežná civilná kariéra. Zároveň je silná spoločenská potreba stabilizovať tieto verejné služby. Obzvlášť vojaci dlhodobo trénujú schopnosti a zručnosti, ktoré sú v civilnom živote ťažko uplatniteľné či priam neželané (zabíjanie iných ľudí). Fyzické schopnosti obvykle neumožňujú byť vojakom až do štandardného dôchodkového veku. Úlohou výsluhového dôchodku je kompenzovať vojakom nižší príjem po skončení vojenskej kariéry. Naša spoločnosť chce, aby vojaci s dôverou využili svoje schopnosti na tréning veľmi úzko špecializovaných činností, bez toho, že by sa zároveň rozptyľovali prípravou na civilnú kariéru o 30 rokov neskôr. Až raz skončí ich armádna kariéra, chceme im zachovať adekvátne vysoký životný štandard.[1]
Pred pár desaťročiami silová kariéra zvykla trvať okolo 25 rokov a niekedy medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou príslušník[2] mohol odísť do civilu. Zároveň často mali nárok na znížený dôchodkový vek už vo veku 55 rokov. Medzitým si však armáda, ale najmä polícia, začala ceniť skúsenejších príslušníkov. Drvivá väčšina policajnej práce si nevyžaduje trvalo vysoké atletické výkony, policajti určite častejšie spisujú zápisnice než šprintujú za utekajúcimi zločincami. Na udržanie skúsených pracovníkov sme predĺžili minimum na dosiahnutie výsluhového dôchodku z 15 na 25 rokov. Po 25 či až 30 rokoch v polícii už mnohí neodrobia ešte aj 15 rokov v civile. Mnohí bývalí policajti či vojaci, ktorí v civile odpracovali menej než 15 rokov, sa sťažovali na diskrimináciu a dožadovali sa aj civilného dôchodku. Je to úplne pochopiteľné – platili predsa odvody na starobné poistenie, takže si civilný dôchodok zaslúžili. Za pravdu im dala séria súdnych rozhodnutí, ktorá viedla k tomu, že od roku 2013 začala Sociálna poisťovňa rutinne priznávať takéto dôchodky.
Aký by bol ideálny stav?
Mali by sme mať systém, ktorý bude robustný, spravodlivý a zároveň jednoduchý. V prvom rade by výsluhové dôchodky mali byť dostatočne štedré, aby vojakom a policajtom zabezpečili aj po skončení kariéry životnú úroveň, na ktorú sú zvyknutí. Ich mzdy sú asi 1,5-násobok priemernej mzdy. Na výsluhový dôchodok bude treba odpracovať aspoň 25 rokov v armáde či polícii, ale pre čo najvyšší výsluhový dôchodok sa oplatí vydržať aspoň 35 rokov. V priemere sú výsluhové dôchodky okolo 55 % priemerných služobných platov, ale až doznie transformácia s predlžovaním silovej kariéry, môžu stúpnuť na vyše 75%.[3] V čistom to znamená mieru náhrady viac ako 80 % – výrazne viac, než 60% v civilnom systéme (a pri menej odpracovaných rokoch). Výsluhové dôchodky teda dôstojne zabezpečujú svoju základnú úlohu – zachovať vojakom a policajtom primeraný životný štandard aj po skončení ich služobného pomeru.
Graf 1: Priemerný služobný plat ako % priemernej mzdy v národnom hospodárstve
Zdroj: údaje MO, MV, ŠUSR
Ak policajt či vojak zostane v ozbrojených zložkách 35 rokov, do civilného života sa zapojí vo veku 53 až 58 rokov. To je často neskoro na dosiahnutie ešte 15 rokov odvodov do Sociálnej poisťovne – a je to tiež neskoro na získavanie nového vzdelania pre civilnú kariéru. Je preto pochopiteľné, že ich civilné zamestnanie je skôr podpriemerne platené. Keďže však výsluhové dôchodky dostatočne kompenzujú výpadok príjmu v civile – a sú skoro dvojnásobné oproti priemerným starobným dôchodkom – nie je žiaden dôvod, aby aj civilné starobné dôchodky prinášali akúkoľvek dodatočnú kompenzáciu.
Starobný dôchodok bývalých vojakov a policajtov by teda mal závisieť od odpracovaných rokov v civile a odvodov platených do Sociálnej poisťovne. To bude jednoduchý systém, ktorý dostatočne motivuje ľudí po štyridsiatke či päťdesiatke byť ešte pracovne aktívni. Na jednoduchý, motivačný a spravodlivý systém teda môžeme bývalým policajtom a dôchodcom počítať starobné dôchodky rovnako ako pre väčšinu populácie s dvomi drobnými výnimkami: (a) upustiť od podmienky odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne aspoň 15 rokov – keďže už tak či tak odpracovali aspoň 25 rokov v armáde či polícii a (b) neupravovať ich priemerný mzdový bod v civile ak je menej ako 1,0 či viac ako 1,25 – keďže dorovnanie ich dôchodkov na vyššie už zabezpečuje ich výsluhový dôchodok.
Aký je návrh ministerstva práce?
Ministerstvo práce a vláda navrhujú zosúladiť znenie zákona o sociálnom poistení (t.j. civilných dôchodkov) s aplikačnou praxou, ktorá vznikla pomerne živelne po sérii rôznych rozhodnutí súdov a ich pomerne defenzívnou aplikáciou v Sociálnej poisťovni. Presné postupy Sociálnej poisťovne nie sú verejne známe, ale zdá sa, že ich hlavným cieľom bolo vyhnúť sa ďalším súdnym sporom a tiež mať jednotný postup pre všetkých bývalých vojakov a policajtov, vrátane historicky štedrých nárokov spred roka 1999.
Výsledkom je pomerne zložitý algoritmus, kde Sociálna poisťovňa bude počítať najprv teoretický dôchodok, na ktorý by mal bývalý vojak či policajt nárok, ak by vôbec nedostával výsluhový dôchodok. Potom vypočíta čiastkový dôchodok, ktorý zodpovedá rokom, za ktoré dostáva výsluhový dôchodok. A nakoniec sa dostaneme k civilnému dôchodku. (poznámka: najbližšie tri rovnice nemusíte čítať, leda že by ste chceli skontrolovať, že správne citujem návrh zákona … pokojne preskočte na štvrtú rovnicu)
Po dosadení do rovníc sa dá celý výpočet zjednodušiť na jednu, z ktorej je aj jasné, kde je pes zakopaný:
Civilný dôchodok bude počítaný podľa veľmi podobného vzorca ako pre každého iného: závisí od odpracovaných rokov v civile (ODP), priemerného osobného mzdového bodu (POMB) a dôchodkovej konštanty (ADH – v roku 2023 vo výške 16,4765€). Problém je v použitom priemernom osobnom mzdovom bode. Ten vyjadruje relatívny príjem, z ktorého platíme odvody, voči priemernej mzde. Bývalým policajtom a vojakom však do tohto priemeru započítame nielen príjmy, z ktorých naozaj platili odvody do Sociálnej poisťovne, ale aj ich pôvodné príjmy v armáde či polícii. Z dostupných údajov nevieme o koľko sú mzdy bývalých vojakov a policajtov v civile nižšie, než ich pôvodný príjem – pravdepodobne však sú výrazne nižšie.[4] Ak sú ich civilné príjmy niekde medzi minimálnou a priemernou mzdou, tak nesprávny výpočet priemerného mzdového bodu im zvýši civilnú časť dôchodku o 25% až 80%.
Graf 2: Pozitívny vplyv dvojitého zarátania nárokov na starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne
Poznámka: Ilustračné výpočty pre typizovaných poberateľov s dobou služby 25 rokov (vojak) resp. 28 rokov (policajt) s priemernou mzdou v armáde/polícii podľa grafu 1 a následne s civilnou kariérou až do veku 63 rokov.
Zdroj: výpočty RRZ
Ilustračne, ak má napr. bývalý policajt odpracovaných 30 rokov v polícii s priemerným služobným príjmom 150 % priemernej mzdy a potom odpracuje ešte 10 civilných rokov s príjmom 75 % priemernej mzdy (aktuálne asi 900 € mesačne), jeho priemerný mzdový bod nebude 75%, ale až 131,25 %.[5] Čiže jeho civilný dôchodok bude namiesto 132,57 € až 216,25 € (a to navyše k výsluhovému dôchodku 855 € – ak by sa počítal podľa dnešných pravidiel). To je len dôsledkom započítania vysokých miezd v armáde či polícii aj do vzorca civilného dôchodku. Inak povedané, vysoký príjem v polícii nielen že (správne) vedie k vysokému výsluhovému dôchodku, ale navyše (duplicitne a nesprávne) zvýši aj civilný dôchodok.
Na tieto vyššie dôchodky sa budú musieť poskladať všetci ostatní pracujúci resp. platitelia daní, ktorí budú musieť dofinancovať vyššie náklady Sociálnej poisťovne. RRZ odhaduje, že určovanie všetkých civilných dôchodkov bývalých vojakov a policajtov podľa navrhovaného vzorca zvýši výdavky Sociálnej poisťovne o 21 až 44 miliónov eur ročne oproti optimálnemu scenáru navrhovanému nižšie.
Ako by sa to dalo opraviť?
Ministerstvo práce a Sociálna poisťovňa argumentujú, že musia použiť takýto štedrý výpočet civilných dôchodkov, lebo podobný systém uplatňovali už 10 rokov. Takéto vysvetlenie je ťažko pochopiteľné – ak máme v systéme chybu, tak novela zákona by mala chybu odstrániť, nie ju zakonzervovať. Tiež je to diskriminačné voči viac ako miliónu bežných dôchodcov – ako tí prídu k tomu, že v ich prospech nik nerobí chyby zvyšujúce dôchodky až o 80 %? V neposlednom rade je to nespravodlivé voči budúcim generáciám, ktoré tieto neopodstatnené výdavky v desiatkach miliónov eur budú musieť jedného dňa splatiť.
Riešenie civilných dôchodkov je pomerne jednoduché – podobné už používame pre ľudí, ktorí väčšinu života odpracovali v zahraničí a u nás majú odpracovaných menej ako 15 rokov. Dôchodky bývalých vojakov a policajtov by mali závisieť výlučne od doby platenia civilných odvodov do Sociálnej poisťovne a od výšky ich odvodov. Čiže správny vzorec by mal byť:[6]
K tomu môžeme pridať tri výnimky:
(a) Dôchodky, ktoré už Sociálna poisťovňa priznala v minulosti, sa nemusia prepočítať. Snáď to súdy nebudú považovať za diskrimináciu všetkých ostatných.[7]
(b) Ak o to nový dôchodca požiada, môže mať civilný dôchodok za celú svoju kariéru – so započítaním rokov v silových zložkách aj do doby poistenia aj do priemerného mzdového bodu. V tom prípade sa však musí vzdať výsluhového dôchodku. Takýto postup je čisto teoretický, pretože pre drvivú väčšinu vojakov a policajtov je extrémne nevýhodný.[8]
(c) Pre jednotlivcov, ktorí získali špeciálne nároky zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie pred rokom 2000, podľa predpisov účinných do roku 2003, by sa zachovali ich historické nároky na výhodnejší výpočet dôchodku.[9]
Navrhovaný spôsob výpočtu je spravodlivý tak k bývalým vojakom a policajtom, ako aj ku všetkým ostatným dôchodcom. Zachováva bez zmeny nároky z výsluhových dôchodkov a pridáva nároky na civilné dôchodky proporčné k skutočným odvodom do Sociálnej poisťovne. Rôzne komplikácie nášho systému z meniacej sa legislatívy postupne odznejú. Nový systém by sme mali nastavovať najmä pre budúcnosť, nie na potvrdzovanie kontroverzných minulých postupov. Pri tom treba mať na pamäti, že náš dôchodkový systém ako celok je už teraz ťažko udržateľný a s neodvratným starnutím obyvateľstva to bude ešte oveľa náročnejšie. Nepridávajme preto do neho ďalšie náklady v desiatkach miliónov eur ročne.
[1] Alternatívou by mohlo byť platiť vojakom ešte oveľa, oveľa vyššie mzdy, z ktorých si odložia väčšiu časť na život po štyridsiatke – ale realisticky, asi ťažko veriť, že 18-roční mladíci s nízkou averziou k riziku si budú odkladať väčšiu časť príjmu na druhú polovicu života (najmä ak ich trénujeme v úplne iných oblastiach než vo finančnej gramotnosti).
[2] Špeciálne sociálne zabezpečenie majú aj hasiči, SIS, NBÚ či Horská služba – zákon ich však pre tieto účely označuje za „policajtov“.
[3] Po 35 odpracovaných rokoch bude výsluhový dôchodok 62,5% služobného platu za posledných 10 rokov. Po zohľadnení rastu platov podľa počtu odpracovaných rokov je to až 77% priemerného služobného platu.
[4] Keby to tak nebolo, keby v civile dosahovali rovnako vysoké príjmy, tak by sme vlastne vôbec nepotrebovali systém výsluhových dôchodkov.
[5] (30*150 %+10*75 %)/40=131,25 %.
[6] Viac-menej rovnaké riešenie navrhovalo v medzirezortnom pripomienkovom konaní Ministerstvo financií.
[7] Inak povedané, chyby z minulosti v neprospech Sociálnej poisťovne sa neopravia a šťastlivci s nadštandardne vysokými dôchodkami si ich ponechajú. S týmto zachovaním priznaných nárokov už návrh zákona počíta.
[8] Zabezpečila by sa tak však požiadavka Najvyššieho súdu, aby kombinácia výsluhového a civilného dôchodku nikdy nebola nižšia, než keby existoval iba civilný systém. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2012, sp. zn. 7 So/138/2011). Pri tom treba zdôrazniť, že rozsudky Najvyššieho súdu – na rozdiel od Ústavného súdu – nemôžeme brať za záväzné pri nastavovaní novej legislatívy. Naopak, Najvyšší súd bude musieť rešpektovať novo schválené zákony.
[9] To bude síce komplikácia pre systémy Sociálnej poisťovne, po viac ako 20 rokoch sa však bude týkať naozaj veľmi malého počtu ľudí (na získanie nárokov do roku 2000 totiž museli mať dovtedy odpracovaných aspoň 15 rokov) a nie je to dôvod na plošné uplatňovanie podobných nárokov na všetkých budúcich vojakov a policajtov.
