Na kvantifikáciu rizík a vyhodnocovanie dopadov rizikových prirážok, finančných kríz a konsolidácie verejných financií na výkonnosť ekonomiky, správanie sa domácnosti a firiem a vývoj verejných financií využíva RRZ dva modely – OGRE a CRASH.
Model OGRE
V kvantifikácii dynamických vplyvov konsolidácie verejných financií a analýze efektov rizikovej prirážky na ekonomický rast a verejné financie bol použitý model OGRE, nelineárny model dynamickej stochastickej rovnováhy s prelínajúcimi sa generáciami vyvinutý Radou pre rozpočtovú zodpovednosť na základe prác Baksa, Munkacsi (2016, 2020). Pre potreby RRZ a vyhodnocovania dlhodobej udržateľnosti slúži najmä na simulovanie dlhodobých makro-ekonomických dopadov penzijných reforiem, analýzu dopadov fiškálnych reforiem na strednom a dlhodobom horizonte v prostredí starnúcej populácie a simuláciu citlivostných scenárov (stres testy).
Ide o multi-trendový model malej otvorenej ekonomiky v priestore Eurozóny so štandardnou produkčnou funkciou (Cobb-Douglass) a detailne rozpracovaným trhom práce (zamestnanosť vo verejnom aj súkromnom sektore, participácia, nezamestnanosť a mzdové vyjednávanie inšpirované Blanchard, Gali (2010), Fontaine (2016), Faccini (2020)). Trendový rast ekonomiky aj participácia na trhu práce sú modelované endogénne. Vzhľadom na starnutie populácie a s tým súvisiacu zmenu v preferenciách domácností model zachytáva aj tvorbu a financovanie verejných statkov (zdravotníctvo, školstvo, dlhodobá starostlivosť). Prelínajúce sa generácie dôchodcov a ľudí v aktívnom veku (domácnosti, ktoré dokážu tvoriť úspory a pomocou nich vyhladzovať svoju spotrebu, ako aj domácnosti, ktoré netvoria úspory a ich spotreba závisí len od okamžitého príjmu) sú modelované na nekonečnom horizonte a ich narodenie, prežitie a prechod do penzie sú modelované v pravdepodobnostnom priestore (Blanchard (1985)).
Podrobné členenie fiškálnej politiky na výdavkovej aj príjmovej stránke štátneho rozpočtu zodpovedá nastaveniu slovenskej fiškálnej politiky. Model je obohatený o plne endogénny trojpilierový penzijný systém, čo umožňuje vyhodnocovať dlhodobé dopady rôznych penzijných reforiem, ich presah na ekonomický vývoj (potenciálny rast, trh práce, spotreba) ako aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií pri zohľadnení starnutia populácie a citlivosti úrokových sadzieb na nadmerné zadlženie štátu. Úroková sadzba vládnych dlhopisov obsahuje rizikovú prirážku, ktorá reaguje na nadmerné zadlžovanie vlády, očakávania o kredibilite fiškálnej politiky, ako aj konvergenciu Slovenska k jadru Eurozóny či inflačné očakávania.
Kalibrácia tohto modelu vychádza z aktuálnych makro-ekonomických a fiškálnych pomerov a demografické trendy zodpovedajú projekciám RRZ. V simuláciách základného scenáru sa predpokladá dlhodobo uvoľnená politika ECB (základné sadzby, refinančné programy).
