Minulý mesiac celá krajina sledovala majstrovstvá sveta v hokeji. Dostaneme sa do štvrťfinále? Aké umiestnenie dosiahneme? A preto mi napadlo, či sa nepozrieť podobnými odľahčenými okuliarmi na „Majstrovstvá Európy v rozpočtovej politike“. Ako sa nám doteraz vodilo a aké prognózy máme do budúcnosti.
Najjednoduchšie je použiť dáta Eurostatu a najnovšiu prognózu Európskej komisie. Výber zúžime na súčasných 27 členov Európskej únie.
Samozrejme, porovnanie umiestnenia v rebríčku deficitov je veľmi zjednodušený pohľad. Môže však byť výpovednejší ako samotná výška deficitu v čase. Najmä, ak veľké plošne pôsobiace krízy (kedy deficity prirodzene rastú) sa striedajú s dobrými časmi (kedy deficity naopak automaticky klesajú). A toho sme hojne boli svedkami v posledných rokoch.
Navyše jednoročné umiestnenie nemusí až tak veľa znamenať, však aj motyka raz vystrelí. Je preto dobré sledovať aj trendy v niekoľkoročnom porovnaní. V rámci jedného roka sú totiž verejné financie citlivé na rôzne ad-hoc vplyvy ako je dodanie alebo nedodanie vojenskej techniky, alebo či krajina reagovala na energo-krízu už v roku 2022, alebo až v roku 2023. Aj samotné krízy samozrejme nemajú úplne rovnaký dopad na všetky krajiny. Napríklad korona kríza zasiahla viac služby, a teda bola pre slovenskú priemyselne orientovanú ekonomiku menej bolestivá. Naopak, energo-bezpečnostná kríza zasiahla viac priemyselné ekonomiky a krajiny, ktoré boli geograficky blízke vojnovému konfliktu, čo bol presne náš prípad. Aj preto je dobré sa potom pozrieť na priemerné poradenie počas oboch kríz.
Za posledných dvadsať rokov by sme v takejto súťaži v priemere obsadili 18. miesto, t.j. bolo by pred nami 2/3 krajín. Je to taký slabší výsledok.
Ak sa sústredíme na posledné predkrízové, krízové a súčasné pokrízové obdobie (to je prirodzene dostupné len vo forme odhadu EK[1]), vidíme, že naše ambície na najbližšie roky sú bohužiaľ veľmi, veľmi slabé.
Zatiaľ čo posledné predkrízové poradie bolo mierne horšie ako historický priemer – 20. miesto, v pokrízovom období podľa odhadov EK ašpirujeme až na predposledné 26. miesto. A pritom priemerný výsledok ešte počas krízového obdobia bol historicky nadštandardný okolo 15. miesta.
Ak by sme si mali zachovať naše dlhodobé 18. miesto, tohtoročný deficit by musel byť až o vyše 3 mld. eur nižší (t.j. mimo výdavkov na energo – pomoc o 2 mld. nižší). Na predkrízovú priemernú úroveň mierne horšieho 20. miesta by sme potrebovali zníženie deficitu o 2 mld. eur. A zachovanie historicky lepšieho 15. miesta počas obdobia 2020-2023 by znamenalo okresať deficit o 4 mld. eur. Aj to ukazuje, ako sa náš rozpočtový výhľad na najbližšie roky začína výrazne líšiť od ostatných krajín EÚ. Pre viac detailov, prečo bez dodatočných konsolidačných opatrení na najbližšie roky je to veľkým problémom, pozri našu analýzu Programu stability tu.
A ako by teda dopadlo porovnanie s hokejom? Slovensko dosiahlo 7. miesto (zo 16 krajín), čo je relatívny ekvivalent 12. miesta v našom rebríčku 27 EÚ krajín. Ak by mala krajina ašpirovať na takéto umiestnenie v porovnaní deficitov v rámci EÚ, deficit v tomto roku by sme museli znížiť o viac ako polovicu, t.j. o vyše 4 mld. eur nižšie.
A preto je potrebné, aby sme si popri ambícii v budúcnosti, dostať sa do štvrťfinále v MS v hokeji, držali ešte viac palce zlepšiť náš aktuálny stav verejných financií.
[1] Odhad deficitu verejných financií pre SR je podľa EK na úrovni 5,9% HDP v tomto roku a 5,4% HDP v budúcom roku.
