Transparentnosť vo verejných financiách je aspoň tak dôležitá ako rôzne numerické pravidlá.
Slovensko zavedením konceptu čistého bohatstva urobilo výrazný krok vpred pri sprehľadnení svojich financií. Potešujúce je, že pozitívne zmeny sa chystajú aj pri meraní dlhu a deficitu, ktoré zverejňuje Eurostat (prechod z ESA95 na ESA2010). Na stole sú návrhy, ktoré by mali vylepšiť vykazovanie týchto kľúčových veličín. O aké zmeny ide?
Za najdôležitejšie návrhy považujem tie, ktoré by mali prísnejšie posúdiť hranicu medzi sektorom verejnej správy a verejnými korporáciami ako aj snahy smerujúce k lepšiemu zosúladeniu deficitu s dlhom. Uvediem niekoľko príkladov.
- Štátne nemocnice alebo železnice bolo potrebné v minulosti pravidelne oddlžovať, napriek tomu však neboli v sektore verejnej správy a ich každoročné straty vo všeobecnosti nie sú súčasťou vykazovaného deficitu (našťastie Slovensko dobrovoľne vykazuje nový dlh nemocníc už dva roky). Takisto Národná diaľničná spoločnosť (NDS) je mimo oficiálnych čísel aj keď len ťažko môžeme argumentovať, že funguje v trhovom prostredí. Prechodom na ESA2010 by mali byť všetky hraničné prípady ešte raz posúdené a je šanca, že niektoré z nich už budú vykazované v rámci verejného sektora.
- Ak subjekt verejnej správy nezaplatí faktúru, tak sa to objaví v deficite cez položku zmeny stavu záväzkov. V dlhu však nie. Eurostat navrhuje, aby sa v určitých prípadoch toto rátalo do oficiálne zverejneného dlhu.
- Ak štát vydá dlhopis s nulovým kupónom prvého januára, tak sa do deficitu počítajú príslušné úrokové náklady už za prvý rok (proporčne). V deficite to vidíme, ale v dlhu však nie. Eurostat to navrhuje zmeniť.
- Pri prechode z druhého piliera dôchodkového systému do prvého piliera sa prenášajú aj nasporené aktíva. V súčasnosti sú príjmom verejných financií aj napriek tomu, že k nim existujú aj potenciálne záväzky v budúcnosti. Podľa ESA2010 by už tieto aktíva nemali byť príjmom verejnej správy.
Ešte nie je úplne jasné, ktoré zmeny sa nakoniec schvália, ale môžeme predpokladať, že ich vplyv na deficit a dlh Slovenska nebude zanedbateľný. Lepšie meranie by v krajnom prípade mohlo zvýšiť deficit za rok 2013 o 0,3% až 0,5% z HDP a hrubý dlh až o 3% z HDP (realita bude nižšia, keďže nepredpokladám, že sa do sektora verejnej správy preradia všetky hraničné prípady).
Spresnenie metodiky, aj keď prinesie zmeny v kľúčových číslach, nebude mať vplyv na pevne dané hranice v Pakte stability a rastu (PSR). Nejde totiž o nový koncept, ale len o lepšie meranie už existujúcich veličín. V zásade sa nemení ani profil hotovostného splácanie dlhu, čo najviac zaujíma finančné trhy. Preto sa nedá predpokladať, že kvôli metodickej zmene by trhy „tolerovali“ vyššiu zadlženosť ako doteraz.
Metodická zmena môže ovplyvniť aj procedúry v rámci PSR. Môže sa to týkať aj Slovenska, keďže pri novom pohľade na prenos nasporených peňazí z druhého piliera do Sociálnej poisťovne sa zmení aj výška deficitu za rok 2013 (prvá aplikácia ESA2010 by mala byť na jeseň 2014 za rok 2013). Čisto teoreticky sa môže stať, že na jar bude Slovensko vyňaté z procedúry nadmerného deficitu a na jeseň nás zaradia napäť.
Nemenej dôležitou otázkou bude aj vplyv na hrubý dlh, keďže ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti má sankčné pásma naviazané na túto veličinu. Kvalitnejšie dáta by teoreticky mohli spustiť niektoré sankcie skôr, než sa to predpokladá v rozpočte.
Vzhľadom na dôležitosť prechodu na ESA2010 pre rôzne fiškálne pravidlá a sankcie bude zaujímavé, či sa nakoniec nájde dostatok odvahy na odsúhlasenie zmien v pôvodnom rozsahu a s navrhnutým harmonogramom. Slovensko totiž nie je jedinou krajinou, ktorej sa to týka...
