Prvá projekcia vývoja počtu sestier a lekárov, ktorú sme zverejnili v roku 2023, vzbudila výraznú odozvu a stala sa tiež podkladom pre prijatie opatrení s cieľom zvýšiť počet slovenských medikov.
Úvod
Aktuálna projekcia (2025) zohľadňuje viaceré medzitým prijaté zmeny a opatrenia oproti projekcii z roku 2023, ktoré majú pomôcť situáciu s nedostatkom zdravotníckeho personálu. Nové projekcie obsahuje aktualizované údaje o starnutí populácie a jej chorobnosti. Je tiež rozšírená o detailnejší pohľad na dopyt a ponuku vzdelávania na stredných zdravotníckych školách až na úroveň jednotlivých škôl. Všetky pôvodné časové rady v modeli boli doplnené o novšie údaje, väčšinou však len o jeden rok, keďže Národný ústav zdravotníckych informácií zverejňuje k januáru 2025 ako posledné údaje za rok 2023. Údaje z lekárskych fakúlt či stredných zdravotníckych škôl sú platné k aktuálnemu školskému roku. (V celej analýze v kategóriách lekári či medici berieme do úvahy len všeobecnú medicínu, teda nie zubárov).
Výsledkom je aktualizovaný predpoklad vývoja dopytu a ponuky po zdravotnej starostlivosti zo strany starnúcej populácie a predpoklad vývoja personálnych kapacít v zdravotníctve v scenári bez zmeny politík (metodické poznámky sa nachádzajú v závere blogu).
Poznamenávame, že projekcie nehovoria, aký by mal byť dnes či v budúcnosti dostatočný počet lekárov a sestier, ale hovoria, aký bude ich deficit vzhľadom na zvýšené nároky starnúcej populácie v porovnaní s dnešnou úrovňou a dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Teda, aký počet zdravotníkov bude v budúcnosti chýbať, ak majú pacienti dostať aspoň takú starostlivosť ako dnes.
Predložený pracovný simulačný model tak dobre zodpovedá otázku, ako sa môže vyvíjať ponuka i dopyt po zdravotníckych profesiách v scenári nezmenných politík i v scenároch, kedy by došlo k prijatiu účinných politík.
V tomto blogu nájdete tieto prognózy:
- Prognóza vplyv zdravotníctva na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
- Prognóza vývoja počtu absolventov lekárskych fakúlt
- Prognóza vývoja počtu lekárov
- Prognóza dopytu po lekároch na základe starnutia populácie
- Prognóza vývoja vzdelávania sesterských povolaní
- Prognóza vývoja počtu sestier
- Prognóza vývoja dopytu po sestrách na základe starnutie populácie
- Prognóza vývoja počtu sestier voči počtu lekárov
Model zohľadňuje všetky podstatné vstupy na strane ponuky aj dopytu. Teda aktuálne vekové rozloženie lekárov a sestier a predpoklad jeho vývoja, vývoj kapacít vzdelávania zdravotníckych profesii, dopyt po týchto profesiách vrátanie vplyvu demografie, retenciu (zotrvanie) v jednotlivých profesiách, vplyv zvyšovania dôchodkového veku na zotrvanie v profesiách, aktuálne legislatívne nastavenie kompetencií a postupov v zdravotníctve, atď. Na strane dopytu rátame najmä s predpokladaným vývojom veľkosti a vekovej štruktúry obyvateľstva. Ide o projekcie vychádzajúce z dnešnej chorobnosti slovenskej populácie, dlhodobých makroekonomických predpokladov a očakávaného demografického vývoja využívaných pre správu o dlhodobej udržateľnosti z dielne RRZ a Eurostatu. (Podrobnejšie v metodickej poznámke v závere.)
Projekcie ukazujú, že predpokladané starnutie populácie vytvorí v najbližších dvoch desaťročiach citeľne vyššie nároky na veľkosť personálnych kapacít v zdravotníctve. V prípade lekárov bude problém menej citeľný, ako boli predpoklady spred desiatich rokov, a to najmä preto, že medzi rokmi 2013 až 2023 došlo k viditeľnému zvýšeniu zapojenia absolventov medicíny do slovenského zdravotníctva. Nebyť nevhodnej politiky lekárskych fakúlt v poslednom desaťročí, keď došlo k výraznému zvyšovaniu počtu zahraničných študentov na úkor slovenských, bol by vývoj počtu lekárov aj po zohľadnení starnutia populácie relatívne priaznivý, ak je kritériom udržanie aspoň aktuálnej dostupnosti.
Výrazne zložitejšia situácia sa črtá pri zdravotných sestrách, kde sa postupne začne aj v praxi odrážať ich nízky prílev do zdravotníctva v kombinácií s nárastom ich odchodu zo zdravotníctva daným veľkosťou starších vekových kohort. V aktuálnych rokoch môžeme pozorovať zlepšovanie v ukazovateľoch ako je záujem o štúdium na stredných zdravotníckych školách či záujem nastúpiť a zotrvať v zdravotníctve (retencia), keďže v posledných rokoch boli prijaté opatrenia s výrazným efektom na rast miezd,), vzhľadom na výrazný nárast dopytu zo strany starnúcej populácie to zďaleka nebude stačiť. Nedostatok sestier bude mať za následok aj zníženie efektivity práce lekárov. Zdá sa, že obmedzujúcim faktorom fungovania zdravotníctva v budúcnosti budú práve sestry, ak nedôjde k zmene aktuálneho trendu. Dopyt po sestrách bude navyše výraznejšie prichádzať aj z oblasti dlhodobej starostlivosti, čo bude tiež obmedzovať kapacity v zdravotníctve.
Riešením prognózovanej situácie by mohli byť opatrenie zlepšujúce personálne kapacity, ale je nepravdepodobné, že sa len touto cestou podarí daný deficit odstrániť. V posledných rokoch sa tiež ukázalo, že Slovensko nedokázalo flexibilne zareagovať, aby do zdravotníctva začlenilo zdravotníkov z Ukrajiny, zvlášť sestry, na rozdiel napríklad od Českej republiky.
Súčasťou zvládnutia procesu starnutia populácie a personálneho zabezpečenia zdravotníctva by preto mali byť aj ďalšie reformy v zdravotníctve. Na príklade celého radu krajín možno vidieť, ako dokonca aj pri nižšom počte lekárov na počet obyvateľov a výrazne nižšom počte zdravotných úkonov (návštev u lekára, množstvo a dĺžka hospitalizácií), možno dosahovať oveľa lepšie výsledky (por. rebríčky OECD, tiež Revízia výdavkov od UHP).
Zdravotníctvo, starnutie a udržateľnosť verejných financií
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pravidelne zverejňuje prognózu vývoja dlhodobej udržateľnosti, ktorá berie do úvahy aj vplyv starnutia obyvateľstva na verejné financie. Súčasťou toho sú aj projekcie výdavkov v zdravotníctve, zohľadňujúce očakávaný demografický vývoj a z toho vyplývajúce náklady na verejné zdravotníctvo.
Podľa súčasného demografického vývoja a predpokladov o očakávanej dĺžke života možno už v najbližších rokoch očakávať prudký rast výdavkov na zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť z dôvodu starnutia populácie. Starnutie bude výrazne prispievať k záťaži verejných financií v oblasti zdravotníctva a dlhodobej starostlivosti. V porovnaní s dnešným stavom sa náklady zdravotníctva v dlhodobom horizonte zvýšia o až 1,5 % HDP. Náklady verejného zdravotníctva na starostlivosť o človeka začínajú výrazne narastať vo veku nad 50 rokov. Priemerné ročné výdavky vo veku okolo 55 rokov sú už približne dvojnásobné ako na poistenca vo veku okolo 25 rokov, vo veku 70 až 80 rokov sú až štvornásobne vyššie.
Pohľad na demografický vývoj ukazuje, že už v najbližších rokoch budeme vidieť posun veľmi silných ročníkov dnešných štyridsiatnikov práve do životného obdobia, kedy začínajú zdravotné výdavky narastať. Aj keď očakávame postupné zlepšovanie zdravia vo vyššom veku, toto v strednodobom horizonte len mierne spomalí rast nákladov spôsobený starnutím silných ročníkov generácie X.
Starnutie sa ešte výraznejšie prejaví aj v oblasti dlhodobej starostlivosti.
Lekári – opatrné dobré správy – zvýšiť optimizmus
Podľa posledného zverejneného údaju od NCZI je na Slovensku 20 753 lekárov (rok 2023). To je o tritisíc viac, ako v roku 2009, kedy ich počet dosiahol minimum. (Ide o stav bez zubných lekárov).
Najväčší vplyv na vývoj počtu lekárov za posledných 15 rokov mali najmä štyri faktory: odchody lekárov do zahraničia, množstvo vzdelávaných medikov a pravdepodobnosť, že sa po skončení štúdia zapoja do slovenského zdravotníctva a rast efektívneho dôchodkového veku.
Kľúčovými destináciami odchádzajúcich lekárov bolo Česko a Nemecko. V týchto krajinách už pôsobí tri a pol tisíc slovenských lekárov, pričom do tohto počtu rátame len tých, ktorí získali vzdelanie na slovenských fakultách. Po započítaní dostupných údajov z iných krajín možno odhadnúť, že v zahraničí pôsobí okolo štyritisíc slovenských lekárov, ktorí vyštudovali slovenské fakulty, čo je asi pätina počtu lekárov pôsobiacich v slovenskom zdravotníctve.
Dobrou správou je, že odchody lekárov nepokračujú konštantným tempom. Po období veľkej emigrácie lekárov, ktorá začala v 90-tych rokoch, došlo postupne k jej výraznému oslabeniu. Výraznou zmenou trendu sú najmä odchody do Nemecka, ktoré sú podľa dát už takmer minulosťou.
Pokiaľ ide o Česko, tam tiež dochádzalo k postupnému poklesu, no v rokoch 2022 a 2023 prišlo podľa dát Českej lekárskej komory opäť k nárastu odchádzajúcich– a to paradoxne napriek tomu, že na Slovensku sa medzitým presadila legislatíva, ktorá hromadne výrazne zvýšila platy lekárov v nemocniciach, dokonca v celkovej sume až nad českú úroveň. Prieskum medzi slovenskými lekármi v Česku už predtým spomínal ako kľúčové dôvody odchodu iné faktory než platy. Predovšetkým zlé vybavenie nemocníc, nekompetentnosť ľudí v riadiacich pozíciách, korupciu a zlé podmienky pre vzdelávanie (pozr. Beblavý – Dvořák, 2018).
Pohľad na vekovú štruktúru lekárov dnes ukazuje, výrazne neprimerané zastúpenie medzi najstaršími lekármi, voči ostatným kohortám aj voči roku 2012. Je to dané aj celkovým trendom predlžovania profesionálneho veku lekárov, ktorý je príznačný pre lekárov vo väčšine vyspelých krajín, kde je to pre lekárov výhodné . Vďaka tomu dnes počet lekárov neklesá, čo by sa pri štandardnej miere odchodov do dôchodku dialo.
Nasledujúce generácie (55-64) sú však oveľa menej početné (kvôli odchodom do zahraničia pred 20 a 30 rokmi), a tak sa po veľkej vlne odchodov starších lekárov počet odchádzajúcich na dlhší čas zníži.
Medici – zlepšenie prišlo
Problém, ktorý za poslednú dekádu prekonal aj závažnosť odchodov lekárov do zahraničia, je politika lekárskych fakúlt od roku 2010. Vtedy sa začalo s masovým vzdelávaním zahraničných medikov, ktoré sa čoskoro (cca od roku 2013) začalo realizovať na úkor počtu slovenských medikov.
Znižovanie počtu vzdelávania slovenských medikov bolo dlhodobo skryté v celkových číslach, ako ich napríklad vykazuje aj OECD. Podľa porovnania s krajinami EÚ sme sa prepracovali blízko k špičke krajín vo vzdelávaní medikov na počet obyvateľov. Ak však čísla očistíme od absolventov anglických programov, z ktorých sú cca 95 percent cudzinci, prepadneme sa v tomto ukazovateli hlboko pod priemer. Situácia sa napríklad v školskom roku 2023/2024 vyvinula až tak, že druhá a tretia najväčšia fakulta (Martin a Košice), už prijali viac zahraničných ako domácich študentov, najväčšia (Bratislava) len o niečo menej ako polovicu.
Vzhľadom na to, že zahraniční absolventi tu takmer nezostávajú, táto transformácia štruktúry je zásadný problém pre budúcu schopnosť krajiny zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti aspoň na súčasnej úrovni. Viaceré štáty západnej Európy vzdelávanie medikov v inom ako domácom jazyku ani neumožňujú, alebo len veľmi obmedzene. Masové vzdelávanie medikov v anglickom jazyku je doménou niekoľkých krajín východnej EÚ, aj medzi nimi patrí Slovensko k špičke.
Na veľkosť tohto problému a vyčíslenie jeho vplyvu na budúci vývoj medikov poukázala už naša projekcia z 2023 ( https://www.rrz.sk/aky-velky-bude-problem-s-lekarmi ). Tento materiál sa stal jedným z podkladov pre vypracovanie dohody medzi ministerstvami školstva, zdravotníctva a zástupcami fakúlt o zmene tohto trendu a prijatiu dohody o zmene. Podľa nej mali fakulty prísť s plánom navýšenia počtu prijatých medikov do slovenských programov spolu o 150 študentov pre akademický rok 2024/25.
Na základe údajov, ktoré nám v predchádzajúcich týždňoch poskytli fakulty, môžeme urobiť prvý odpočet, ako sa tento plán realizuje.
Najprv treba vziať do úvahy, že počet prijatých nie je to isté ako počet reálne zapísaných. Zvýšenie počtu prijatých sa tak naplno nepremietne do počtu prvákov.
Podľa údajov od fakúlt môžeme skonštatovať, že došlo medziročne k nárastu o 125 prvákov. Predchádzajúci akademický rok bol však extrémne slabý, prvákov na štyroch fakultách bolo len 728. Ak by sme za normál považovali napríklad päťročný priemer, tak fakulty prijali v tomto akademickom roku len o 94 študentov viac (päťročný priemer 759, prijatých v tomto roku bolo 853).
Na základe 15 ročných časových radov o tom, ako sa študentom darí na jednotlivých fakultách prechádzať z ročníka do ročník a následne ukončiť štúdium, vieme povedať, že to bude v roku 2030 znamenať približne 82 až 85 spromovaných medikov viac oproti priemeru za posledných 5 rokov. Zohľadňuje sa aj premenlivá úspešnosť ukončenia štúdia, korelujúca s počtom prijatých.
V porovnaní s dlhšou históriou počtu absolventov to nebude žiadna revolúcia. V podstate sa vraciame k úrovniam, ktoré sme dosahovali pred desiatimi rokmi.
Napriek tomu, že projekt dopadol skromnejšie, ako bol deklarovaný plán, objavili sa postoje, že niektoré fakulty by z neho chceli odstúpiť. Vzhľadom na demografický vývoj je však dôležité trvalejšie zachovanie aspoň týchto dosiahnutých úrovní. Navyše podľa aktuálneho demografického vývoja môžeme v najbližších rokoch rátať so zvýšením počtu maturantov o asi 8 až 9 percent ročne, čo objem dostupných talentov ešte zvýši. Preto by tu ambície mohli byť aj vyššie.
Neobstojí ani často spomínaný argument zo strany fakúlt, že zvyšovanie počtu medikov nemá zmysel, pretože aj tak odchádzajú do zahraničia, resp. sa nezapoja do slovenského zdravotníctva. Podľa vývoja vekových kohort lekárov za 15 rokov však možno zistiť, že približne 75 % našich medikov sa zapojí do nášho zdravotníctva. To sa síce nedá označiť za zvlášť dobré číslo, ale ani katastrofické, navyše v období spred dekády došlo k výraznému zlepšeniu tohto ukazovateľa. Vzhľadom na výrazné navýšenie miezd lekárov možno predpokladať, že trend zlepšovania retencie by sa ešte mohol zvýšiť.
Zatiaľ nie je zrejmé, ako dlho zotrvajú fakulty aspoň na uvedených číslach prijímaných študentov, podľa dohody s ministerstvami by to malo byť minimálne šesť rokov.
Pre porovnanie, z údajov z Nemecka, Rakúska a Švajčiarska vidíme, že tam sa to hýbe na úrovni 80 % až 90 %.
Projekcia počtu lekárov a dopytu po nich
Na základe uvedených trendov a ďalších ovplyvňujúcich faktorov (pozri metodické poznámky) môžeme urobiť prognózu o počte vývoja lekárov v najbližších dvoch dekádach.
Prognóza ráta s predpokladom, že fakulty si udržia počty prijímaných z aktuálneho akademického roka 2024/25. Aj v takom prípade budeme po aktuálnom náraste vidieť od roku 2030 jemný pokles mladých lekárov (do 35 rokov) v zdravotníctve ako dôsledok poklesu počtu vzdelávania slovenských lekárov v aktuálnom období. Vzhľadom na výrazné zvyšovanie platov lekárov postupne zvyšujeme retenciu z aktuálnych 75 % na 77 %. Pozitívne riziko pre prognózu teda spočíva v možnej vyššej retencii a taktiež v prípadnej zvýšenej schopnosti získavať slovenských absolventov českých fakúlt, kde sa ponúka nízko visiace ovocie.
Aj napriek pomerne konzervatívnym predpokladom môžeme povedať, že dlhodobejšia perspektíva vývoja počtu lekárov vyzerá relatívne priaznivo. Podľa projekcie tak môžeme očakávať ich mierny, ale trvalý rast. Najviac sa to prejaví po tom, ako sa ukončí odchod starších kohort z trhu práce a najstaršie kohorty budú dlhšiu dobu relatívne slabé.
Samotný nárast počtu lekárov však nezodpovedá otázku, ako dostatočný bude ich počet vzhľadom na zvyšujúce sa nároky starnúcej populácie. Predpokladáme, že v najbližších dvoch dekádach nedôjde k takej výraznej zmene v procesoch v zdravotníctve, ktoré by zásadne zmenili podiel ľudskej práce v starostlivosti o pacientov. Ak sme tento vývoj podcenili, bolo by to len ďalšie pozitívne riziko.
Rátame teda s aktuálnou záťažou lekárov voči demografickému profilu krajiny, čiže s jej starnutím sa bude záťaž na lekárov zvyšovať. Krivka dopytu teda ukazuje, aké navýšenie počtu lekárov je nevyhnutné aspoň na také zabezpečenie ich dostupnosti, akú zdravotníctvo ponúka dnes.
Projekcia hovorí, že v prípade udržania počtu prijímaných medikov na úrovni roka 2024/25, čo znamená navýšenie počtu študentov o 94 v porovnaní s predchádzajúcim päťročným priemerom, ich počet by v dlhšom horizonte mohol sekundovať rastúcemu dopytu po lekároch. Kapacitne by tak v budúcnosti (po roku 2038) malo byť možné zabezpečiť aj v starnúcej populácii pacientom približne toľko lekárskeho času, ako dnes. Bez tohto navýšenia by deficit lekárov presiahol po roku 2040 hodnotu tisíc, čo by sa prejavilo na zhoršenej dostupnosti. Naopak, ak by namiesto zvýšenia o 94 medikov došlo k trvalému navýšeniu o 120, situácia s lekármi by v dlhšom horizonte bola pomerne komfortná. Predpoklady pre projekciu sú pritom skôr konzervatívne a obsahujú viacero pozitívnych rizík, napríklad signifikantnejší dopad vyšších platov, zvyšovanie návratovosti slovenských medikov a mladých lekárov z Česka, zlepšovanie nastavenia procesov a rast vplyvu umelej inteligencie a v dôsledku toho pokles dopytu po personálnych kapacitách.
Projekciu však ukazujú ešte jednu vec, a tou približne dekáda 2030-2040. Ide o obdobie, keď sa naplno prejaví odchod starších kohort, pričom predtým nedošlo k adekvátnemu navýšeniu počtu absolventov fakúlt, keďže fakulty viac ako dekádu vzdelávali veľký počet zahraničných medikov na úkor slovenských.
Najväčším problémom bude nedostatok sestier
Profesia, ktorej všeobecne zaužívaný názov je zdravotná sestra, postupne prechádza zmenami, pričom dochádza k jej rozdeľovaniu na viaceré skupiny. Napríklad na stredných zdravotníckych školách sa v priebehu rokov študovala v programe zdravotná sestra, diplomovaná všeobecná sestra, zdravotnícky asistent, praktická sestra, a napokon praktická sestra-asistent, pričom nejde o totožné smery, resp. plne substitučné profesie. Samostatne vykazovanou skupinou sú sestry – pôrodné asistentky, ktoré v našej projekcii počítame medzi sestry.
Vzdelávacích procesov, ktorými možno vstúpiť do niektorej zo „sesterských“ profesií, je viacero. Najtradičnejším spôsobom, ako začať, je absolvovanie strednej zdravotníckej školy. Na „štandardnú“ nemocničnú sestru treba absolvovať bakalárske, resp. magisterské štúdium, nastavené najmä ako ďalšia vzdelávacia cesta pre absolventov smerov SZŠ. Pôvodne to platilo aj pre sestry v ambulanciách, v posledných rokoch sa to však začalo meniť. Iným, menej využívaným spôsobom, je pomaturitné štúdium.
Možno predpokladať, že ani aktuálne kritériá a požiadavky pri uplatnení tejto profesie nie sú definitívne. Vedie sa však široká odborná a stavovská debata, či a do akej miery je dnes systém sestier a ostatných profesií dobre nastavený, a či postavenie absolventov SZŠ (dnes praktická sestra-asistent) nie je v praxi kompetenčne výrazne podhodnotené vzhľadom na charakter štúdia. Z ambulantnej sféry dlho prichádzal silný tlak, aby ako kritérium na zdravotnú sestru postačovalo stredoškolské vzdelanie aj v prípade väčšiny špecializovaných ambulancií, keďže túto výnimku doteraz mali len ambulancie všeobecných lekárov, aktuálny návrh zmeny je predložený na verejnú debatu.
V našej analýze používame na všetky druhy „sesterských“ profesií (zdravotná sestra, praktická sestra, zdravotnícky asistent a pôrodná asistentka) pojem „sestra+“, hoci vnímame rozdiely (vo vzdelaní i v kompetenciách) medzi jednotlivými profesiami. Náš prístup k tomu, koho považovať za „sestru“ v zdravotníctve nie je totožný so zavedeným spôsobom vykazovania počtu sestier, ako sme zvyknutí zo štatistík či analytických materiálov, alebo ako to chápu napríklad často citované OECD dáta. Pre pochopenie personálneho vývoja v zdravotníctve ho však považujeme za oveľa vhodnejší. Zmeny v systéme vzdelávania jednotlivých „sesterských“ profesií navyše nie sú ukončené a je veľmi pravdepodobné, že sa ešte v budúcnosti bude meniť.
Navyše dopyt po tejto profesii neprichádza len zo zdravotníctva, ale aj z oblasti dlhodobej starostlivosti (domovy sociálnych služieb, opatrovanie v domácnostiach a pod.) či zo starostlivosti o deti (detské jasle), kde legislatíva vyžaduje takéto vzdelanie.
Aktuálny stav – pokoj pred búrkou
Celková veľkosť profesie „sestra+“ po predchádzajúcich rokoch poklesu v posledných rokoch narastá. Dôvodov je viacero. Spomenúť treba dočasne zrýchlené zvyšovania efektívneho veku odchodu do dôchodku daného legislatívou pre ženy (priblíženie dôchodkového veku žien veku mužov). Podľa nášho odhadu sme vďaka tomuto efektu za poslednú dekádu oddialili odchod do dôchodku asi 3 tisíc sestrám a bez tohto efektu by k nárastu ich počtu nedošlo. Sestry totiž – na rozdiel od lekárov – relatívne striktne uplatňujú odchod veku do dôchodku k času dovŕšenia dôchodkového veku.
Tento legislatívny efekt však už takmer vypršal, dobieha už len pri ženách s 5 a viac deťmi. Odliv sestier vo vyššom veku sa tak postupne opäť zrýchli.
Ďalším dôvodom, ktorý sa týka najmä súčasného obdobia (2023, 2024 a 2025) je navyše ovplyvnený dohodami, ktoré väčšina nemocničných sestier uzavrela v roku 2022 pri vyplácaní mimoriadneho príspevku 5 tis. eur. Súčasťou podmienok na jeho prijatie bol aj záväzok nezmeniť zamestnávateľa najbližšie tri roky. V posledných rokoch došlo tiež k výraznejšiemu zvýšeniu príjmov sestier, najmä v období pandémie, vďaka čomu sa plat sestier výraznejšie vzdialil od príjmu človeka s priemerným príjmom (pozri graf s platmi č.19). (Okrem zvyšovania tarifných platov zmene v započítavaní rokov praxe tomu pomohlo aj zvyšovanie príplatkov v nočných službách a počas voľných dní).
Ďalšou dočasnou devízou je fakt, že hoci priemerný vek sestier narastá, zatiaľ platí, že ročníky blízko dôchodkového veku sú relatívne malé (9 percent sesterského stavu) v porovnaní s ročníkmi o dekádu mladšími. No práve odchodom týchto silnejších kohort, ktoré sú dnes vo veku okolo 50 rokov, nastane pre zdravotníctvo problém, ktorého riešenie sa zatiaľ nečrtá.
Záujem o profesiu sestry vykazuje mierne oživenie
Záujem o vzdelanie v profesii zdravotná sestra sa v posledných rokoch mierne zlepšil, čo je v súlade s aktuálnym zvýšeným tlakom silnejších demografických ročníkov na stredné školy.
Na sledovanie dopytu použijeme ako ukazovateľ počet prihlášok, kde je SZŠ uvedená na prvom mieste – preferovaná prihláška. Pod dlhom období, keď počet preferovaných prihlášok nedosiahol ani počet voľných miest, ich dnes presahuje, a to napriek zvýšeniu kapacít stredných zdravotníckych škôl.
Oživenie tohto záujmu ide mierne nad rámec demografického vývoja. V absolútnych počtoch vzhľadom na prichádzajúce silnejšie ročníky, ktoré budú v ďalších rokoch nastupovať na stredné školy, môže tento zvýšený záujem pretrvať. Bolo by preto vhodné flexibilne posilniť vzdelávacie kapacity, aby sa z tohto zvýšeného dopytu vyťažilo čo najviac.
Nedá sa však povedať, že tento dopyt je celoplošný, preto sme sa pozreli na každú SZŠ zvlášť. Pri pohľade na jednotlivé školy môžeme vyčísliť aj približný počet škôl, ktoré by dokonca mohli zvážiť otvorenie ďalšej triedy na základe dopytu. Ako kritérium sme si určili previs dopytu nad ponukou aspoň o 25 miest, tak, aby aj pri istom počte neúspešných uchádzačov dokázali školy naplniť ďalšiu triedu. V takomto prípade dostaneme osem škôl, ktoré by mohli zvážiť otvorenie ďalšej triedy (s veľkou rezervou sú to Trenčín, Košice-Juh, Žilina a Banská Bystrica, Trnava, Poprad, Michalovce a štátna v Prešove). Spolu by tak šlo o približne 200 absolventov navyše. Ak by sme kritérium ešte zmiernili, mohlo by pribudnúť desať tried, teda okolo 240 absolventov. Na horizotne desiatich rokov by zdravotníctvo takýto rozdiel už pocítilo, aj pri zohľadnení aktuálne nízkej retencie zdravotných sestier.
Ide o odlišnú situáciu, ako pred desiatimi rokmi, keď sa s problémom nenaplnených kapacít borila polovica SZŠ, pritom ich celkové kapacity boli o niečo nižšie ako dnes.
Dnes má tento problém asi tretina škôl, ktoré evidujú nedostatočný záujem na naplnenie plánovanej kapacity. Ide najmä o prípady, keď si v rámci spádovej oblasti konkuruje viac škôl, napríklad pre rozdiel vo vyučovacom jazyku (slovenský a maďarský), prípadne z dôvodu zriaďovateľa (štátna škola a cirkevná škola). Rozdiel v dopyte vidno aj vtedy, ak dve blízko umiestnené školy spolupracujú pri praxi s odlišnými nemocnicami. Podľa dát sa zdá, že možnosť absolvovať praktickú časť v univerzitnej, resp. veľkej nemocnici je pre uchádzačov dôležitým kritériom pri výbere SZŠ.
Situácia na stredných zdravotníckych školách tak ukazuje na možnosť zvýšiť počet absolventov, teda praktických sestier, . Zároveň však ukazuje, že táto možnosť je pomerne obmedzená, neuspokojený dopyt zo strany záujemcov nie je výrazný. Deficit sestier, ktorému budeme čeliť, tak nemožno vyriešiť len zvýšením vzdelávacích kapacít, keďže takto mohutný záujem o toto štúdium neexistuje, v čom sa situácia líši od vzdelávania medikov.
Druhou odlišnosťou je výrazne menší záujem absolventiek SZŠ vôbec nastúpiť do zdravotníctva (retencia). V uplynulej dekáde sa pohyboval okolo úrovne 55 - 60 %, teda až 40 % absolventiek napokon do zdravotníctva nenastúpilo.
Scenáre vývoja počtu sestier
Na základe údajov o retencii, veľkosti kohort, absolventov SZŠ a ďalších údajov môžeme ukázať projekciu vývoja v takzvanom scenári bez zmeny politík, teda podľa aktuálneho trendu. Aktuálne zvýšený záujem o SZŠ by sme však už mohli vidieť v kohortách tesne pod 30 rokov, kedy dočasne bude zdravotníctvo schopné nahrádzať odchody sestier do dôchodku, aj vďaka zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku.
Oproti prognóze spred dvoch rokov sme o niečo zvýšili predpokladanú retenciu. Dáta za ďalšie dva roky, ktoré sú odvtedy k dispozícií, naznačujú, že zvýšenie miezd, ktoré nastalo, by mohlo priniesť efekt.
Dlhodobejšia projekcia však nedáva dôvody na spokojnosť, po roku 2035 sa v systéme začne prudko prejavovať pokles počtu sestier v systéme. Postupne začnú odchádzať začnú silnejšie kohorty, hoci ešte nie tie najsilnejšie, napriek tomu ich prichádzajúca generácia sestier nebude vedieť nahradiť.
Problém s poklesom počtu sestier sa ešte vyhrotí vplyvom starnutia populácie. Ak teda do grafu vývoja doplníme aj prognózu dopytu, zistíme, že nožnice medzi dopytom po sestrách a ponukou sa budú otvárať oveľa skôr.
Po roku 2035 sa začne situácia zhoršovať a zhoršovanie bude akcelerovať, v roku 2045 bude deficit sestier predstavovať už takmer 7 tisíc sestier. V tomto období zo systému odíde tá najsilnejšia generácia sestier - dnes okolo päťdesiatky. Administratívny vek odchodu do dôchodku pritom pri sestrách treba chápať ako reálny. Dlhodobý pohľad na správanie sestier dovršujúcich dôchodkový vek v rozličných časových obdobiach totiž ukazuje, že na rozdiel od lekárov je tu veľmi nízka pravdepodobnosť, že by si odkladali vek odchodu do dôchodku. Ak sa predsa len rozhodnú pre prácu v dôchodkovom veku, volia inú možnosť ako zdravotníctvo – napr. prácu v oblasti dlhodobej starostlivosti. Tam sa práca dá flexibilnejšie organizovať, práca sestier je tam menej náročná, stresová, fyzicky vyčerpávajúca a navyše dopyt po sestrách tam bude výrazne narastať a na rozdiel od práce napríklad v nemocniciach bude oveľa jednoduchšie prístupná na čiastkové úväzky. Samozrejme, ak by odvetvie dlhodobej starostlivosti dokázalo lákať sestry na dôchodku, bola by to dobrá správa, keďže by sa tak znížil dopyt po sestrách v aktívnom veku.
Pri otázke, čo je najväčší problém pri budúcom nedostatku sestier, je teda hlavná odpoveď miera nástupu absolventov SZŠ do zdravotníctva a retencia sestier v systéme. Poslednú dekádu platilo, že sa táto úroveň pohybuje okolo 55-60 percent, teda výrazne nižšie, ako napríklad pri lekároch (75-80 percent). V našej projekcii zatiaľ východiskovo rátame s tým, že toto číslo sa zásadne nezmení. Ak by sme uvedené deficity sestier chceli „zaplátať“ pri súčasnej miere ich retencie v zdravotníctve, potrebovali by sme postupne zvýšiť počet absolventov „sesterských“ odborov (v rámci Stredných zdravotných škôl) z dnešných približne tisíc ročne takmer na dvojnásobok, čo nie je realistické.
Scenáre lepšieho vývoja
Nemožno však vylúčiť aj scenár zlepšovania retencie, vzhľadom na rastúci dopyt po profesii zdravotnej sestry a tiež vzhľadom na opatrenia prijaté v posledných rokoch, ktoré výrazne zlepšujú platové postavenie sestier. Zvýšenie retencie sestier z aktuálnych 55 % na 67 % by pomohlo výrazne zlepšiť problém s nedostatkom sestier, stále by však bol veľmi veľký.
Nedostatok sestier nie je problémom len pre vykonávanie činností, ktoré robia sestry, ale aj pre lekárov. Nedostatok sestier sa odráža aj na objeme a efektivite lekárskej práce. Skutočným problémom dostupnosti zdravotnej starostlivosti v budúcnosti tak bude skôr vývoj počtu zdravotných sestier ako lekárov. Je tak nevyhnutné prijímať opatrenia už v tomto čase.
Opatrením, ktoré už bolo prijaté, je pomerne výrazné zvýšenie platov sestier, ktoré sa podobne ako u lekárov už dostalo na úroveň v Česku a výrazne sa vzdialili od priemernej odmeny v hospodárstve (ide o celkovú odmenu, vrátane príplatkov).
Po vypuknutí pandémie došlo k vyplácaniu mimoriadnych odmien pre sestry, no neskôr došlo k trvalému prenosu mimoriadnych odmien a príspevkov priamo do základných tabuľkových platov. Na rast nominálnych miezd mala, podobne ako v celom hospodárstve, výrazný vplyv aj inflačná valorizácia. Porovnanie s úrovňou priemernej mzdy v krajine však ukazuje na dynamický nárast od roku 2020.
Pre zlepšenie vývoja počtu zdravotných sestier bude preto dôležité pristúpiť aj k ďalším opatreniam. Jedným už spomínaným opatrením je rýchlejšia reakcia na aktuálny zvýšený záujem o SZŠ tak, aby sa znížil počet vhodných záujemcov o štúdium, ktorí neboli prijatí. Na rozdiel od lekárov/medikov však zvyšovanie kapacít nepomôže problém vyriešiť do takej miery, ako sa to podarilo u nich.
Krajiny, ktoré podobne ako Slovensko začínajú pociťovať nedostatok sestier, zavádzajú opatrenia majúce za cieľ pripodobniť fungovanie v týchto profesiách štandardom v iných profesiách. Pristupujú k úprave pracovného času, flexibility pracovnej doby. Pokúšajú sa zavádzať možnosti občasného homeofficeu pre administratívnu časť práce, delegovať časť administratívy na nezdravotnícky personál, zlepšovať možnosti vzdelávania a pod. Ďalším problémom je množstvo nadčasov, a teda vyšší počet odpracovaných hodín, čo sťažuje prepojenie rodinného a pracovného života, čo buď odrádza rodičov detí od práce v sektore, alebo znižuje kvalitu ich rodinného života.
Presadzovaniu záujmov sestier by pomohlo ich užšia spolupráca medzi jednotlivými typmi „sestier+“, keďže dnes medzi nimi vidieť často aj rivalitu. Dôležité je tiež naplno využiť vzdelanie a schopnosti jednotlivých typov, najmä absolventov SZŠ (bez následného vysokoškolského vzdelaniac), ktorých postavenie sa vzhľadom na dĺžku a charakter štúdia zdá podhodnotené a pre systém neefektívne.
Vyhradenie sestier pre špecializovanejšiu prácu, resp. umožnenie výkonu časti ich práce, ktorá to umožňuje, aj personálu bez kvalifikácie zdravotnej sestry, by sa malo týkať nielen zdravotníckych zariadení, ale tiež zariadení sociálnej starostlivosti.
Metodické poznámky
Výsledok simulácie ukazuje, aký veľký personálny problém stojí pred naším zdravotníctvom, vzhľadom na trend vývoja personálneho zabezpečenia a starnutia populácie. Ako kritérium úrovne a dostupnosti zdravotnej starostlivosti sme zvolili aktuálny stav (údaje z roku 2023), čím netvrdíme, že aktuálny počet a štruktúra zdravotníkov na pacienta je ideálna a cieľom má byť jej zachovanie. Ukazuje však veľkosť medzery, ktorá vznikne už aj v situácii, ak by sme chceli čo i len zachovať aktuálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti v budúcnosti. Tým nenaznačujeme, že súčasný systém zdravotníctva, jeho efektivita či jeho kapacity v pomere k dopytu sú vhodne nastavené. Cieľom scenára nezmenených politík je však poukázať práve na to, ako sa situácia bude vyvíjať a aký personálny deficit v ňom bude vznikať, ak nedôjde k zmene jeho nastavenia.
Určenie očakávaného navýšenia nedostatku zdravotníckeho personálu (lekárov a lekárok, resp. zdravotných sestier a asistentov) na horizonte najbližších 20 rokov v scenári nezmenených politík vyžaduje poznať vývoj jeho ponuky aj dopytu. Táto kalkulácia netvrdí, že v súčasnosti nie je nedostatok personálu v zdravotnom systéme na Slovensku (naopak, v porovnaní s krajinami V3 už dnes výrazne zaostávame v počte zdravotných sestier – kým na Slovensku je priemer 5,6 zdravotnej sestry na 1000 obyvateľov, u susedov je o 2 sestry vyšší). Jej úlohou je vyhodnotiť, ako sa súčasný nedostatok, čiže rozdiel medzi tým, aký početný bude zdravotný personál a ako veľký by sme ho potrebovali mať (po zohľadnení demografického vývoja, vekovo a rodovo-špecifickej chorobnosti populácie a očakávaného dlhodobého makroekonomického vývoja) v budúcnosti dodatočne navýši, pokiaľ neprijmeme žiadne výraznejšie opatrenia.
Za posledné roky prechádza zdravotnícky personál procesom starnutia. Kým v roku 2011 bola šestina lekárov v penzijnom veku, po roku 2030 to už bude každý piaty lekár. V prípade zdravotných sestier a asistentov sú tieto zmeny ešte výraznejšie. V súčasnosti je len štvrtina sestier+ mladšia ako 40 rokov, pričom pred desiatimi rokmi to bolo o polovicu viac. Zároveň za ten čas počet sestier+ starších než 60 rokov narástol viac než dvojnásobne. Keďže sú počty sestier v ročníkoch blízko dôchodkového veku relatívne malé v porovnaní s ročníkmi súčasných štyridsiatničiek a päťdesiatničiek, po roku 2030 nastane odchodom týchto silnejších kohort kríza.
Ponuková strana problému je postavená na simulačnom modeli. Ten na základe aktuálnej demografickej štruktúry zdravotníckeho personálu, počtu absolventov lekárskych resp. ošetrovateľských odborov, miery ich retencie v systéme (odchod po absolvovaní školy aj počas kariéry), demografických projekcií (mortalita) (RRZ, EK) a očakávaného vývoja efektívneho dôchodkového veku (RRZ) prognózuje dynamiku vývoja početnosti personálu vrátane jeho demografického profilu. Kalibrácia parametrov modelu (počet absolventov, miery retencie) vychádzajú zo spätnej historickej simulácie modelu a jeho odhadu pomocou bayesiánskych metód (faktory spôsobujúce zmeny v stavoch zdravotníkov, sú na Grafoch 21 a 22).
Výsledné prognózy vývoja počtu lekárov resp. sestier+ vychádzajú zo simulácie rovníc modelu
Vektor označuje prítok absolventov (lekárov, sestier) v roku , pravdepodobnosť prežitia osoby z vekovej kohorty medzi rokmi a , retenciu danej osoby z vekovej kohorty medzi rokmi a , pravdepodobnosť, že daná osoba z vekovej kohorty medzi rokmi a neodíde do penzie (relevantné v neskorších rokoch kariéry, údaj nie je totožný s legislatívnym penzijným vekom a posúva sa v čase) a je počet zdravotníkov (lekárov, sestier) z vekovej kohorty v roku .
Informácie o vývoji pravdepodobnosti prežitia () a participácie na trhu práce () sú preberané z prognóz RRZ a EK. V prípade participácie model, zohľadňujúc štatistiky o vekovej štruktúre lekárov na Slovensku aj v zahraničí, nepredpokladá striktné dodržiavanie legislatívneho penzijného veku (pohubyje sa v distribúcii so strednou hodnotou nad penzijným vekom), avšak najmä v prípade sestier predpokladá postupný posun participácie v súvislosti s jeho legislatívnym posúvaním.
Retencia () je odhadnutá bayesiánskymi technikami na kohortnom modeli a spätnou simuláciou modelu na historických dátach, pričom nástup a prvé roky kariéry sú riešené špecificky, nakoľko sa ukazuje, že implikovaná miera odchodovosti je v tej dobe vyššia.
Prítok absolventov () je modelovaný formou policy opatrení v kombinácii so stabilným dopytom zo strany potenciálnych študentov a historickej miere nedokončenia štúdia (lekári) resp. stabilným (mierne rastúcim) podielom vybraného populačného ročníka dievčat v budúcnosti (sestry+).
Dopytová strana kvantifikácie vychádza z projekcií výdavkov v zdravotníctve zo Správy o udržateľnosti verejných financií z apríla 2024 a dlhodobej štruktúry nákladov v zdravotníctve. Projekcie výdavkov v zdravotníctve zohľadňujú očakávaný demografický vývoj a špecifickú chorobnosť (tzv. PCG dáta) ako najsilnejšie faktory spôsobujúce každoročne sa zvyšujúci dopyt po zdravotníckom personáli – Grafy 23 a 24.
Taktiež berú do úvahy aj postupný nárast počtu rokov strávených v zdraví a oddialením času nástupu vysokých nákladov pripadajúcich na posledné roky života (tzv. death related costs, DRC, viď Ageing Report 2024 – EK). Výrazný nárast strednej dĺžky života tak bude v dlhodobom horizonte tlmiť tempo rastu dopytu po zdravotnej starostlivosti.
Na druhej strane, v súlade s predpokladmi EK (Ageing Report 2024) predpokladáme, že rast príjmov obyvateľstva bude v nasledujúcich rokoch sprevádzaný dynamickým nárastom dopytu po rozsahu a kvalite zdravotníckych služieb (efekt elasticity, Grafy 23 a 24).
Preto s ohľadom na dnešný stav je naša aproximácia očakávaného dopytu po jednotlivých zdravotníckych profesiách následne určená proporčne k prognózovanému dopytu po zdravotnej starostlivosti. Tento prístup modelovo mierne nadhodnocuje dopyt po lekároch a podhodocuje dopyt po sesterských povolaniach (aj preto môže byť problém pri sestrách v budúcnosti ešte vypuklejší).
