Počet prijímaných zákonov a iných foriem regulácie v posledných rokoch rýchlo rastie, do praxe sa zavádzajú nové opatrenia, pričom mnohé z dávnejšie prijatých opatrení zostávajú v platnosti bez akýchkoľvek zmien často dlhé roky, aj desaťročia. Počas tohto obdobia sa mohli zmeniť podmienky na ktoré reagovali, čo môže znižovať ich účinnosť a vyžadovať ich úpravu, zmenu, resp. ich odstránenie.
Každé opatrenie by malo byť pred tým, ako sa príjme a vstúpi do platnosti, dôsledne posúdené (prejsť tzv. ex ante hodnotením). To sa však nie vždy dodržuje, a to najmä v situáciách, keď sa opatrenia prijímajú rýchlo s ohľadom na potrebu riešiť naliehavú a nepredvídanú situáciu. Avšak aj v prípade tých opatrení, ktoré prejdú ex ante hodnotením, nie je spravidla možné vopred a presne predvídať všetky ich priame a nepriame dopady. Preto by sa mali všetky prijímané formy regulácie pravidelne následne vyhodnocovať (formou tzv. ex post hodnotenia), a ak by sa ukázalo, že nevedú k naplneniu cieľov, pre ktoré boli zavedené, alebo náklady spojené s ich uplatňovaním sú vyššie, ako sa predpokladalo, je potrebné, aby boli upravené, resp. zrušené. V tomto smere možno ex post hodnotenie považovať za účinný spôsob zlepšenia verejnej regulácie.
Na rozdiel od hodnotenia vplyvov opatrení ex ante, hodnotenie ex post má predpoklady identifikovať celé spektrum reálnych vplyvov regulačných opatrení a presnejšie a komplexnejšie zohľadniť náklady a úžitky, ktoré sú s nimi spojené. Potrebu ex post hodnotenia opatrení verejných politík dlhodobo zdôrazňuje aj OECD. Okrem toho tiež poukazuje na dôležitosť zapojenia širokého spektra zainteresovaných strán (stakeholderov) do hodnotiaceho procesu. Konzultácie so zainteresovanými sú však nevyhnutné počas celého životného cyklu regulácie, nielen vo fáze ex post hodnotenia. Umožní to získať spätnú väzbu a názory na skutočné vplyvy regulácie v rôznom kontexte, ktorého sa dané opatrenie dotýka. Takéto konzultácie prispievajú aj k budovaniu dôvery medzi zainteresovanými stranami a tvorcami verejných politík a k lepšiemu zosúladeniu rôznych vzájomne sa ovplyvňujúcich opatrení.
Nevyhnutnou súčasťou hodnotenia ex ante a ex post, ako aj celého regulačného cyklu, je jeho transparentnosť a existencia kvalitných metodických postupov hodnotenia. Skúsenosti členských krajín OECD úspešných v tejto oblasti ako aj analytické výstupy OECD môžu byť v tomto smere dôležitým zdrojom informácií a inšpirácie. Ako zdôrazňuje OECD (OECD, 2021b), so spôsobom implementácie opatrení verejných politík je nevyhnutné uvažovať už v období ich prípravy. Je tiež dôležité identifikovať údaje, ktoré bude potrebné zozbierať, aby vôbec bolo možné ex post hodnotenie uskutočniť. Podľa OECD má však len štvrtina členských krajín OECD zavedené systematické postupy na realizáciu ex post hodnotení a ich podiel sa v posledných rokoch výraznejšie nezmenil.
Využitie ex post hodnotení nadobúda ešte väčší význam v súčasnom (post)pandemickom období. Krajiny v reakcii na mimoriadnu situáciu vyvolanú pandémiou Covid-19 boli nútené na jej riešenie prijímať početné opatrenia, ktoré neboli ex ante posúdené, prediskutované so zainteresovanými stranami a neboli ani vopred vyhodnotené ich dopady. V tejto situácii je osobitne dôležité, aby opatrenia prijaté na boj s pandémiou a ich vplyvy boli podrobené dôslednému ex post hodnoteniu. Umožní to zistiť, či boli efektívne nadizajnované a viedli k dosiahnutiu stanovených cieľov. Ex post hodnotenie tak vytvorí predpoklady pre prijatie lepších postupov a opatrení v budúcnosti, ak by sa podobná situácia zopakovala. Imperatívom by malo byť uskutočniť ex post hodnotenie tých opatrení, ktoré zostali v platnosti a vyhodnotiť, či sú naďalej spoločensky prospešné, alebo je potrebné ich zmeniť, alebo zrušiť.
Pri komplexnom hodnotení kvality regulácie OECD zohľadňuje tri hlavné kritériá: ex ante hodnotenie, zapojenie stakeholderov a ex post hodnotenie. Slovensko dosahuje lepšie výsledky v prvých dvoch kritériách, aj keď i v týchto oblastiach existujú rezervy najmä v systematickosti, komplexnosti, kvalite a transparentnosti nastavenia regulačných procesov.
Graf 1: Umiestnenie členských krajín EÚ v ex post hodnotení podľa ukazovateľa iREG (roky 2021, 2017, 2014)
Zdroj: OECD (2021) OECD Indicators of Regulatory Policy and Governance, https://qdd.oecd.org/subject.aspx?Subject=GOV_REG
Slovensko má však čo doháňať najmä v oblasti hodnotenia ex post. Podľa indikátorov iREG (Indicators of Regulatory Policy and Governance) dosahuje v ex post hodnotení najnižšie skóre spomedzi tých krajín EÚ, ktoré sú súčasne aj členmi OECD (graf 1). V hodnotení všetkých krajín OECD podľa tohto kritéria sa Slovensko umiestnilo na predposlednom mieste za Tureckom. Z grafu 1 vidieť, že v tomto ukazovateli sa skóre Slovenska medzi rokmi 2014 a 2021 takmer vôbec nezmenilo. Hodnotenie zohľadňuje kompozitné skóre, ktoré zahŕňa metodológiu, adopciu, transparentnosť a dohľad nad ex post hodnotením.
Z analýzy OECD (OECD, 2021a) vyplýva, že na Slovensku nie sú hodnotenia ex post bežnou súčasťou regulačného cyklu a ich výsledky teda nemôžu ani tvoriť vstupy pre zlepšenie prijímaných regulačných opatrení a súvisiacich legislatívnych procesov. Hodnotenia ex post sa na Slovensku doteraz zameriavali najmä na zníženie administratívnej a byrokratickej záťaže pre firmy a viedli k prijatiu opatrení navrhnutých Ministerstvom hospodárstva SR.
Počas pandémie Covid-19 boli aj na Slovensku prijaté početné opatrenia, ktoré neprešli ex ante hodnotením, ani konzultáciami so zainteresovanými stranami, napr. celoplošné testovanie obyvateľstva, očkovacia lotéria, jednotlivé schémy na podporu firiem a iné. V súčasnosti existuje potreba uskutočniť ich ex post hodnotenie a identifikovať ich skutočné dopady. Súčasťou trvalého regulačného rámca sa stal systém tzv. kurzarbeit, ktorého vplyv na trh práce i ekonomiku je tiež potrebné vyhodnotiť. Slovensko má vypracovanú metodiku hodnotenia realizácie ex post hodnotenia, čo umožňuje, aby sa posunulo k tomu, že ex post hodnotenie sa stane bežnou súčasťou tvorby regulačného rámca verejných politík.
V roku 2021 slovenská vláda prijala prístup jedno dnu – dve von (z angl. one in two out) (OECD, 2022), podľa ktorého každé novoprijaté opatrenie má byť spojené s odstránením dvoch existujúcich opatrení. Má to prispieť k znižovaniu nadmernej regulácie zo strany štátu a k zlepšeniu výkonu verejnej správy. Ide o pozitívnu iniciatívu, ktorú je však potrebné lepšie spopularizovať a dôsledne dodržiavať naprieč celým regulačným rámcom.
Podľa odporučení OECD (2021a) by Slovensko malo posilniť regulačný dohľad a doriešiť aj jeho inštitucionálne ukotvenie. Využitie pravidelného a systematického ex ante a ex post vyhodnocovania dopadov regulačných opatrení, pravidelné a kvalitné konzultácie so zainteresovanými stranami počas celého regulačného procesu patria k nástrojom, ktoré posunú výkon verejných politík na Slovensku na vyššiu úroveň a priblížia ho štandardu vyspelých krajín.
Zdroje:
OECD (2022) Better Regulation Practices across the European Union 2022, OECD Publishing, Paris, https://www.oecd.org/publications/better-regulation-practices-across-the-european-union-2022-6e4b095d-en.htm
OECD (2021a) Slovak Republic: Indicators of Regulatory Policy and Governance, OECD Publishing, Paris, https://www.oecd.org/gov/regulatory-policy/slovak-republic-country-profile-regulatory-policy-2021.pdf
OECD (2021b), OECD Regulatory Policy Outlook 2021, OECD Publishing, Paris, https://doi.org/10.1787/38b0fdb1-en.
OECD (2021) OECD Indicators of Regulatory Policy and Governance, https://qdd.oecd.org/subject.aspx?Subject=GOV_REG
OECD (2020) Improving Governance with Policy Evaluation: Lessons from Country Experiences, OECD Public Governance Reviews, OECD Publishing, Paris, https://www.oecd-ilibrary.org/governance/improving-governance-with-policy-evaluation_89b1577d-en
