Pričom nezaopatreným dieťaťom je dieťa, na ktoré je podľa legislatívy nárok poberať prídavok na dieťa (t.j. je vo veku do 16 rokov, alebo až do dovŕšenia 25 rokov, ak po skončení povinnej školskej dochádzky študuje na strednej škole alebo na vysokej škole v dennej forme štúdia). Staršie dieťa je považované za jednotlivca, aj keď stále býva s rodičmi.
Čím viac detí v rodine, tým vyšší rast kúpnej sily. Najmä vďaka štedrým vládnym opatreniam zameraným na rodiny s deťmi.
V dôsledku inflácie, bez akýchkoľvek kompenzačných opatrení, by výdavky rodinám s rôznym počtom detí vzrástli o 31 až 36 %. O niečo negatívnejší by bol dopad na jednotlivcov v porovnaní s dvojicami, keďže v ich spotrebnom koši majú väčšiu váhu položky, ktorých ceny rástli najviac. Ak zohľadníme zastropovanie cien energií pre domácnosti, vplyv inflácie na kúpyschopnosť je vyrovnanejší (pokles o 23 až 24 %).
Na strane kompenzačných vplyvov sú rozdiely výraznejšie. Cenový strop na energie a rast disponibilných príjmov (zo všetkých sledovaných dôvodov) zvýšili kúpyschopnosť rodín s rôznym počtom detí o 41 až 64 %. Vyšší počet detí znamenal vyššiu kompenzáciu, a to vďaka vládnym opatreniam zameraným na rodiny s deťmi. Čím viac detí v rodine, o to viac rodiny získali z navýšenia daňového bonusu na dieťa a prídavkov na deti. Ide o opatrenia trvalého charakteru, ktoré v našej analýze nepokladáme za priamo súvisiace s infláciou.
Naopak, rodinám bez detí pomohli vládne opatrenia, ktoré boli prijaté priamo v súvislosti s infláciou. V kategóriách rodín bez detí sú zahrnutí aj dôchodcovia, preto pozitívny vplyv na kúpyschopnosť týchto rodín mali najmä opatrenia, ktorými vláda v čase vysokej inflácie mimoriadne navýšila dôchodkové dávky. Významný je aj vplyv automatickej valorizácie dávok, keď sa nadmerný rast cien v roku 2022 preniesol do vyšších dôchodkov v roku 2023.
V boji s rastom cien to mali jednoduchšie rodiny s pracovným príjmom
Rodinám, ktorých hlavným zdrojom príjmu je práca, vzrástla kúpna sila o 11 %. Je to dvojnásobok v porovnaní s 5 %-ným rastom kúpnej sily rodín, ktorých hlavný príjem tvoria dávky iné ako dôchodky.
Rozdiel je najmä v tom, ako týmto rodinám vzrástli výdavky (38 vs. 32 %). Negatívny vplyv inflácie sa silnejšie prejavil u nízkopríjmových rodín bez pracovného príjmu, keďže v spotrebnom koši rodín s nižším príjmom majú väčšiu váhu výdavky na potraviny a energie, ktorých ceny rástli najviac. Po zohľadnení cenového stropu energií je rast výdavkov porovnateľný (25 vs. 23 %).
Negatívny vplyv inflácie bol kompenzovaný pre obe kategórie rodín v rovnakej miere (43%). Rodiny s pracovným príjmom získali najmä z toho, že pod tlakom inflácie zamestnávatelia zvýšili mzdy viac ako v štandardnom roku. Okrem toho zvýšenie daňového bonusu na dieťa, t.j. vládne opatrenie s významným pozitívnym vplyvom, sa týka len rodičov s pracovným príjmom. Pre rodiny s prevažujúcim príjmom z dávok bol najvýznamnejším vplyv automatickej valorizácie dávok a vládnych opatrení.
Poberatelia dôchodkov boli kompenzovaní vo vyššej miere ako poberatelia iných dávok
V dôchodcovských rodinách vzrástla kúpyschopnosť o 9 %, čo je takmer 2-násobok v porovnaní s rodinami s inými ako dôchodkovými dávkami. Výdavky vzrástli v oboch kategóriách rodín podobne (39 vs 38 %). Čo sa však týka kompenzácií, poberatelia dôchodkov vo vyššej miere získali z vládnych protiinflačných opatrení.
Dôchodky rástli vďaka vyplateniu 14-teho dôchodku, jednorazového príspevku pre dôchodcov vo výške 300 eur, a aj vďaka mimoriadnej valorizácii v roku 2023. Aj automatická valorizácia dopriala štedrejšie navýšenie dávok dôchodcom než poberateľom iných dávok. Dôchodkové dávky sú valorizované inak ako ostatné sociálne dávky a v posledných dvoch rokoch rástli rýchlejšie.
Najčastejšie si hlbšie do vrecka museli siahnuť rodiny, ktorých hlavným príjmom sú dávky iné ako dôchodky. V najväčšom počte to však boli jednotlivci.
Pohľad na priemernú zmenu v kúpnej sile hovorí o jej raste pre každú analyzovanú kategóriu, či sa pozeráme na rodiny podľa počtu detí, alebo podľa ich hlavného zdroja príjmu. Neplatí to však pre všetky rodiny. Na analyzovanom dvojročnom horizonte 15 % rodín čelilo poklesu v kúpnej sile.
Pozrime sa teraz na zraniteľnosť rodín v jednotlivých skupinách. Pri pohľade na rodiny podľa ich štruktúry, najčastejšie čelili poklesu v kúpnej sile jednotlivci (23 %). Jednotlivci sú zároveň najpočetnejšou kategóriou rodín, poklesu kúpyschopnosti tak čelilo v tejto kategórii 370 tis. osôb. Platí, že s vyšším počtom detí v rodine sa znižuje pravdepodobnosť poklesu kúpyschopnosti. V kategórii rodín s tromi alebo viac deťmi neboli zaznamenané žiadne také rodiny.
Ak sa pozrieme na rodiny podľa hlavného zdroja príjmu, najčastejšie zaznamenali pokles v kúpnej sile rodiny s príjmom z dávok iných ako dôchodky (37 %). V prípade, že tieto rodiny nemajú deti, poklesu v kúpnej sile čelilo až 42 % rodín. Takýchto rodín je menší počet, pokles sa preto dotkne relatívne malej časti populácie.
V rodinách s hlavným príjmom z práce a v dôchodcovských rodinách, ktoré sú v populácii mnohopočetne zastúpené, čelil poklesu v kúpnej sile rovnaký podiel rodín (13 %).
