Prognózovanie je ťažké, obzvlášť, ak sa to týka budúcnosti, hovorieval bejzbalový hráč Yogi Berra. Svet, našťastie, nefunguje ako hodinky a dobré alebo zlé prekvapenia sú jeho normálnou súčasťou
Má to však háčik: bez prognóz nie je možné plánovať, či zostavovať rozpočet na najbližšie roky. V súčasnosti žijeme v období, kedy je daňových príjmov viac, než sa prognózovalo. Namiesto toho, aby sa diskutovalo o tom, prečo tieto dodatočné zdroje neznížili deficit1, viacerí kritizujú odborníkov, ktorí daňové prognózy pripravujú. Je to oprávnená kritika?
Asi každému je jasné, že keby analytici vo Výbore pre daňové prognózy (VpDP) mali všetky prognózy úplne presné, už by ich dávno vyšetrovali tajné služby alebo by oddychovali na jachte v Karibiku. Odchýlky, niekedy aj zásadné, sú bežné v živote prognostika tak v súkromnom ako aj vo verejnom sektore. Predtým, ako odborníkov zvozíme pod čiernu zem, najskôr by sme mali poznať odpovede na dve základné otázky: Sú priemerné odchýlky na Slovensku neštandardne vysoké? Sú predpovede systematicky vychýlené jedným alebo druhým smerom (príliš ružové alebo nadmieru čierne)?
Najskôr k veľkosti chyby. Tu ani netreba nič analyzovať, veď je úplne jasné, že ak príde miliarda daní navyše oproti rozpočtu (ako v roku 2015), tak treba všetkých analytikov zodpovedných za daňové odhady exemplárne potrestať. Čo všetko by sa dalo z miliardy financovať! Len pomaly. Miliarda je veľa, ak sa bavíme o státisícoch, no málo, ak je reč o triliónoch. Preto je rozhodujúca relatívna chyba. Pre rozpočet verejnej správy na rok 2015 boli dane prognózované na úrovni 21,6 mld. EUR. Skutočnosť bola lepšia a tak podhodnotenie dosiahlo 5,9%2. Inak povedané, predpovede sa naplnili približne na 94%. Veľa firiem by bralo takúto chybu v odhade príjmov s nadšením. Za posledných 5 rokov bola priemerná absolútna odchýlka 3,5%. Nič mimoriadneho. Znepokojujúce odchýlky boli v dvoch rokoch: podhodnotenie o 10% v roku 2005 (nečakane pozitívny vplyv štrukturálnych reforiem) a nadhodnotenie o 19,7% v roku 2009 (finančná kríza). Pre porovnanie, krajiny s najpresnejšími odhadmi majú percentuálne chyby medzi plus/mínus piatimi percentami. Preto pre malé a viac dynamické krajiny, v ktorých sa aj daňová legislatíva mení veľmi často, je 5% ešte celkom dobrým číslom3. V tejto publikácii je možné nájsť medzinárodné porovnanie na strane päť. Chyby môžu prameniť z iného makroekonomického vývoja, ale aj z neistoty ohľadom vládnych opatrení. S výnimkou krízového roka 2009 sa odchýlka na Slovensku pohybovala na úrovni krajín ako je Nemecko alebo Kanada.
Teraz sa pozrime na to, či analytici vidia svet ružovými alebo čiernymi okuliarmi. V niektorých krajinách (napr. Holandsko) musia mať povinne nasadené mierne čierne okuliare, aby sa výdavky rozpočtovali opatrne. Od existencie Výboru pre daňové prognózy chyby na Slovensku kopírovali hospodársky cyklus. V expanzii boli dane podhodnotené, v recesii nadhodnotené. Za 12 rokov nebadať výraznú systematickú odchýlku. Rozhodne nie je pravda, že VpDP ustavične podhodnocuje dane.
Samozrejme, vždy je možné a potrebné metodiky zlepšovať, no zatiaľ nie je zrejmé, prečo by nemali technokrati prognózovať dane na Slovensku aj naďalej. Prax zo sveta ukazuje, že oveľa väčším rizikom je, ak sú predpovede ovplyvňované politikmi a systematicky farbené na ružovo. Ani topmanažéri vo firmách nezvyknú premaľovávať odhadované tržby podľa vlastného želania. Zároveň ale platí aj to, že odborníci by mali vždy jasne a transparentne vysvetliť zmeny v prognózach, ako je napríklad tu alebo tu. Inštitút finančnej politiky túto dobrú prax zo zahraničia nasleduje.
Pre politikov je určite komplikáciou, ak sa daňové príjmy odchýlia od prognóz. No bohužiaľ úplnú kontrolu nad ekonomikou mať nikdy nebudú. Z môjho pohľadu je preto mnohonásobne dôležitejšie mať kontrolu nad tými položkami v rozpočte, ktoré dokážu politici priamo ovplyvniť (výdavky). V tejto súvislosti nemožno nespomenúť výrazný medziročný rast výdavkov v roku 2015, ktorý spôsobil vyšší deficit oproti plánom aj napriek lepším daňovým príjmom.
1 V prípade lepšieho využitia dodatočných príjmov by bola potreba prijímania dodatočných opatrení výrazne nižšia.
2 Národná banka Slovenska mala odchýlku 5,7% a Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 6,4%. ostatní členovi VpDP sa stotožnili s prognózou finálnou prognózou výboru, keďže vlastné odhady nerobia a predpovede hodnotili ako realistické. K objektívnosti ešte treba dodať, že členovia VpDP pri svojich odhadoch musia vychádzať z makroekonomickej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy aj keď nie sú jeho členmi.
3 Ministerstvo financií má ambiciózny cieľ mať odchýlky do 2% v dlhodobom horizonte, čo bude veľmi náročné dosiahnuť.
