Koho ochránilo zastropovanie rastu cien energií pred rizikom energetickej chudoby

Tomáš Kováč a Matúš Senaj

V tomto blogu predstavujeme jednu z možných definícii energetickej chudoby a aplikujeme ju na údaje o výdavkoch slovenských domácností. Ukazujeme, že v bežnom roku energetická chudoba splýva s príjmovou chudobou a dotýka sa najchudobnejších domácností v prvom príjmovom decile[i]. Ukazujeme tiež, že ak by v roku 2023 neboli domácnosti chránené pred obrovskými skokmi cien energií, ukazovateľ energetickej chudoby by poskočil zo 6 % na 13 % a problém s dostupnosťou energií by mala aj významná časť domácností v druhom až štvrtom príjmovom decile. Plošné zastropovanie rastu cien energií znížilo mieru energetickej chudoby na 5 % (t. j. ešte pod úroveň roku 2022). Kým v skutočnosti v rokoch 2022 aj 2023 boli najviac energetickej chudobe vystavené mladé domácnosti, v ktorých je hlava domácnosti[ii] vo veku 18 - 30 rokov, pri nezastropovaní rastu cien energií by najväčšie riziko bolo v skupinách nad 62 rokov. Ukazujeme tiež, že plošné zastropovanie rastu cien bolo z pohľadu ochrany najzraniteľnejších domácností veľmi nákladné opatrenie s cenovkou 2,6 mld. eur. Nižšie ceny energií pre tretinu domácností s najnižším príjmom by stačilo na to, aby ukazovateľ ostal na rovnakej úrovni ako v roku 2022. Náklady na toto opatrenie by boli približne 0,7 mld. eur, t.j na úrovni 27% skutočných nákladov. A teda pomoc by bola lacnejšia až o 1,9 mld. eur.

Výdavky na energie

Výdavky na energie (v tomto blogu je to elektrina, plyn, teplo) tvoria významnú časť výdavkov domácností na tovary a služby. V roku 2022 minula priemerná domácnosť 9 % zo svojich čistých príjmov na energie. Po zoradení domácností do príjmových kategórií vidíme významnú variabilitu, keď 20 % najchudobnejších domácnosti míňa na energie 15 % svojich čistých príjmov a 10 % najbohatších domácnosti míňa na energie 5 % svojich príjmov.

Zadefinovanie pojmu energetická chudoba

V súvislosti s vyššími cenami energií sa čoraz častejšie spomína pojem energetická chudoba. Vo všeobecnosti sa tento termín používa na označenie tých domácností, ktoré nemajú prístup alebo si nemôžu dovoliť zaplatiť účty za energie potrebné na každodenné životné potreby. Problém s nedostatočným prístupom k energiám je podľa Svetovej banky v tom, že domácnosti bez prístupu k energiám majú vysokú šancu ostať príjmovo chudobné.[iii]

Definícia, ktorou by sme rozdelili domácnosti na tie, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou a ktoré nie sú, nie je ustálená. Určenie domácností s problematickým prístupom k energiám preto nie je jednoznačné. Existuje však niekoľko možností a návrhov na jej zadefinovanie.[iv] Ich spoločnou črtou je to, že dávajú do pomeru výdavky na energie k disponibilným príjmom, prípadne k celkovým výdavkom domácností. Tiež berú do úvahy výšku životného minima vypočítanú pre každú domácnosť podľa počtu jej členov. Niektoré navrhujú zobrať do úvahy aj veľkosť bytu alebo domu, v ktorom domácnosť býva alebo štandardizovanú spotrebu energií na domácnosť. No z aktuálne dostupných údajov nie je možné povedať, či domácnosť býva v modernom nízkoenergetickom dome s nízkou spotrebou energií alebo v staršom dome bez zateplenia, preto je výber najvhodnejšej definície problematický.

Cieľom blogu nie je nájsť najvhodnejšiu definíciu pre energetickú chudobu, ale na zvolenom ukazovateli ilustrovať vplyv zastropovania rastu cien energií. Toto zastropovanie rastu bolo najnákladnejšie z vládnych opatrení prijatých v roku 2023 v reakcii na rast cien. Použité údaje nám dovoľujú detailne sa zaoberať len výdavkovou stranou, vplyv vládnych opatrení na príjmovej strane je rozpočítaný na všetky domácnosti rovnomerne.[v] V tomto blogu pre jednoduchosť vyberáme jeden z možných ukazovateľov na ilustráciu situácie na Slovensku v roku 2022 a 2023:

• Členovia domácnosti sú ohrození energetickou chudobou vtedy, ak im po úhrade nákladov na energie zostane menej peňazí na ďalšie výdavky ako je 1,5-násobok životného minima.

Podobnú definíciu uvádza aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví[vi] v Koncepcii na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby (Ďalšie definície je možné nájsť tu a tu). Tento ukazovateľ vieme spočítať použitím údajov zo zisťovania Rodinné účty 2022, kde sa nachádzajú detailné údaje o výdavkoch domácnosti, tiež o ich príjmoch a obsahuje aj základné informácie o jednotlivých členoch domácnosti. Databázu následne indexujeme tak, aby sme mohli odhadnúť ukazovatele energetickej chudoby pre rok 2023 a pre hypotetický scenár, keď by v roku 2023 neboli rasty cien energií zastropované (detailnejšie informácie sa nachádzajú v boxe 1).

Odhad miery ohrozenia energetickou chudobou podľa výšky príjmu

Na základe použitých detailných údajov odhadujeme, že v roku 2022 bolo na Slovensku ohrozených energetickou chudobou 6 % domácností. Takmer všetky domácnosti ohrozené energetickou chudobou sa nachádzajú v prvom príjmovom decile, to znamená, že sú to domácnosti s najnižšími príjmami. V tomto decile bola každá druhá domácnosť ohrozená energetickou chudobou. Z tohto môžeme usudzovať, že problém energetickej chudoby je hlavne problémom príjmovej chudoby a týka sa hlavne domácností s najnižšími príjmami.

V roku 2023 stúpli disponibilné príjmy rodín v priemere o 11 %, no rasty cien energií boli zastropované. Vďaka tomu sa ukazovateľ miery ohrozenia energetickou chudobou dokonca znížil na 5 %. Aj v roku 2023 platilo, že energetická chudoba sa dotýka hlavne najchudobnejších domácností. V prvej príjmovej kategórií bola miera ohrozenia energetickou chudobou na úrovni 48 %.

V hypotetickom scenári, v ktorom by ceny energií neboli zastropované, by sa ukazovateľ energetickej chudoby vyšplhal na úroveň 13 %. V prvej príjmovej kategórii by bolo ohrozených osem z desiatich domácností. V druhej príjmovej kategórií by to boli tri domácnosti z desiatich. V tretej až šiestej kategórii by to bolo menej ako desatina. Znamená to, že opatrenia vlády na zastropovanie cien energií ochránili pre rizikom energetickej chudoby nielen v prvom príjmovom decile, ale aj v druhom (a marginálne aj v treťom až piatom).

Odhad miery energetickej chudoby podľa veku hlavy domácnosti

Detailné údaje nám umožňujú pozrieť sa na ukazovateľ energetickej chudoby podľa veku "hlavy domácnosti". Tak sa zvykne nazývať osoba, ktorá má v danej domácnosti obvykle najvyšší prijem. Podľa jej veku sme domácnosti rozdelili do šiestich vekových kategórií.

Najvyššiu mieru ohrozenia energetickou chudobou v rokoch 2022 a 2023 vidíme prekvapivo pri najmladších domácnostiach, kde je hlava domácnosti mladšia ako 30 rokov. Každá desiata domácnosť v tejto vekovej kategórii je ohrozená energetickou chudobou. Ide hlavne o početnejšie rodiny, ktorých životné minimum je vyššie a majú nižšie príjmy. Naopak, najnižšia miera energetickej chudoby, menej ako 4 %, je vo vekovej kategórii 30 až 40 rokov.

V hypotetickej situácii, ak by v roku 2023 neboli rasty cien energií zastropované, energetická chudoba by najviac ohrozovala najstaršie domácnosti. Pri domácnostiach, kde je hlava domácnosti staršia ako 72 rokov, by sa ukazovateľ miery energetickej chudoby vyšplhal k 30 %. V kategórii 62 až 72 rokov by to bolo približne 17 %. Vidíme, že vládne opatrenia o zastropovaní cien energií pomohli znížiť riziko energetickej chudoby hlavne v týchto dvoch najstarších vekových kategóriách.

Odhad miery energetickej chudoby podľa počtu členov domácnosti

Ak sa pozrieme na mieru ohrozenia energetickou chudobou podľa veľkosti domácnosti, vidíme, že v rokoch 2022 a 2023 boli najviac ohrozené viacpočetné domácnosti so šesť a viac členmi. Tu sa ukazovateľ vyšplhal na úrovne nad 20 %. V ostatných kategóriách sa ukazovateľ pohyboval medzi 2 až 9 %.

Vládne opatrenia o cenách energií pomohli ochrániť pred rizikom chudoby najmä jednočlenné domácnosti. Bez tohto opatrenia by v tejto kategórií bola vystavená energetickej chudobe každá tretia domácnosť.

Cielené opatrenie by nezhoršilo ukazovateľ energetickej chudoby

Zastropovanie rastu cien energií bolo plošné opatrenie. Benefitovali z neho všetky domácnosti využívajúce elektrinu, plyn alebo teplo bez ohľadu na ich príjem. Preto bolo toto opatrenie pre verejné financie najnákladnejšie zo všetkých opatrení, ktoré mali domácnostiam pomôcť s vyššími cenami. Jeho cenovka bola 2,6 mld. eur.[vii] Vyššie ukazujeme, že vďaka tomuto plošnému opatreniu ukazovateľ energetickej chudoby v roku 2023 dokonca klesol v porovnaní s rokom 2022. Ak by bolo vládne opatrenie zamerané iba na tretinu domácností s nižšími príjmami, tak by zvolený ukazovateľ ohrozenia energetickou chudobou ostal  na úrovni predchádzajúceho roka. Náklady na takéto opatrenie by boli na úrovni 0,7 mld. eur.

Záver

• Domácnosti ohrozené energetickou chudobou sa nachádzajú predovšetkým v prvom príjmovom decile, teda v kategórií s najnižšími príjmami. Ukazujeme, že podľa zvoleného ukazovateľa je približne polovica domácností z prvého príjmového decilu ohrozená energetickou chudobou. Z uvedeného môžeme usudzovať, že problém energetickej chudoby je na Slovensku hlavne problémom príjmovej chudoby.
• Pri použití vybranej definície bolo v roku 2022 ohrozených energetickou chudobou 6 % domácnosti. Ukazujeme, že vďaka zastropovaniu rastu cien energií v roku 2023 ukazovateľ energetickej chudoby nevyskočil na 13 %, ale dokonca mierne klesol na 5 %.
• Z pohľadu veku hlavy domácnosti sú energetickou chudobou najviac ohrozené najmladšie domácnosti a z pohľadu počtu členov sú to šesť a viac členné domácnosti.
• Zastropovanie cien energií ochránilo pred rizikom energetickej chudoby najmä jednočlenné domácnosti a tie, ktorých hlava domácnosti je v dôchodkovom veku.
• Zastropovanie rastu cien zamerané na tretinu domácnosti s najnižším príjmom by stačilo na to, aby ostal vybraný ukazovateľ na úrovni predchádzajúceho roka. Náklady na plošné opatrenie boli na úrovni 2,6 mld. eur, náklady na tretinu domácnosti by boli okolo 0,7 mld. eur, čo je menej ako 30% realizovaných nákladov.

Poznámka 1: Tento blog vznikol na základe diplomovej práce Tomáša Kováča obhájenej na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Poznámka 2: Použitý zdroj údajov je výberové zisťovanie Rodinné účty 2022. Výberové zisťovania majú zvyčajne nedostatočne pokryté najchudobnejšie a najbohatšie domácnosti. Marginalizované rómske komunity preto nie sú dostatočne zastúpené v tejto analýze, a práve v týchto komunitách môžeme očakávať najväčšie problémy s adekvátnym prístupom k energiám.

[i] Decily rozdeľujú všetky domácnosti do desiatich rovnako veľkých skupín podľa ich príjmov. V prvom decile sa nachádzajú domácnosti s najnižším príjmom, v desiatom sú domácnosti s najvyšším príjmom.

[ii] Hlavou domácnosti je dospelá osoba staršia ako 18 rokov, ktorá najviac prispieva k celkovému príjmu domácnosti.

[iii] https://blogs.worldbank.org/en/voices/what-you-need-know-about-energy-and-poverty

[iv] Detailnejšie sa ukazovateľom energetickej chudoby venuje Odporúčanie Komisie (EÚ) týkajúce sa energetickej chudoby z roku 2020.

[v] Používame zjednodušenú indexáciu príjmov keďže zisťovanie Rodinné účty neobsahuje detailnú štruktúru príjmov. Nezohľadňujeme teda príjmové opatrenia ako predčasná valorizácia dôchodkov alebo 300 eur pre všetkých poberateľov dôchodkov špecificky pre dotknuté domácnosti. Tieto nárasty príjmov sú rozpočítané na všetky domácnosti.

[vi] Táto definícia je v dokumente uvedená ako modelový príklad a jedna z možných definícii. ÚRSO na rozdiel od definície použitej v tomto blogu pripočítava k výdavkom na energie aj výdavky na vodu. V tomto blogu chceme hlavne ukázať vplyv zastropovania rastu cien elektriny, plynu a tepla, preto výdavky na vodu neuvažujeme.

[vii] https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2023/.