Deficit verejnej správy (VS) dosiahol v roku 2021 úroveň 6,2 % HDP a bol nižší o 1,2 percenta v porovnaní s deficitom schváleným v rozpočte na rok 2021. Hrubý dlh dosiahol úroveň 63,1 % HDP. Pandémia prekvapila na príjmoch aj výdavkoch, vyššie náklady vykompenzoval výrazne lepší výber daní a odvodov.
Príprava rozpočtu na rok 2021, ako aj následný vývoj verejných financií boli ovplyvnené veľkou neistotou vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu ochorenia COVID-19. Zhoršená epidemiologická situácia si vyžadovala opakované zavádzanie pre ekonomiku reštriktívnych opatrení, ako aj vynakladanie zvýšených výdavkov na podporu ekonomiky a financovanie nákladov na testovanie a očkovanie obyvateľstva. Na druhej strane aj vďaka niektorým podporným opatreniam vlády boli ekonomické dopady pandémie nižšie. Priestor pre rozpočtované domáce investície sa však naplno nevyužil a nižšie celkové investície prispeli k zlepšeniu salda až o 0,6 % HDP.
Hoci výdavky na riešenie epidémie oproti rozpočtu výrazne vzrástli (o 1,9 % HDP), rovnako výrazne vzrástli aj príjmy z daní a odvodov (1,9 % HDP). Kapitálové výdavky štátneho rozpočtu zaostávali za rozpočtovou výškou o 0,8 % HDP, k poklesu deficitu zároveň prispelo aj lepšie hospodárenie samospráv a ostatných subjektov verejnej správy (0,6 % HDP). Slovensko v minulom roku taktiež uhradilo clo do rozpočtu EÚ, ktoré malo byť uhradené v rokoch 2012 – 2019 (0,5 % HDP).
Z pohľadu strednodobého zaťaženia verejných financií je lepšie sa sústrediť na indikátor štrukturálneho deficitu, teda deficitu bez jednorazových a dočasných opatrení. Minulý rok sa štrukturálny deficit vrátil na úrovne pozorované v rokoch pred prepuknutím korona krízy. Výsledok rozpočtu tak eliminoval negatívny trvalý vplyv pandémie na verejné financie. Aktuálna úroveň štrukturálneho deficitu (cca 2% HDP) je však naďalej vysoká.
Hrubý dlh dosiahol úroveň 63,1 % HDP, čo je v rámci verejných financií Slovenska historicky najvyššia úroveň dlhu. Jeho hodnota sa tak ešte viac vzdialila od najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy, ktoré je v súčasnosti na úrovni 56 % HDP. K nárastu dlhu prispel okrem vysokého deficitu rozpočtu aj nárast hotovostnej rezervy štátu medziročne o 1,7 p.b. HDP. Z uvedeného dôvodu je z hľadiska posúdenia vývoja dlhu vhodnejšie sledovať vývoj čistého dlhu, ktorý narástol v menšej miere na úroveň 51,5 % HDP.
Vývoj základných ukazovateľov hospodárenia verejných financií
(% HDP)
Galéria
