Po očistení o vplyv hospodárskeho cyklu a dočasných vplyvov štrukturálny deficit dosiahol úroveň 1,9 % HDP a medziročne sa zlepšil o 0,8 % HDP. Hrubý dlh dosiahol aj vďaka jednorazovým príjmom úroveň 51,9 % HDP, čo je oproti predpokladom rozpočtu menej o 0,2 % HDP a zostal v prvom sankčnom pásme dlhového pravidla.
Rozpočet v čase schvaľovania obsahoval riziká s pozitívnym aj negatívnym vplyvom. Zníženie deficitu oproti rozpočtovanej úrovni umožnili pozitívne vplyvy vo výške 2,4 % HDP, najmä vyššie daňové príjmy, úspora výdavkov na spolufinancovanie a odvode do rozpočtu EÚ, ako aj lepšie hospodárenie obcí. Na druhej strane, celková suma negatívnych vplyvov na rozpočet verejnej správy dosiahla úroveň 2,1 % HDP. Veľká časť identifikovaných negatívnych rizík, na ktoré rada upozorňovala, sa naplnila a prevýšila odhadovanú úroveň.
Najvýznamnejšie negatívne vplyvy sú najmä výpadky príjmov z predaja emisných kvót, korekcie k eurofondom, či vyššie výdavky zdravotníctva. Okrem toho boli v štátnom rozpočte realizované dodatočné výdavky, ktoré boli z časti financované z rozpočtovaných rezerv. Nenaplnili sa riziká z kapitálových výdavkov obcí. RRZ i naďalej eviduje riziko súvisiace s mimoriadnymi dividendami a vyčíslila ho vo výške 156 mil. eur. V prípade jeho potvrdenia pri jesennej notifikácii by to mohlo viesť k zvýšeniu deficitu o 0,2 % HDP.
