Po očistení o vplyv hospodárskeho cyklu a dočasných vplyvov štrukturálny deficit dosiahol úroveň 2,6 % HDP a druhý rok po sebe sa medziročne zhoršil o 0,1 % HDP. Hrubý dlh dosiahol aj vďaka jednorazovým príjmom úroveň 52,9 % HDP, čo je oproti predpokladom rozpočtu menej o 1,5 % HDP a klesol z druhého do prvého sankčného pásma dlhového pravidla.
Rozpočet už v čase schvaľovania obsahoval významné riziká s negatívnym vplyvom. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) svoj odhad po zverejnení výsledkov za rok 2014 v máji 2015 spresnila a upozorňovala, že deficit môže dosiahnuť hranicu 3,0 % HDP1. Veľká časť identifikovaných rizík sa naplnila, dokonca prevýšila odhadovanú úroveň a v najväčšej miere prispeli k zhoršeniu salda. Najvýznamnejšie negatívne vplyvy, na ktoré RRZ upozorňovala, sú najmä výpadky príjmov z dividend SPP, predaja emisných kvót, korekcie k eurofondom, či vyššie výdavky samospráv a zdravotníctva.
Okrem toho boli v štátnom rozpočte realizované dodatočné výdavky, ktoré boli z časti financované z rozpočtovaných rezerv na horší makroekonomický vývoj a vyššie daňové príjmy. Celková suma negatívnych vplyvov na rozpočet verejnej správy dosiahla úroveň 2,1 % HDP. Udržanie deficitu pod hranicou troch percent umožnili pozitívne vplyvy vo výške 1,6 % HDP, najmä vyššie daňové príjmy a úspora na odvode do rozpočtu EÚ.
1 V prípade, že by sa zrealizovali aj všetky výdavky súvisiace s obchvatom Bratislavy (PPP), deficit sa mohol zvýšiť až k hranici 3,5 % HDP.
