Hodnotiace správy

Jednou zo základných úloh Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je vypracovanie a zverejnenie správy o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti.

Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií

Cieľom tejto správy je vyhodnotiť situáciu vo verejných financiách v kontexte dlhodobej udržateľnosti, berúc do úvahy najmä pozitívne a negatívne vplyvy prijatých legislatívnych opatrení alebo iných politík s vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Medzi najdôležitejšie oblasti, pri ktorých má zmysel dlhodobé vplyvy na verejné financií hodnotiť, patria najmä:

  • Dôchodkové systémy a zdravotníctvo, ktorých vývoj je vo veľkej miere závislý od demografického vývoja (starnutie populácie)
  • Významné výdavkové programy, ktoré zvyčajne nemajú len ročnú trvácnosť a preto je potrebné pri spúšťaní nových projektov počítať s následkami na dlhšom časovom horizonte (napr. splácanie PPP projektov)
  • Podmienené záväzky, ktoré predstavujú potenciálne riziko pre verejné financie a k ich plneniu dochádza až keď nastanú určité skutočnosti (napr. prehratie súdneho sporu)
  • Makroekonomické šoky (cyklické výkyvy, finančná nákaza, atď.), ktoré môžu významne zmeniť fiškálnu pozíciu danej krajiny (napr. v dôsledku krehkých alebo úzko zameraných daňových základní)

Zverejňovanie správy

RRZ vypracováva a zverejňuje správu o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti

  • každoročne k 30. aprílu a
  • vždy do 30 dní po prerokovaní programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde.

Prvú správu má RRZ povinnosť predložiť do šiestich mesiacov od zvolenia všetkých členov rady.

Detailnejší popis metodológie výpočtov a predpoklady použité pre analýze dlhodobej udržateľnosti je možné nájsť v diskusnej štúdii 1/2012 Ako vyhodnocovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií ? Definícia základných pojmov:

 

Definovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií

„…dlhodobou udržateľnosťou dosiahnutie takého stavu hospodárenia Slovenskej republiky, v ktorom saldo rozpočtu verejnej správy a dlh verejnej správy zabezpečujú, že ani očakávaná zmena príjmov verejnej správy a výdavkov verejnej správy podľa základného scenára v najbližších 50 rokoch nespôsobí nárast dlhu verejnej správy nad horný limit…“

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti

…rozdiel medzi aktuálnou a dlhodobo udržateľnou hodnotou štrukturálneho primárneho salda vyjadrený ako percentuálny podiel na hrubom domácom produkte.

Základný scenár

…scenár vývoja verejných financií za predpokladu pôsobenia existujúcich politík vrátane účinnej legislatívy (t.j. vláda resp. parlament by neprijímali žiadne nové opatrenia) a ich vývoj by bol podmienený len makroekonomickým a demografickým vývojom.

Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií (apríl 2020)

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií nebola v roku 2019 dosiahnutá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol úroveň 4,2 % HDP…

Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií (apríl 2019)

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií nebola v roku 2018 dosiahnutá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol…

Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií (apríl 2018)

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol v roku 2017 hodnotu 1,1 % HDP. Na udržanie dlhu verejnej správy pod hornou hranicou…

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti

Jednou zo základných úloh Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je vypracovanie a predloženie na rokovanie národnej rady správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za predchádzajúci rozpočtový rok.
Cieľom tejto správy je poskytnúť informáciu o tom, či v procese príprav rozpočtu, jeho plnenia a vykázanej skutočnosti boli dodržané všetky pravidlá definované v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti.
Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti
  1. Limit dlhu verejnej správy – Ústavný zákon ustanovuje limit 50% z HDP pre hrubý dlh (s prechodným obdobím od úrovne 60% z HDP). Sankčné pásma sa aktivujú už 10 % z HDP pod ústavným limitom. Sankcie sú odstupňované a kumulujú sa.
  2. Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu – Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a viac, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií, a to vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku. 
  3. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti a limit verejných výdavkov – sleduje sa dodržanie pravidiel výpočtu a zverejnenia ukazovateľov
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti
  1. Výbor pre daňové prognózy najmenej dvakrát ročne vypracúva prognózy daňových a odvodových príjmov, a to do 15. februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného rozpočtového roka. Výbor pre makroekonomické prognózy najmenej dvakrát ročne vypracúva prognózy vývoja makroekonomiky, a to do 15. februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného rozpočtového roka.
  2. Subjekty verejnej správy sú povinné zostavovať svoj rozpočet najmenej na tri rozpočtové roky, pričom súčasťou návrhu rozpočtu je aj schválený rozpočet na bežný rozpočtový rok, údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka a údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva rozpočtové roky.
  3. Subjekty verejnej správy sú povinné zverejňovať údaje o rozpočte podľa bodu 1 do 30 dní po schválení ich rozpočtu a do 60 dní po skončení rozpočtového roka.
  4. Ministerstvo financií najmenej dvakrát ročne zverejňuje prognózy vypracované Výborom pre makroekonomické prognózy a Výborom pre daňové prognózy a to do 15. februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného rozpočtového roka.
  5. Rozpočet verejnej správy obsahuje konsolidovanú bilanciu rozpočtu verejnej správy, stratégiu riadenia štátneho dlhu a údaje o daňových výdavkoch, implicitných záväzkoch a podmienených záväzkoch, jednorazových vplyvoch a o hospodárení podnikov štátnej správy;
  6. Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky obsahuje výšku čistého bohatstva Slovenskej republiky, bilanciu rozpočtu verejnej správy, vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu, jednorazové vplyvy a hospodárenie podnikov štátnej správy.
RRZ vypracováva a predkladá na rokovanie Národnej Rady SR každoročne do 31. augusta.

Monitoring vývoja verejných financií

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má povinnosť monitorovať  a hodnotiť vývoj verejných financií. V praxi to znamená hodnotenie vládou predkladaných materiálov, najmä rozpočtu verejnej správy. Rozpočet verenej správy predstavuje základný dokument, ktorým vláda realizuje hospodársku politiku.

Je preto dôležité aby stanovené ciele ako aj vplyvy opatrení boli postavené na realistických predpokladoch. Cieľom je poskytnúť odbornej aj laickej verejnosti nezávislý pohľad na rozpočet, posúdiť realistickosť stanovených cieľov a poukázať okrem krátkodobých aj na dlhodobé vplyvy prijatých opatrení. Okrem toho hodnotí rozpočet z pohľadu dodržiavania národných a EÚ pravidiel.

RRZ vypracováva správu o vývoji verejných financií zvyčajne dvakrát ročne, po predložení východísk rozpočtu na vládu (apríl) a po predložení návrhu rozpočtu do parlamentu (október).

Hodnotenie plnenia pravidla o vyrovnanom rozpočte

Od roku 2014 sa vyhodnocuje plnenie pravidla o vyrovnanom rozpočte za predchádzajúci rok, ktoré bolo do národnej legislatívy premietnuté na základe záväzku z medzinárodnej Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v Hospodárskej a menovej únii.

Jej tretia časť, tzv. fiškálny kompakt, vyžaduje od členskej krajiny zadefinovanie strednodobého cieľa, každoročné posudzovanie, či krajina dostatočne napreduje k jeho dosiahnutiu a v prípade odchýlky spustiť automatický korekčný mechanizmus, ktorý by vrátil kľúčové ukazovatele na pôvodnú trajektóriu. Zodpovednosť za vyhodnocovanie pravidla má na Slovensku ministerstvo financií.

Kredibilitu tomuto národnému pravidlu by mala dodať nezávislá fiškálna inštitúcia, ktorá by mala sledovať jeho dodržiavanie. V prípade Slovenska tým bola poverená Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Ministerstvo financií by po každom hodnotení RRZ malo poskytnúť svoje stanovisko, ktoré by bolo v súlade s princípmi Európskej komisie.

RRZ zverejňuje Metodiku hodnotenia pravidla o vyrovnanom rozpočte.