Rozpočtová stratégia vlády je dôležitá aj kvôli snahe zrušiť procedúru nadmerného deficitu, v ktorej sa Slovensko nachádza od roku 2009. Nevyhnutnou podmienkou bolo zníženie deficitu pod 3% HDP v roku 2013 a jeho udržanie pod touto hranicou aj v rokoch 2014 a 2015 podľa prognózy Európskej komisie. Deficit v roku 2013 dosiahol 2,8 % HDP, pričom aktuálna prognóza Európskej komisie predpokladá, že by mal zostať pod úrovňou 3 % HDP aj v rokoch 2014 a 2015. Na základe týchto údajov sa očakáva, že Slovensko bude vyňaté z procedúry nadmerného deficitu.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hodnotí strednodobé ciele prezentované v programe stability na roky 2015 až 2017 z dvoch pohľadov. Prvým je v zmysle ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti monitorovanie a hodnotenie vývoja verejných financií s dôrazom na identifikáciu potenciálnych rizík, druhým je posúdenie súladu s tzv. fiškálnym kompaktom, ktorý bol prevzatý do národnej legislatívy, a ktorý definuje tempo konsolidácie k strednodobému cieľu.
Rada hodnotí pozitívne, že vláda deklaruje zámer pokračovať v konsolidácii verejných financií tempom, ktoré by malo po roku 2013 potvrdiť trvalé zníženie deficitu pod 3 % HDP a vytvoriť podmienky pre zrušenie procedúry nadmerného deficitu. Okrem toho by sa mala stabilizovať úroveň dlhu verejnej správy pod hranicou 57 % HDP a dosiahnuť strednodobý cieľ MTO v roku 2017. V prípade naplnenia týchto cieľov by to znamenalo významné zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií na Slovensku.
Na druhej strane je potrebné poukázať na to, že tieto plány zatiaľ nie sú v celom rozsahu podložené konkrétnymi opatreniami a veľká časť z nich bude musieť byť ešte špecifikovaná. Po výraznej konsolidácii v roku 2013 vláda neplánuje rok 2014 využiť na ďalšie trvalé zlepšenie hospodárenia verejnej správy, a preto dosiahnutie strednodobého cieľa do roku 2017 si vyžiada priemerné ročné konsolidačné úsilie vlády v rokoch 2015 až 2017 vo výške až 1,2 % HDP.
Prekročením tretej hranice dlhu vo výške 55 % HDP v roku 2013 sa spustili sankčné mechanizmy, ktoré znamenajú okrem iného zmrazenie výdavkov pre rok 2015 na úrovni schváleného rozpočtu roka 2014. Fiškálny rámec prezentovaný v programe stability nemal tieto vplyvy z ústavného zákona ešte zahrnuté. V strednodobom horizonte by tak ustanovenia dlhovej brzdy mali prispieť k znižovaniu deficitu, ako aj zastaveniu nárastu dlhu.
