RRZ predpokladá na tento rok ekonomický rast 3,5 %. Epidemiologická situácia u nás a našich obchodných partnerov v Európe sa postupne stabilizuje. Napriek horšiemu než očakávanému priebehu delta vlny na jeseň minulého roka a čiastočnému lockdownu, ekonomika vo štvrtom štvrťroku mierne vzrástla (0,3 % QoQ). V tomto roku bude zrýchľovanie ekonomiky postavené aj na priemysle, aj na službách, oboje priamo vyplývajúce z priaznivejšieho epidemiologického vývoja. Vďaka uvoľňovaniu protipandemických opatrení sa časť dopytu postupne presunie naspäť k službám. Po medzikvartálnych rastoch v prvom polroku (kumulatívne o 1,7 %) sa začnú spriechodňovať svetové obchodné reťazce, pre Slovensko kľúčové z hľadiska výkonnosti automobilového priemyslu. Zvýši sa rast exportu, čo sa pretaví do akcelerácie ekonomického rastu v druhom polroku ( 3,0 % kumulatívne).
Pre naplnenie prognózy je už v tomto roku kľúčová včasná príprava a realizácia investičných projektov financovaných zo zdrojov EÚ. Tie výrazne ovplyvnia celkové fixné investície v ekonomike. Zotavovanie súkromnej investičnej činnosti je kvôli neistote trvajúcej predchádzajúce dva roky koronakrízy pomalšie.
Tempo ekonomického rastu sa v roku 2023 zrýchli na 4,5 %, k rastu prispejú výraznejšie všetky zložky dopytu. Efektívne využitie dostupných EÚ zdrojov vytvorí predpoklady pre konsolidáciu verejných financií bez toho, aby negatívne pôsobila na ekonomické oživenie. Rok 2023 bude zrejme vrcholom prebiehajúceho ekonomického cyklu.
Potenciál ekonomiky bol v minulom roku výrazne ovplyvnený poklesom produktivity vyplývajúcim z pandemického šoku. Najmä v automobilovom priemysle dochádzalo k dočasným odstávkam výroby a naskladneniu vysokého objemu zásob (nedokončených áut). Tento faktor v roku 2022 mierne poľaví a rast súhrnnej produktivity výrobných faktorov (TFP) sa od roku 2023 obnoví. V súčasnosti ešte nie je jasné v akej miere (kvantitatívne) pôsobia na TFP v pandemickom období iné vplyvy – napr. technologická vybavenosť alebo kvalita inštitucionálneho prostredia . Ich zlepšovanie očakávame až v nadchádzajúcich rokoch. Už v strednodobom horizonte ekonomika pocíti demografické vplyvy limitujúce príspevky práce k rastu, čo zdôrazňuje urgentnosť aktívnej migračnej politiky, reformy dôchodkového systému a opatrení na zosúladenie osobného a pracovného života. Vplyvy reforiem z Plánu obnovy a odolnosti (POO) sa premietnu do potenciálu ekonomiky až za horizontom strednodobej prognózy.
Ekonomika bude v tomto roku fungovať blízko svojho potenciálu. Odhady produkčnej medzery domácich inštitúcií sa príliš nelíšia. Zároveň všetky poukazujú na prehrievanie ekonomiky od budúceho roka (prognóza RRZ predpokladá väčšie prehrievanie, nakoľko je konštruovaná len na základe doteraz špecifikovaných opatrení, zatiaľ čo MF SR uvažuje s dodatočnou, ešte nešpecifikovanou konsolidáciou). V minulom roku RRZ zverejnila odporúčanie konsolidovať verejné financie o 1-1,5 % HDP do roku 2024, ktoré bude aktualizovať na základe súčasných ekonomických vyhliadok. Vzhľadom na nezmenený očakávaný vývoj cyklickej pozície ekonomiky by sa najväčšia časť konsolidačného úsilia vlády mala sústrediť do roku 2023. Konsolidácia by tak okrem zlepšovania zdravia verejných financií zároveň prispela aj k zmierneniu prehrievania ekonomiky a teda aj k zníženiu inflačných tlakov.
Inflácia spotrebiteľských cien vyvrcholí v tomto roku na úrovni 7,6 % (celoročný výsledok), a dosiahne 19 – ročné maximum. Nové rekordy inflácie spôsobené rastom cien energií boli u našich obchodných partnerov zaznamenané už v minulom roku. Na Slovensku kvôli regulačným vzorcom cien energií pre spotrebiteľov reaguje inflácia oneskorene, keď zvýšenie cien vstupov a medziproduktov bolo výrazné už aj v druhom polroku 2021 (rast cien PPI o 10,1 %)[1]. Januárové zverejnenie CPI (8,4 %) prinieslo vyšší a širokospektrálnejší nárast inflácie, než boli pôvodné očakávania. Aj preto predpokladáme v tomto roku rast čistej inflácie bez palív o 5,7 %. Celkovo je hlavným faktorom zrýchľujúcim rast cien v rokoch 2022 a 2023 dovezená inflácia, ktorá bude na ústupe v druhej polovici strednodobého horizontu.
Riziká prognózy sú naklonené smerom nadol. Prirodzene veľkým negatívnym rizikom prognózy by bol priamy rusko-ukrajinský vojnový konflikt, resp. neznižujúce sa geopolitické napätie s vplyvom na ceny energií (vrátanie absencie korekcie cien plynu v Európe). Vysoká inflácia by sa mohla negatívne podpísať na výkonnosti ekonomiky ak by pretrvávala dlhšie, než predpokladáme v prognóze. V domácej ekonomike je najvýznamnejším negatívnym rizikom oneskorenie využitia zdrojov EÚ spôsobené nepripravenosťou verejných infraštruktúrnych projektov.
Na pozitívnej strane môže prekvapiť silnejší zahraničný dopyt po pominutí dodávateľských problémoch vo svetovom obchode a prípadné opätovné získavanie trhových podielov našich exportov aj vplyvom „dobiehania“ zameškaných objednávok.
[1] Memorandum o nezvyšovaní cien elektriny vlády SR so Slovenskými elektrárňami by podľa medializovaných informácií v rokoch 2023 a 2024 znížilo spotrebiteľskú infláciu o 0,5 p. b. a 0,1 p. b. oproti scenáru prognózy (staticky prepočet).
