Dodatok na základe zmien, ktoré nastali od schválenia Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 Vládou SR.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (Rada, RRZ) pripravila aktualizáciu hodnotenia rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024. Dodatok hodnotí rozdiely medzi vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte a verziou schválenou Národnou radou SR (NR SR). Hodnotenie zohľadňuje aj doplňujúce podklady poskytnuté Ministerstvom financií SR (MF SR).
V porovnaní s návrhom vlády sa rozpočet schválený parlamentom zmenil len minimálne, predpokladané úrovne rozpočtového salda v jednotlivých rokoch sa nezmenili. Zmeny sa týkali štruktúry kapitálových výdavkov kapitol štátneho rozpočtu bez dopadu na úroveň celkových príjmov a výdavkov verejnej správy. Schválený rozpočet počíta v roku 2022 s deficitom 4,9 % HDP, v roku 2023 predpokladá schodok vo výške 3,4 % HDP a v roku 2024 na úrovni 3,3 % HDP.
Po zohľadnení zmien v porovnaní s vládnym návrhom Rada hodnotí aj rozpočet schválený NR SR ako realistický v roku 2022. Pozitívne riziká pre rok 2022 však po zohľadnení aktuálneho vývoja absentujú, odhad Rady pre deficit sa po aktualizácii, najmä vplyvom zhoršeného priebehu pandémie, prakticky zvýšil na úroveň cieľa MF SR, cca 5,0 % HDP[1]. Naďalej platí, že v rokoch 2023 a 2024 absentujú konkrétne a vierohodné opatrenia, ktoré by viedli k naplneniu vládou stanovených cieľov. Podľa odhadu Rady špecifikované opatrenia by viedli k zníženiu deficitu len na 3,9 % HDP v roku 2023 a 3,7 % HDP v roku 2024, namiesto 3,4 % HDP, resp. 3,3 % HDP.
RRZ zvýšila odhad deficitu v roku 2021 na 7,0 % HDP na základe aktualizovaných predpokladov o vývoji verejných financií a dodatočne prijatých opatrení (napríklad podpísanie kolektívnych zmlúv zvyšujúcich mzdy vo verejnej správe v rokoch 2021 a 2022, zavedenie očkovacieho bonusu pre seniorov), ktorých časť sa premietla aj do ďalších rokov Vyššie predpokladané deficity na začiatku horizontu oproti prognóze z hodnotenia návrhu rozpočtu[2] vyplývajú aj z vyššieho čerpania výdavkov na riešenie pandémie vplyvom negatívneho vývoja epidemiologickej situácie.
Zhoršenie odhadu salda sa premietlo aj do mierneho zvýšenia odhadovaného nárastu dlhu, pričom hrubý dlh by mal na konci roku 2024 dosiahnuť 60,7 % HDP[3]. Upravený odhad hospodárenia sa nepremietol do zmeny rizika dlhodobej udržateľnosti. Podľa prognózy RRZ by rozpočet spolu so schválením dôchodkovej reformy podľa požiadaviek Plánu obnovy mohol znížiť v súčasnosti vysoké riziko udržateľnosti, avšak len na hranicu medzi pásmom stredného a vysokého rizika, pričom úroveň ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti by bola vo výške 4,9 % HDP. Rada poukazuje na to, že samotný rozpočet verejnej správy zhoršuje dlhodobú udržateľnosť o 0,5 % HDP.
V schválenom rozpočte nedošlo k významnej zmene predpokladaného konsolidačného úsilia, podľa odhadu Rady samotný rozpočet pre rok 2022 (bez zohľadnenia fiškálnych reforiem) znamená uvoľnenie konsolidačného úsilia o 0,5 % HDP[4]. To prirodzene komplikuje plnenie cieľov pre nasledujúce roky 2023 a 2024 a odďaľuje stabilizáciu dlhu. V roku 2023 by bez prijatia dodatočných konsolidačných opatrení došlo k procyklickej expanzii, nakoľko najmä výrazný prílev eurofondov by zvýšil dostupnosť verejných zdrojov v čase, keď sa odhaduje prehrievanie ekonomiky. V prípade potvrdenia lepšieho vývoja rozpočtu v roku 2021 by tak mala vláda aj napriek tlmiacemu vplyvu na ekonomiku zvážiť adekvátne zníženie tohto uvoľnenia. Pre zníženie deficitu pod 3% HDP a pre zníženie rizík dlhodobej udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika do konca volebného obdobia by vláda mala uskutočniť dodatočnú potrebnú konsolidáciu v rozsahu 1-1,5% HDP. V prípade neschválenia reforiem, ktorými bolo podmienené uvoľnenie deficitu na 4.9% v 2022, by vláda mala znížiť deficit na 4% HDP aby kompenzovala neprijatie reforiem.
V prípade pokračujúceho negatívnejšieho makroekonomického vývoja vplyvom pandémie by vláda mala naďalej podporovať ekonomiku vo forme efektívnych jednorazových adresných stimulov a zvýšenia aktuálnych investícií, ktoré nebudú zaťažovať dlhodobú udržateľnosť (napr. cez urýchlenie čerpania eurofondov, resp. presun verejných investícií z budúcnosti do prítomnosti).
Rada opakovane poukazuje na to, že súčasný legislatívny rámec schvaľovania rozpočtu v NR SR nie je z pohľadu predmetu a obsahu schvaľovaných dokumentov vyhovujúci. Schvaľovanie hotovostného štátneho rozpočtu NR SR na najbližší rok je dané historicky a už nepostačuje na zachytenie kľúčových sledovaných parametrov verejných financií a všetkých zmien vo verejných financiách v súlade s európskymi štandardmi definovanými metodikou ESA2010.
Legislatívna zmena vo financovaní cirkevných a súkromných školských zariadení schválená v NR SR nebola zapracovaná v rozpočte. Ide o úpravu, ktorá povedie k navýšeniu transferov pre tieto subjekty, pričom dodatočné prostriedky budú musieť obce a VÚC zabezpečiť v rámci svojich rozpočtov. Toto predpokladané navýšenie výdavkov však nebolo zohľadnené v rozpočte zvýšením rozpočtovaných výdavkov samospráv. Zároveň táto zmena neobsahovala vyčíslenie vplyvov na verejné financie, ani konkrétny návrh na úhradu zvýšených výdavkov.
Realizovaný spôsob navyšovania miezd veľkej časti zamestnancov verejnej správy vytvára riziká do budúcnosti. Pre rok 2022 došlo k posunu v termíne valorizácie platov z 1. januára na 1. júl a súčasne sa dohodlo vyplatenie mimoriadnej odmeny v roku 2021. Oba tieto kroky odbremeňujú verejné financie v roku 2022 (v porovnaní so štandardnou valorizáciou od 1.1.), ale podľa Rady môžu (ak sa mzdový proces vráti do pôvodných nastavení) zvyšovať východiskovú úroveň mzdových výdavkov pre kolektívne vyjednávanie vo verejnom sektore v ďalších rokoch. Opakovanie takéhoto prístupu by zároveň mohlo zneprehľadniť vyhodnocovanie rozpočtu z pohľadu vývoja štrukturálneho salda a upravených výdavkov.
[1] Odhad RRZ je 4,95% HDP vs. cieľ MF SR na úrovni 4,94% HDP:
[2] V hodnotení návrhu rozpočtu RRZ odhadovala deficit verejnej správy vo výške 6,7 % HDP v roku 2021, vo výške 4,5 % HDP v roku 2022 a v rokoch 2023 a 2024 zhodne po 3,9 % HDP.
[3] RRZ v hodnotení návrhu rozpočtu v novembri 2020 odhadovala hrubý dlh vo výške 60,4 % HDP na konci roku 2024.
[4] RRZ počíta „konsolidačné úsilie“ porovnaním vývoja štrukturálnej bilancie voči NPC scenáru. Toto vernejšie zobrazuje „veľkosť opatrení“, ktoré de facto v rozpočte vláda robí. MF SR, ako aj EK počíta „konsolidáciu“ ako medziročnú zmenu štrukturálneho salda. Tento prístup je síce medzinárodne štandardný, ale je zjednodušený, nakoľko predpokladá, že štrukturálna bilancia sa medziročne nemení, pokiaľ vláda nerobí dodatočné opatrenia. Podľa MF SR sa štrukturálna bilancia v roku 2022 zlepší o 0,2 % HDP (v RRZ scenári je bez zmeny). Historicky však v bežných ekonomických časoch sa na Slovensku štrukturálna bilancia zlepšuje medziročne o cca 0,2 p.b. HDP v prípade, že vláda nevykonáva aktívne opatrenia len na základe nastavenia aktuálne platnej legislatívy (napr. indexácia niektorých výdavkov). Rok 2022 dosahuje také makroekonomické parametre, že štrukturálna bilancia sa zlepší v NPC scenári až o 0,4 % HDP.
