(Tlačová správa k analýze Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2023)
Deficit verejnej správy dosiahol v minulom roku podľa Štatistického úradu SR 4,9 % HDP v porovnaní s rozpočtovaným cieľom 6,4%. Ide tak o návrat z dočasne nízkeho deficitu v roku 2022 na vysoké úrovne z pandemických rokov 2020 a 2021, hoci jeho úroveň je výrazne nižšia ako posledné odhady zverejnené MF SR (6,5 % HDP), ako aj RRZ (5,7 % HDP).
Najvýraznejšia pozitívna odchýlka v hospodárení VS v roku 2023 oproti rozpočtu bola priamo spojená s úspešným dohodnutím refundácie energopomoci cez eurofondy (0,8 % HDP), s ktorou rozpočet nepočítal. Refundácie energopomoci z EÚ fondov boli zároveň v plnej miere zaznamenané do výsledku hospodárenia v roku 2023, tak ako to predpokladala RRZ. Naopak najvýznamnejšia negatívna odchýlka voči rozpočtu bola najmä kvôli prijatiu nových opatrení v dôchodkoch (0,8 % HDP) v priebehu roka, s ktorými rozpočet takisto nepočítal. Z trvalejších opatrení došlo navyše k nižšiemu nárastu výdavkov v štátnom rozpočte, ako aj v hospodárení ostatných subjektov verejnej správy.
Z pohľadu strednodobého zaťaženia verejných financií je vhodnejšie sa sústrediť na indikátor štrukturálneho, resp. trvalého deficitu. Ten v roku 2023 medziročne vzrástol a dosiahol úroveň 3,3 % HDP, čo predstavuje nárast o 2,0 p.b. oproti roku 2022 s historicky najnižšou úrovňou štrukturálneho deficitu 1,3 % HDP (aj vďaka vtedajšiemu pozitívnemu vplyvu inflácie). Minuloročný nárast štrukturálneho deficitu je spôsobený najmä opatreniami prijatými tak v roku 2022 (rodinný balíček, rodičovský dôchodok, valorizácia miezd v zdravotníctve), ako aj v priebehu samotného roku 2023 (mimoriadna valorizácia dôchodkov a rodičovského príspevku, mimoriadny príspevok
pre dôchodcov).
Hrubý dlh dosiahol úroveň 56,0 % HDP a medziročne poklesol o 1,7 p.b., naopak, čistý dlh stúpol
na 48,5 % HDP.
Výrazne nižší deficit za rok 2023 naznačuje, že bez dodatočných opatrení by mohol deficit v tomto roku zaznamenať výrazne vyššiu úroveň. Držanie sa tohtoročného rozpočtového cieľa by znamenalo medziročný nárast deficitu až o 1,1 % HDP (1,8 mld. eur) v rozpore s deklarovaným cieľom zníženia o 0,5 % HDP.
