Čo robíme
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla v roku 2012 ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti.
Prostredníctvom profesionálnej práce a na základe najmodernejších analytických nástrojov by rada mala nastavovať zrkadlo vláde, zlepšiť informovanosť verejnosti v oblasti verejných financií a umožniť kvalitnejšie rozhodovanie pre národnú radu.
Čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky:
"Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Na podporu cieľov podľa predchádzajúcej vety ústavný zákon upravuje pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, pravidlá rozpočtovej transparentnosti a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť."
Hlavné úlohy rady sú definované v Ústavnom zákone č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a pokrývajú štyri dôležité oblasti:
Podľa článku 55a Ústavy SR Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pôsobí s cieľom ochrany dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
- Každoročne vypracovať Správu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií a poukázať tak na možné problémy, ktoré by mohli viesť k nadmernému nárastu verejného dlhu pri súčasnom nastavení rozpočtových politík. Správa hľadá odpoveď na otázku, do akej miery sa prenášajú finančné bremená na budúce generácie.
- Predkladať na rokovanie národnej rady Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej trasparentnosti. Táto správa by mala zodpovedať, či vláda rešpektuje vlastné pravidlá hospodárenia a či nedochádza k zahmlievaniu údajov alebo k znížovaniu transparentnosti.
- Rada môže z vlastného podnetu alebo na podnet poslaneckého klubu vypracovať stanovisko k legislatívnym návrhom predkladaným na rokovanie národnej rady. Stanoviská by mali skúmať najmä vplyvy na dlhodobú udržateľnosť verejných financií a dôsledky na rozpočet. Parlament tak bude mať k dispozícii názor nezávislej inštitúcie pri prijímaní zákonov.
- Vykonávať ďalšie činnosti súvisiace s monitorovaním a hodnotením vývoja hospodárenia vo verejných financiách. Inak povedané informovať o možných rizikách, predstavovať alternatívne scenáre alebo napríklad prichádzať s námetmi na zlepšenie metodológie pri kalkulácii rôznych ukazovateľov v oblasti verejných financií.
Na základe novelizácie zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy pribudli rade s účinnosťou od 1. januára 2014 nové činnosti. Novela zákona implementuje pravidlo o štrukturálnom salde, vrátane korekčného mechanizmu v prípade jeho neplnenia, do národnej legislatívy vyplývajúce zo Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v Hospodárskej a menovej únii.
Úlohou rady je:
- posudzovanie a zverejnenie vyhodnotenia uplatňovania alebo neuplatňovania korekčného mechanizmu na základe toho, či došlo k výraznému odchýleniu sa od strednodobého cieľa alebo konsolidačného úsilia a
- posudzovanie a zverejnenie vyhodnotenia začiatku a ukončenia trvania výnimočných okolností, počas ktorých sa korekčný mechanizmus neuplatní.
V prípade potrieb môže rada vykonávať aj ďalšie činnosti, ktoré sú ustanovené zákonom. Na vykonávanie mandátu rada zverejňuje na svojom webovom sídle metodológiu ako aj iné štúdie súvisiace s analytickým aparátom používaným radou. Výsledky hospodárenia rady budú každoročne zverejnené vo forme Výročnej správy a budú zaslané Národnej banke Slovenska, ktorá činnosť rady podľa zákona financuje. Podobné nezávislé fiškálne inštitúcie alebo rozpočtové rady sa nachádzajú v mnohých krajinách OECD.
V záujme čo najdôslednejšieho/najprecíznejšieho plnenia úloh realizovaných vo verejnom záujme (pri výkone svojej pôsobnosti) KRRZ v rámci svojej vedecko-výskumnej činnosti vytvára metodiku a vyvíja vlastné nezávislé analytické nástroje, ktoré používa na monitorovanie a vyhodnocovanie vývoja verejných financií a na kvantifikáciu navrhovaných alebo schválených opatrení, s cieľom vyhodnotiť dopad na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Za týmto účelom je nevyhnutné, aby KRRZ spracúvala osobné údaje aj iné údaje a informácie neurčitého okruhu dotknutých osôb pochádzajúcich z rôznych zdrojov. KRRZ spracúva osobné údaje, ktoré nezískava od dotknutých osôb, ale pochádzajú od niekoľkých poskytovateľov osobných údajov ako je Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, ústredné a iné orgány štátnej a verejnej správy (ministerstvá, orgány finančnej správy), a sú poskytované KRRZ v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike. Viac o spôsobe spracúvania údajov sa dozviete tu.
FAQ - Často kladené otázky
Prečo sú takéto rady vôbec potrebné?
Podobné inštitúcie zvyšujú šance na to, aby krajina hospodárila zodpovednejšie v dlhodobom horizonte. Nastavujú zrkadlo vláde, sú studňou informácií pre verejnosť, ktorá potom dokáže lepšie posúdiť kroky vlády v oblasti verejných financií, a sú pomocníkmi parlamentov pri prijímaní zákonov (poslanci majú nezávislý pohľad na to, o čom hlasujú). V neposlednom rade môžu byť akousi zárukou pre zahraničné inštitúcie, že verejné financie danej krajiny sú kvalitne monitorované. Aj preto napríklad Európska komisia v súčasnosti nabáda ku vzniku podobných inštitúcií prostredníctvom nariadenia. Pri dôveryhodnom nastavení, náklady na prevádzku takýchto inštitúcií sa môžu vrátiť už prostredníctvom poklesu rizikových prémií na dlhopisoch krajín o niekoľko stotín percenta.
Ktoré krajiny majú ešte podobné inštitúcie?
Medzi najznámejšie inštitúcie tohto typu patria Congressional Budget Office (CBO) v USA, Finanspolitiska radet vo Švédsku, Centraal Planbureau (CPB) v Holandsku alebo Office for Budget Responsibility (OBR) vo Veľkej Británii. Fiškálne rady však nájdete aj v Belgicku, Dánsku, Nemecku, Portugalsku, Írsku, Slovinsku alebo napríklad v Južnej Kórei.
Nie je obava o politizácii týchto fiškálnych rád?
Obavy vznikať môžu, ale dôležité je si uvedomiť, že nezodpovedné rozpočtové politiky nie sú o ľavicovosti alebo pravicovosti. Ľavicová vláda môže prerozdeľovať viac peňazí v ekonomike, avšak nemôže to robiť dlhodobo len cez zvyšovanie dlhu, musí na to vyzbierať vyššie dane. Takisto, pravicová vláda môže zaviesť nízke daňové zaťaženie, avšak potom musí adekvátne k tomu okresať verejné výdavky. Nezávislé fiškálne inštitúcie by nemali hovoriť, aké opatrenia majú vlády prijímať (vysoké či nízke dane), ale poukazovať len na ich následky na verejný dlh a budúce generácie. Fiškálne rady by mali byť „lobistami za budúce generácie.“
Znamená to, že rada nehovorí aké majú byť verejné príjmy alebo verejné výdavky, ale stará sa najmä o to, aby rozdiel medzi nimi (deficit) nebol príliš vysoký?
Presne tak.
Čo je zárukou, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bude rešpektovaná aj na Slovensku?
Pozitívnym signálom je, že za ústavný zákon, ktorý ustanovil vznik rady hlasovali všetky parlemantné politické strany a boli pod ním podpísané zástupcovia všetkých poslaneckých klubov. Takisto s veľkým konsenzom prebehla aj voľba predsedu a členov rady. Teraz je dôležité, aby rada svojim profesionálnym prístupom a nezávislým pohľadom získala dôveru nielen odbornej ale aj laickej verejnosti.
Ale ekonómia nie je exaktná veda. Nebudú polemiky o výpočtoch rady?
Aj keď rada bude používať transparentnú a medzinárodne akceptovateľnú metodológiu prameniacu z najlepšej praxe, patent na pravdu nemá. Na výstupy rady preto treba hľadieť ako na nezávislý a odborný pohľad. Dôležité je vždy uviesť predpoklady na ktorých sú výpočty založené.