Nie som na vzletné reči o spoločných hodnotách, slobode, demokracii, vzájomnej dôvere, úcte a priateľstve. Nie že by neboli dôležité – iba sú iní, čo to vedia povedať oveľa krajšie než ja. Zatiaľ ja ponúkam zopár hmatateľných nudných faktov:
- Sme výrazný čistý prijímateľ, do rozpočtu EÚ sme zaplatili za 20 rokov necelých 14 miliárd a naspäť dostali asi 40 miliárd. Najmä eurofondy, ale aj poľnohospodárske dotácie, plán obnovy a ďalšie menšie programy
- Za 20 rokov sa hospodárska sila Slovenska zvýšila o vyše 80%
- Reálne mzdy stúpli o viac ako 60% (priemerná mzda očistená o infláciu)[1]
- Nezamestnanosť klesla o skoro 10 p.b. (z necelých 16% na súčasných menej než 6%) … a počet pracujúcich sa zvýšil o 20% (zamestnanci + živnostníci)
- Samozrejme, hospodársky rast by sme mali aj bez EÚ. Nie je jednoduché odhadnúť o koľko by bol nižší keby sme do EÚ neboli vstúpili. Odhady sa pohybujú medzi 10% a 25%. Sú krajiny, kde je potenciál ešte väčší – napr. po rozdelení Juhoslávie bolo 16% chudobnejšie než Chorvátsko a dnes je rozdiel 55% – a členstvo v EÚ bude kľúčovým dôvodom prečo Chorvátsko zvýšilo svoj náskok o 34%. Na druhej strane, odhady ekonomických strát Británie po Brexite sú okolo 4-5%. Slovensko mimo EÚ by sa podľa mňa skôr podobalo na Srbsko než na Britániu – okrem členstva v najväčšej obchodnej únii by sme stratili aj spoločnú menu euro, veľkú časť zahraničného kapitálu, transfer know-how zo západných krajín ako aj bezpečnostné garancie.
Mimo čisto ekonomických vplyvov za 20 rokov:
- Očakávaná dĺžka života stúpla o skoro 5 rokov pre mužov a 3 roky pre ženy.
- Priznaná korupcia klesla viac než trojnásobne (v 2004 až 32% respondentov priznalo že dalo v poslednej dobe niekomu úplatok, teraz je to 9%).
- Klesla zločinnosť, napr. počet vrážd je menej než polovica.
Celkovo sme z členstva v EÚ jednoznačne získali. Do budúcna by sme viac mali rozmýšľať o tom, ako podporu a členstvo v EÚ využiť ešte lepšie – napr. zmierniť naše zaostávanie vo výskume, špičkovom vzdelávaní, či využití najnovších technológií vo výrobe. A menej by sme sa mali obávať toho, čo nám Brusel prikáže či čo budeme musieť vetovať proti záujmom ostatných 26 krajín – miesto nedôvery k našim najbližším spojencom by sme mali lepšie spolupracovať aj na ekonomickej aj na politickej úrovni.
[1] súčet rastu miezd a rastu zamestnanosti 60+20% skoro zázračne dáva tých istých 80% o ktoré stúpol HDP – čiže rast produktivity práce sa viac-menej férovo preniesol do reálnych miezd.
