Diskusia o dôchodkoch bude pokračovať, no musí sa vyvarovať dezinterpretácií a nepresností.
Keď sa, žiaľ, až po schválení stropu dôchodkového veku rozpútal nevídaný záujem médií o vystúpenia a diskusie, zostal som z toho trochu zaskočený. Prvé ambície o zastropovanie sa totiž objavili pred viac než rokom. Odvtedy sme sa ako rada, zodpovedná za sledovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a v snahe zabezpečiť hlavný cieľ ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti – dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky, snažili aktívne komunikovať dôsledky pre rozpočet, občanov či podnikateľský sektor. Vydali sme viacero materiálov, ktoré vysvetľovali, že celý návrh nie je dostatočne odborne vyargumentovaný, spoločenská mienka bola ovplyvňovaná viac emóciami ako skutočnými faktami a nebol žiadny záujem zo strany politikov viesť odbornú debatu o tomto návrhu. Rovnako priestor v médiách nebol v takom rozsahu a s takými účastníkmi, ako by si toto závažné opatrenie vyžadovalo.
Porovnávali sme projekcie
Verejná diskusia na túto tému bola preto z môjho pohľadu nedostatočná, intenzívne sa začala až po schválení v parlamente a pre mňa prekvapujúco sa na nej zúčastnili len zástupcovia odborov. Formát diskusie bol taký, že nedával priestor reagovať na viaceré zavádzajúce vyjadrenia, ktoré v nich odzneli. Časť z týchto vyjadrení spochybňovala kvalitu a dôveryhodnosť výstupov rady. Detailné výhrady som preto adresoval predstaviteľom odborov aj listom. Okrem tých, ktoré sme prezentovali v našich výstupoch, by som chcel zdôrazniť najmä tieto, ktoré odzneli v posledných diskusiách.
Výhrady predstaviteľov odborov k nami vyčíslenému vplyvu na zníženie dôchodkov vychádzajú z nesprávneho predpokladu, že rada porovnáva výšku dôchodkov v budúcnosti (o 30 – 50 rokov) voči ich dnešnej výške. V žiadnej serióznej dosahovej analýze sa takýmto spôsobom vplyv opatrení nevyhodnocuje. Vplyv opatrenia je vždy výsledkom porovnania dvoch projekcií v danom (rovnakom) roku: bez zmeny nastavenia (súčasný stav) a so zmenou nastavenia (zavedenie stropu). Navyše, zníženie budúcich novopriznaných dôchodkov priznávajú aj samotní predkladatelia ústavného zákona v doložke vplyvov. Tieto vyjadrenia predstaviteľov odborov takmer až absurdným spôsobom spochybnili túto doložku a predkladateľov zákona tým, že síce podľa nich na jednej strane zákon a doložka presadzujú zavedenie stropu na dôchodkový vek, na druhej strane, časti o znižovaní výšky dôchodkov tam boli účelovo vložené niekým, kto si zavedenie stropu nepraje. Zároveň neplatí ani ich tvrdenie, že rada v kvantifikácii nezohľadnila predpoklad budúceho rastu miezd.
Nespochybňujme analýzy vplyvov
Odborári majú pravdu v tom, že nevieme, čo bude o 50 rokov. Na druhej strane rada vždy transparentne uvádza, že tento typ projekcií je spojený s istou mierou neistoty, avšak vychádzajú z najlepších dostupných podkladov zohľadňujúcich výstupy medzinárodných inštitúcií, ako sú napríklad OECD, Svetová zdravotnícka organizácia alebo Európska komisia. Chcel by som upozorniť, že vývoj strednej dĺžky života, a teda aj dôchodkového veku, je súčasťou týchto projekcií. Je neprofesionálne, ak jednu časť tejto kvantifikácie predstavitelia odborov aj predkladateľov vydávajú za fakt (dôchodkový vek 70 rokov) a súčasne o zvyšku vravia, že ide o hypotetický scenár.
Vyhodnocovanie dosahov prijímaných opatrení v strednodobom a dlhodobom horizonte aj pri danej miere neistoty musí byť štandardom pri príprave podkladov na kvalitné a zodpovedné rozhodovanie o opatreniach. Je mnoho negatívnych príkladov z iných krajín, k čomu to vedie, keď sa ignorujú alebo nerealizujú analýzy vplyvov. Aj preto musí byť v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách súčasťou každého materiálu vypracovaná doložka vplyvov v horizonte minimálne najbližších troch rokov.
Spochybňovaním a ignorovaním analýz tohto typu by sa dali paušálne spochybňovať aj dosahy všetkých ďalších materiálov schvaľovaných vládou a parlamentom.
Dôchodkový automat je bežný
Predstavitelia odborov opakovane uvádzali, že dôchodkový automat má z krajín EÚ iba Portugalsko. Nie je to pravda. Rád by som upriamil pozornosť na bežnú prax v iných európskych krajinách. Strednú dĺžku života pri určovaní dôchodkového veku v nejakej forme zohľadňovalo podľa správ Európskej komisie niekoľko krajín. Zároveň, ďalšie krajiny, ktoré nemajú demografický vývoj naviazaný na dôchodkový vek, ho majú premietnutý do iných automatických mechanizmov, ktoré napríklad upravujú výšku dôchodkových dávok. Niektoré krajiny zohľadňujú strednú dĺžku života aj vo viacerých parametroch súbežne. Celkovo viac ako polovica krajín EÚ má teda vo svojom dôchodkovom systéme zavedenú nejakú formu dôchodkových automatov s cieľom stabilizovať financovanie dôchodkového systému.
Rada nespochybňuje dôležitú úlohu odborov a iných záujmových združení v spoločnosti, ktoré môžu upozorňovať na spoločenské problémy a prezentovať vlastné návrhy na ich riešenie. V prvom rade je to však vláda a parlament, kto sa zodpovedá za realizáciu politík, vývoj verejných financií a ich dlhodobú udržateľnosť. Pre zvyšovanie rastu životnej úrovne občanov SR by malo byť v záujme nás všetkých, aby boli predkladané také opatrenia, ktoré boli podrobené detailnej analýze a dosahovým štúdiám, čím by sa zvýšila kvalita diskusie aj na politickej úrovni. Výsledkom tohto procesu by bola stabilnejšia legislatíva, ktorá by vo väčšej miere zohľadňovala želané smerovanie krajiny v dlhšom horizonte.
Vládu čaká úprava parametrov
Aj keď strop na dôchodkový vek je už schválený, diskusia o udržateľnosti dôchodkového systému bude pokračovať. Po schválení stropu dôchodkového veku sa budúce vlády budú musieť zaoberať úpravou jeho parametrov, aby hospodárenie dôchodkového systému neohrozovalo udržateľnosť verejných financií. Je preto veľmi dôležité, aby bola táto diskusia v budúcnosti vedená predovšetkým v odbornej rovine, napríklad vytvorením stálej pracovnej komisie zloženej z rôznych odborníkov, ako je to v iných krajinách, ktorá by v pravidelných intervaloch vyhodnocovala potrebu prijímania opatrení a analyzovala návrhy politikov. Pevne verím, že týmto by sa odstránili nepresnosti a dezinterpretácie používané vo verejných debatách a vytvoril by sa priestor na tvorbu kvalitnejšej legislatívy a väčšiu spoluprácu zainteresovaných do budúcnosti.
