Ako sa zmenila kúpna sila slovenských rodín v rokoch poznačených inflačným šokom

Vysoká inflácia v rokoch 2022 a 2023 dramaticky zvýšila výdavky slovenských rodín, avšak aj ich pracovné príjmy a aj dôchodkové a sociálne dávky rástli netradične rýchlo. Aký bol celkový dopad na našu kúpnu silu? Celková kúpna sila nakoniec rástla pomerne rýchlo, a to aj napriek inflačnému šoku. Prítomné sú však výrazné rozdiely medzi jednotlivými typmi rodín.

V predchádzajúcom blogu sme sa venovali téme distribučných vplyvov samotného inflačného šoku na slovenské rodiny a ukázali sme, v akej miere bol negatívny vplyv šoku kompenzovaný prijatými vládnymi opatreniami a ekonomickým vývojom.

Tentokrát sme zvolili komplexnejší pohľad na celkový dopad ekonomického vývoja v posledných dvoch rokoch, poznačených inflačným šokom, na kúpnu silu rodín zoradených do príjmových kategórií. Pozeráme sa tak na všetky efekty priamo súvisiace so šokom, ako aj tie, ktoré so šokom priamo nesúvisia.^[1] Doplnili sme aj najnovšie vládne opatrenie - jednorazový príspevok pre dôchodcov vo výške 300 eur, ktorý bol vyplatený v decembri 2023.

V našej analýze definujeme zmenu v kúpnej sile v eurách ako rozdiel medzi rastom čistých príjmov celej rodiny a rastom ich výdavkov na rovnaký kôš tovarov a služieb ako kupovali v roku 2021. Percentuálne zmeny v kúpnej sile definujeme vzhľadom k spotrebným výdavkom v príjmovom decile.

V analýze predpokladáme, že priamo s inflačným šokom súvisia nasledovné efekty, ktoré sú hlavne dočasného charakteru:

rast miezd nad rámec očakávaného mzdového rastu pred inflačným šokom
valorizácia sociálnych dávok a dôchodkov nad rámec očakávanej valorizácie pred inflačným šokom
vládne opatrenia prijaté v dôsledku inflačného šoku (jednorazová podpora vybraným ohrozeným skupinám, vrátane rodín s deťmi, 14-ty dôchodok vyplatený v roku 2022, mimoriadna valorizácia dôchodkov v júli 2023 a jednorazový príspevok pre dôchodcov vyplatený v decembri 2023)

Za efekty, ktoré sú trvalého charakteru alebo priamo nesúvisia s inflačným šokom v našej analýze pokladáme:

očakávaný mzdový rast pred inflačným šokom
očakávanú valorizáciu sociálnych dávok a dôchodkov pred inflačným šokom
vládne opatrenia, ktoré by boli prijaté aj bez inflačného šoku (zvýšenie prídavku na dieťa a daňového bonusu na dieťa, očkovací bonus)

Rast výdavkov v čase inflácie oslabil kúpnu silu rodín

Kúpnu silu rodín negatívne ovplyvnil celkový rast cien. Ak by si rodiny kupovali tie isté tovary a služby ako v roku 2021 a vláda by neprijala opatrenia, ktoré zastropovali ceny energií pre domácnosti, mesačné výdavky priemernej rodiny by boli po dvoch rokoch vyššie o 34 % (250 eur). Po zastropovaní cien energií pre domácnosti čelila priemerná rodina miernejšiemu nárastu v mesačných výdavkoch o 24 % (174 eur).

V čase vyššej inflácie však rástli aj príjmy

Na druhej strane, rodiny zažili aj pozitívne zmeny na príjmovej strane, ktoré zvyšovali ich kúpnu silu na dvojročnom horizonte. Disponibilný príjem rodinám rástol jednak v dôsledku rastu pracovných príjmov, v dôsledku pravidelnej valorizácie sociálnych dávok a dôchodkov, ako aj v dôsledku vládnych opatrení – súvisiacich aj nesúvisiacich s inflačným šokom.

Rast pracovných príjmov zvýšil disponibilné príjmy rodín, ktoré sa nachádzajú hlavne vo vyšších príjmových kategóriách. Naopak, vládne opatrenia prijaté v posledných dvoch rokoch zvýšili disponibilné príjmy rodín v nižších príjmových kategóriách. A preto aj tieto vládne opatrenia v priemere zlepšili príjmovú nerovnosť (t.j. boli percentuálne dôležitejšie pre nižšie príjmové skupiny).

V priebehu rokov 2022 a 2023 celková kúpna sila slovenských rodín v priemere prekvapujúco vzrástla

Výsledky našej analýzy poukazujú na to, že na dvojročnom horizonte bol negatívny vplyv rastu cien viac než kompenzovaný rastom disponibilného príjmu rodín. Odhadujeme, že kúpna sila priemernej rodiny za dva roky vzrástla o 10 % (75 eur mesačne).

Ak si rozdelíme výslednú zmenu kúpnej sily na príspevok inflačného šoku a príspevok bežného vývoja ekonomiky bez inflačného šoku, vidíme, že vplyvy súvisiace s inflačným šokom viedli k poklesu kúpnej sily pozdĺž celej príjmovej distribúcie (v priemere -2 % alebo 12 eur mesačne). Percentuálne najvyššiemu poklesu čelia rodiny s najnižším príjmom.

Naopak, vplyvy nesúvisiace s inflačným šokom viedli k nárastu kúpnej sily pozdĺž celej príjmovej distribúcie (v priemere o 12 % alebo 87 eur mesačne). K výraznému nárastu prispela najmä štedrá plošná podpora rodín s deťmi.

Neplatí to však pre všetky rodiny

Predchádzajúce grafy poukazujú na nárast v kúpnej sile pre priemernú rodinu v každej príjmovej kategórii. Tento záver však neplatí pre všetky rodiny. V priemere 15 % rodín čelilo na dvojročnom horizonte poklesu v kúpnej sile.

Rodiny, ktoré zaznamenali pokles kúpnej sily sa nachádzajú v každej z desiatich príjmových kategórii. Najviac sa ich však nachádza v prvých štyroch kategóriách s nižším príjmom a prekvapivo aj v desiatej príjmovej kategórii. Takmer vo všetkých prípadoch ide o rodiny bez detí, alebo o jednočlenné domácnosti. Ide teda najmä o tie rodiny, ktorých príjem nebol podporený štedrým navýšením rodinných dávok.

Tento blog predstavuje časť výsledkov výskumnej štúdie, ktorá prezentuje horný odhad vplyvu inflačného šoku.

Poznámka: Percentuálne zmeny v grafoch sú definované vzhľadom k spotrebným výdavkom v príjmovom decile. Na osi x je zobrazená príjmová kategória rodiny podľa jej ekvivalentného disponibilného príjmu, ktorý je prepočítaný na člena rodiny. Počet členov je určený modifikovanou OECD škálou (váha 1 pre prvého dospelého, váha 0,5 pre každého ďalšieho dospelého člena a váha 0,3 pre každé dieťa mladšie ako 14 rokov).

^[1] Ďakujeme členom Klubu ekonomických analytikov za vyplnenie dotazníka a pomoc pri identifikácii opatrení.