Daň z pridanej hodnoty bola skoro vždy súčasťou konsolidácie verejných financií. Je to veľká daň, a teda aj zvýšenie zdanenia dokáže priniesť relatívne významnú sumu dodatočných zdrojov do rozpočtu. Navyše, ak sa majú ozdravovať verejné financie aj cez vyššie príjmy, medzinárodné odporúčania sú práve cez zvyšovanie zdanenia spotreby, majetku a tzv. negatívne externality (a teda nie zdanenie samotnej tvorby novej pridanej hodnoty v ekonomike ako je napr. daň z príjmu alebo odvody zo mzdy). Prekvapením teda nie je skutočnosť, že súčasná konsolidácia sa bez úpravy DPH nezaobišla.
Ekonomická teória odporúča skôr zdanenie spotreby jednou sadzbou tak z dôvodu lepšieho výberu, ako aj menších narušení vzťahov v ekonomike. Dosahovanie sociálnych cieľov je efektívnejšie cez adresné výdavky zraniteľným skupinám, nie cez rôzne sadzby DPH, keďže tie sú plošné, a teda aj veľmi nákladné (napr. lacnejšie potraviny, hotely, reštaurácie pre každého).
Z tohto pohľadu bolo možné považovať pôvodný zámer využiť DPH ako nosný pilier príjmovej časti konsolidácie za vhodný. Prvý návrh balíčka hovoril, že DPH sa na ňom podieľa takmer 37 % (1 mld. eur), podľa aktuálneho návrhu to bude už len približne 26 % (0,7 mld. eur).
Postupne oznamované zmeny viedli k tomu, že výnos DPH bude menej dôležitým opatrením z hľadiska dopadov na rozpočet, výber DPH bude nižší až o tretinu. Pritom je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že časť vyššej DPH budú znášať samotné subjekty verenej správy a nie domácnosti, a čistý prínos úprav v DPH na zlepšovanie hospodárenia rozpočtu bude pravdepodobne nižší.
DPH ako daň zo spotreby je vo všeobecnosti regresívna, t.j. relatívne silnejšie zaťažuje nízko a stredne príjmové skupiny než vyššie príjmové. Pôvodný návrh zmien DPH sa to snažil kompenzovať znížením sadzieb na potraviny, lieky a energie. Avšak komplikujúce následné zmeny v sadzbách DPH podľa nových odhadov tento regresívny trend opäť posilnia.
Prvotný návrh znamenal približne rovnaký percentuálny dopad na najvyššie tri a najnižšie tri príjmové decily domácností (pokles kúpnej sily o 1,48 % vs. 1,45 %). Aktuálny návrh presunom veľkých skupín služieb a tovarov do nižších sadzieb spôsobil okrem samotného výrazného zníženia výnosu pre štát aj relatívne menší dopad na najvyššie tri príjmové decily domácností voči najnižším trom decilom (pokles o 0,41% vs. 0,57%, t.j. rozdiel v dopade až 27%).
