Najmä pre ekonómov. Keď sme v roku 2009 s Mišom Horváthom navrhovali zriadiť – v rámci reformy fiškálneho rámca – fiškálnu radu na Slovensku, nedávali sme veľké šance tomu, že sa to nakoniec podarí.
A už vôbec sme netušili, že za osem rokov radikálne vzrastie počet aj význam nezávislých fiškálnych inštitúcií vo svete. „Veľká inflácia“ v sedemdesiatych rokov minulého storočia odštartovala „tichú revolúciu“ v spôsobe kto a ako vykonáva menovú politiku. Niečo podobné (aj keď nie úplne to isté) sa v súčasnosti – v období „veľkého dlhu“ - odohráva pred našimi očami. Najnovšia e-kniha vplyvného portálu VoxEU1, ktorá je súborom esejí zrozumiteľných aj pre širšiu verejnosť, sa pýta, ako v súčasnosti vyzerá univerzum fiškálnych rád a čo môžeme čakať v budúcnosti.
V blogu nie je priestor detailne diskutovať jednotlivé kapitoly2, preto ponúkam len myšlienky, ktoré v e-knihe najviac rezonujú.
- Aký je dôvod, že je vo svete už vyše 40 nezávislých fiškálnych inštitúcií? Zdá sa, že je konsenzus o tom, že fiškálne pravidlá nedokázali v minulosti eliminovať „sklon k deficitom“ a fiškálne rady by mohli byť vhodnými komplementmi k týmto pravidlám. Dokážu totiž dodať do fiškálneho rámca okrem nezávislej kontroly dodržiavania pravidiel (obmedzením kreatívneho účtovníctva) aj flexibilitu v odôvodnených prípadoch (cez aktiváciu únikových klauzúl). Na zmiernenie nadmerného dlhu a deficitu by sme teda mali používať vhodný mix fiškálnych pravidiel a nezávislých inštitúcií.
- Nie je však jedno, akým spôsobom sú fiškálne rady zriadené. Najúspešnejšie sú tie, ktoré sú výsledkom širokého domáceho politického konsenzu. Okrem toho je kľúčové, aby boli skutočne nezávislé a profesionálne, mali dostatok zdrojov a dobrý prístup ku všetkým relevantným dátam. Súčasné fiškálne rady sa významne líšia v týchto dimenziách a aj preto sú veľké rozdiely v relevantnosti ich výstupov v domácich fiškálnych diskusiách.
- Majú fiškálne rady vôbec vplyv na výsledky verejných financií? Vzhľadom na veľkú heterogenitu a krátku históriu, nie je jednoduché túto otázku zodpovedať. Ekonometrické cvičenia a prípadové štúdie však naznačujú, že správne nastavené inštitúcie s jasným mandátom majú oveľa viac prínosu pre spoločnosť než náklady na ich zriadenie. Fiškálne rady môžu mať pozitívnu úlohu aj v krajinách, kde sa veľká časť rozpočtových rozhodnutí robí decentralizovane na úrovni regiónov alebo miest a obcí. Nezávislí fiškálni arbitri by mohli byť užitoční aj v menovej únii, kde by mohli nahradiť časť centralizovaných procesov a vyvažovať politicky motivované rozhodnutia (napríklad v eurozóne).
- Väčšina súčasných fiškálnych rád operuje v rovine pozitívnej (ako to je?), a nie v normatívnej (ako by to malo byť?). Okrem toho nemajú žiadne (alebo len veľmi limitované) rozhodovacie právomoci. Je to tak v poriadku? Viacerí autori v knihe naznačujú, že v budúcnosti by mohli mať nezávislé fiškálne rady aj oveľa dôležitejšie právomoci: napríklad by mohli stanovovať ciele deficitov verejných financií alebo rozhodovať o korekčných faktoroch (na strane príjmov alebo výdavkov), ktoré by riešili odklony deficitov od zadefinovanej trajektórie.
Na záver už len jedna zaujímavá myšlienka od Larsa Jonunga, ktorý o švédskom fiškálnom rámci a fiškálnej rade hovorí (na základe vlastných skúseností) ako o „metóde ako udržiavať kolektívnu pamäť o nebezpečiach prílišnej fiškálnej expanzie“.
1) Tak Mišo, ako aj ja, tam máme svoje kapitoly. Nie však o Slovensku, ale o európskom fiškálnom priestore. Myšlienky z mojej kapitoly budú predmetom ďalšieho blogu. V knihe nájdete aj príspevky troch členov nášho Panelu poradcov: Kevina Pagea, Simona Wren-Lewisa a Georgea Kopitsa.
2) Kniha je dostupná zadarmo po jednoduchej registrácii.
