Tri_groše

Demografia a výdavky citlivé na starnutie – ako sú nastavené naše tri groše

  • 13. 6. 2024

V našej nedávnej Správe o udržateľnosti verejných financií sme tiež zlepšili odhady generačných účtov.

Čo je generačný účet

Ako už samotný názov naznačuje, generačný účet je akýmsi súhrnným účtom, ktorý hovorí o tom, koľko priemerný človek danej generácie počas svojho života zaplatí na daniach do rozpočtu verejnej správy, a naopak koľko z neho získa v rôznej forme verejných služieb a transferov. Presnejšie ide o súčasnú hodnotu čistých platieb (tzv. čisté dane – rozdiel medzi zaplatenými daňami a prijatými dávkami či službami) priemerného človeka danej generácie počas jeho života.

Generačné účty nám ukazujú, ako sme počas života v mladosti najprv čistými poberateľmi z verejných rozpočtov, neskôr v produktívnom veku čistými platiteľmi daní a nakoniec ako seniori znovu čistými poberateľmi.  A vieme z nich odčítať aj aká je naša celková bilancia.

Generačný účet je aj dobrým pohľadom na to, ako je nastavená medzigeneračná spravodlivosť. Keďže spravodlivosť  z ekonomického pohľadu záleží na nastavení hodnôt spoločnosti, cieľom RRZ je kvantitatívne ilustrovať medzigeneračné transfery bez poskytovania odporúčaní. Na tento účel sa používajú tzv. generačné účty, pomocou ktorých je možné odhadnúť veľkosť fiškálnych nákladov prípadne výnosov jednotlivých populačných ročníkov počas ich života. V prípade, ak by došlo k zásadnejšej reforme niektorej z vládnych politík, je možné pomocou generačných účtov ukázať aj redistribučné vplyvy na jednotlivé ročníky.

Ako to vyzerá

Rozkreslenie toho, ako fungujú pri súčasnom nastavení sociálneho systému, daní a odvodov tri groše, na grafe vyzerá takto: mladí ľudia do veku 22 rokov sú čistými príjemcami prvého groša, najmä verejných služieb ako vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a podpory rodín. Ľudia v produktívnom veku 23-62 rokov tvoria všetky tri groše a delia sa s ostatnými najmä cez dane z práce, odvody a DPH.

Dosiahnutím dôchodkového veku sa človek najmä vďaka dôchodkovému systému a rastúcim nákladom na zdravotnú starostlivosť opätovne stáva čistým poberateľom. A tak tretí (najväčší) groš ide dôchodcom, najmä cez dôchodky a zdravotnú starostlivosť.

Podiely_populácie_(2023_vs._2027)

Čo je problém

Problém je, že v najbližších päťdesiatich rokoch nám výrazne ubudne ľudí v produktívnom veku, ktorí tie groše tvoria. Dôvodom je dlhodobo nižšia úroveň úhrnnej plodnosti ako aj zvyšovanie dĺžky našich životov. Podiel ľudí v produktívnom veku v populácii klesne z dnešných 55,6% na asi 45,5%. Naopak, podiel seniorov na populácii sa zvýši z dnešnej pätiny na skoro tretinu.

Časť z efektov starnutia sa zmierni postupným zvyšovaním dôchodkového veku. Ten by mal stúpať tak, aby sme na dôchodku boli približne 20 rokov. Výrazný rast populácie s vekom medzi 70 a 90 rokmi však jednoznačne preváži a náklady spojené so starnutím budú rásť.

To, že sa mnohí z nás, či naše deti budeme bežne dožívať veku 90 rokov, je samo osebe vynikajúca správa. Budeme žiť dlhšie a tiež budeme dlhšie žiť v zdraví. Zároveň by sme však už dnes mali myslieť na to, ako bude vyzerať populácia o 50 rokov. Starnutie populácie zvýši deficity verejných financií o 2,8% HDP – takže dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici by mali žiadať zlepšenie stavu verejného rozpočtu – inak pre nich o 50 rokov, až budú mať osemdesiat či deväťdesiat rokov, nebude vôbec ľahké nájsť tretí groš.

Distribúcia_populácie_2023_vsNaše verejné financie totiž dnes vyzerajú tak, ako by sa žiadne starnutie nekonalo.  V niektorých oblastiach, najmä v dôchodkovom systéme, naozaj došlo k opatreniam, ktoré mali byť prípravou na toto obdobie. Príkladom je zavedenie druhého piliera, ktorý mal odľahčiť budúce náklady z prvého piliera, či zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a zmierňovanie rastu úrovne dôchodkov. Prínos týchto opatrení bol však do veľkej miery zneutralizovaný inými opatreniami, napríklad zavedenie 13. dôchodkov, rodičovského dôchodku, alebo znížením odvodov do druhého piliera bez toho, aby sa takto získané zdroje použili na ozdravenie verejných financií a nie na financovanie nových opatrení.

Aktuálny pohľad na verejné financie a prognóza ich vývoja ukazujú, že najväčším problémom udržateľnosti je aktuálny stav verejných financií – väčší než budúce náklady starnutia. (Pozrite tu)

Čiže deficit verejných financií, ktorý dnes tlačíme pred sebou a bez konsolidácie sa nezlepší, bude v budúcnosti ešte väčšou záťažou, ako všetky náklady spojené so starnutím. Takéto bremeno a z toho vyplývajúci rast dlhu sú samozrejme neudržateľné, otázka je, či sa ozdravenie udeje v našej réžii a podľa nášho tempa, alebo to neskôr oveľa tvrdšie urobia finančné trhy, ktoré nebudú ochotné financovať takéto fungovanie krajiny.