Cieľom tohto blogu je zhrnúť a priblížiť významné nákupy v rezorte obrany, ktorých dodanie je očakávané v rokoch 2024 – 2027. Potreba modernizácie vybavenia ozbrojených síl Slovenskej republiky vznikla z dôvodu investičného dlhu naakumulovaného v období pred rokom 2019, charakterizovanom nízkymi investíciami do obrany. Zároveň bola urýchlená aktuálnou geopolitickou situáciou, predovšetkým agresiou Ruska na území Ukrajiny. Dôsledkom je výrazný nárast výdavkov na armádnu techniku. Blog súčasne vyčísľuje vplyv týchto nákupov na verejnú bilanciu. Informácie o harmonograme dodania techniky vychádzajú z mediálne dostupných informácií a od skutočných termínov dodania sa môžu odlišovať.
Z pohľadu zaznamenávania je dôležité rozlišovať v rezorte obrany dva prístupy vykazovania výdavkov [1]:
- pri plnení záväzkov vyplývajúcich z obrannej spolupráce NATO sledujeme vynakladané prostriedky na hotovostnom princípe[2]
- pre vyčíslenie salda (deficitu) rozpočtu v ESA2010 vychádzame z akruálneho princípu, a teda k zaznamenaniu výdavkov dochádza pri dodaní resp. prevzatí dodávok (t.j. nie je dôležité, kedy sa výdavok uhradil z rozpočtu).
Kapitálové výdavky v rezorte obrany
Investície do obrany sú veľmi špecifickou kategóriou investícií. Na hotovostnej báze tvoria takmer 40 % kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu (ďalej len ŠR) financovaných z národných zdrojov, resp. 20 % celkových kapitálových výdavkov ŠR (vrátane eurofondov).[3] Ide teda o jeden z najväčších rezortov z pohľadu investícií v ŠR. Na rozdiel od iných investícií, ktoré postupne zvýšia produktivitu ekonomiky, výdavky na obranu treba skôr považovať za formu poistenia, kde je nevyhnutné vynakladať dostatočné množstvo zdrojov, a to nie len z dôvodu plnenia záväzkov vyplývajúcich z členstva SR v obrannej spolupráci NATO.
Pri pohľade na historický vývoj investícií v obrane evidujeme veľmi nízke úrovne vynakladaných výdavkov v rokoch 2012 – 2018. Je zrejmé, že táto oblasť nepatrila medzi priority vlád. Riziko priameho konfliktu sa javilo dostatočne nízke a do veľkej miery sa Slovenská republika spoliehala na ochranu spojencov z NATO. Potreba modernizácie vybavenia ozbrojených síl Slovenskej republiky vznikla z dôvodu investičného dlhu naakumulovaného v období pred rokom 2019 charakterizovanom nízkymi investíciami do obrany a zároveň bola urýchlená aktuálnou geopolitickou situáciou.
V rezorte obrany evidujeme viacero očakávaných dodávok v rozličných štádiách obstarávania. Hotovostné platby za armádnu techniku predchádzajú dodaniu techniky, a to častokrát aj o niekoľko rokov. Vo výsledku hospodárenia verejnej správy (realizácii výdavkov akruálnym spôsobom, a teda aj nárast deficitu) zaznamenávame samotnú techniku až v čase dodania (resp. prevzatia) takejto techniky. Odhad KRRZ vychádza z termínov dodania techniky predpokladaných na základe mediálne zverejnených informácií. Predovšetkým ide o nasledovné nákupy:
- viacúčelové stíhacie lietadlá F-16
- pásové vozidlá CV90 MkIV
- kontajnerové mestečko
- obrnené vozidlá 8X8
- vrtuľníky UH-60M
- radary
- protivzdušná obrana
- rekonštrukcia letiska Sliač
Očakávaný termín dodania stíhačiek F16 sa z dôvodu oneskorenia dodávok od subdodávateľov pre pandémiu a nedostatok čipov na svetovom trhu posunul na rok 2024, kedy očakávame dodanie prvých 3 kusov, zvyšných 11 kusov stíhačiek by mohlo doraziť v priebehu roku 2025. V nadväznosti na nákup stíhačiek je zámerom MO SR rekonštrukcia letiska Sliač nevyhnutná pre plnohodnotné využívanie stíhačiek. Posledný odhad nákladov tejto rekonštrukcie je stanovený na 177 mil. eur.
Nákup švédskych pásových vozidiel CV90 MkIV v celkovej hodnote takmer 1,7 mld. eur tvorí najväčšiu položku, avšak tento dlhodobý kontrakt by sa mal v deficite významnejšie prejaviť až od roku 2026, kedy očakávame dodanie techniky v hodnote 307 mil. eur, následne 552 mil. eur v roku 2027. Zvyšná časť bude dodaná až za horizontom roku 2027. Významný objem tvoria aj obrnené vozidlá Patria. Zvyšných 75 vozidiel je v pláne dodať v priebehu rokov 2024 až 2027. Celkovo ide o 448 mil. eur, z toho vozidlá za 192 mil. eur by mohli byť dodané v roku 2026.
Vo viacerých nákupoch existujú riziká omeškania dodávok, ktoré by mali následne vplyv aj na výsledné deficity daných rokov. Pre súčasnú geopolitickú situáciu by toto riziko mohlo byť obzvlášť vyššie pri nákupe radarov (148 mil. eur) a protivzdušnej obrany z Izraelu (196 mil. eur).
Akruálne kapitálové výdavky v obrane by v roku 2024 mohli presiahnuť úroveň 734 mil. eur (0,6 % HDP). V roku 2025 by mohli byť dokonca vo výške až 1,9 mld. eur (1,4 % HDP) s následným poklesom na cca 0,6 % HDP v rokoch 2026 a 2027. Je viacero faktorov, od ktorých bude záležať výška investícií v obrane za horizontom roku 2027, avšak existujúci záväzok voči spojencom v NATO si bude naďalej vyžadovať dodržiavanie minimálneho limitu celkových výdavkov na obranu vo výške 2 % z HDP. V súčasne platnej metodike tak následné dodávky môžu vytvárať výrazné výkyvy v úrovni akruálnych výdavkov, a tým aj v úrovniach deficitov.
Strednodobý výhľad pre hotovostné výdavky v rozpočte VS, voči ktorým sa vyhodnocuje limit NATO, predpokladá naplnenie úrovne 2 % HDP v každom roku rozpočtového horizontu, t.j. v rokoch 2024 až 2026. Celkové hotovostné výdavky na obranu by tak mohli vzrásť z 2,6 mld. eur v roku 2024 až na úroveň nad 3 mld. eur v roku 2027 (graf 4).
Podiel predpokladaných kapitálových výdavkov na celkových výdavkoch predstavuje približne 35 %, medzi rokmi 2024 až 2027 by mali vzrásť z 920 mil. eur na viac ako 1,1 mld. eur. Časť týchto rozpočtovaných zdrojov bude použitá na úhradu platieb týkajúcich sa už dohodnutých projektov popísaných vyššie, podľa dostupných informácií by platby mali v nasledujúcich rokoch dosiahnuť úrovne medzi 250 a 550 mil. eur (graf 5).
Celková úroveň zdrojov v rozpočte prevyšuje náklady na dohodnuté projekty. Na rozpočtovom horizonte rokov 2024 až 2026 by mohlo byť k dispozícii viac ako 1,9 mld. eur a po zahrnutí odhadu pre rok 2027 až 2,4 mld. eur. Časť týchto zdrojov bude vynaložená na menšie investície, ktoré nie sú plánované vo výraznom predstihu (približne 200 – 300 mil. eur ročne) alebo umožnia predsunutie už dohodnutých platieb plánovaných za rokom 2027. Taktiež je možné časť týchto zdrojov použiť na financovanie nových nákupov vojenskej techniky. Súčasný rozpočet tak môže poskytnúť priestor na pokračovanie v modernizácií ozbrojených síl bez potreby dodatočného navyšovania hotovostných výdavkov. Na druhej strane, v prípade dodania novej techniky počas strednodobého horizontu (t.j. do roku 2027) by sa časť nákladov na realizáciu nových projektov premietla do úrovne investícií nad rámec aktuálnych predpokladov. Z tohto pohľadu by tieto projekty mohli predstavovať riziko pre odhadovaný vývoj deficitu.
[1] Príkladom týchto výdavkov sú mzdy príslušníkov Ozbrojených síl SR, prevádzkové náklady vojenských objektov alebo investičné výdavky do novej vojenskej techniky
[2] Do záväzku vynakladania 2 % HDP na obranu patria bežné i kapitálové výdavky
[3] Priemerná úroveň rokov 2020 až 2023
