Nezávislé fiškálne inštitúcie a parlamentné rady sú v móde. Rastú ako huby po daždi, väčšinou ako reakcia na finančnú krízu.
Krajiny sa aj takýmto spôsobom snažia spevniť rozpočtovú disciplínu a zvýšiť svoju dôveryhodnosť. V klube OECD už pôsobí 15 takýchto inštitúcií (vrátane Slovenska). Na báze skúseností a najlepšej praxe zo sveta, OECD pripravila zoznam 23 princípov pri kreovaní nezávislých fiškálnych inštitúcií. Je to zoznam odporúčaní, ktoré by mali pomôcť, aby fiškálne rady fungovali efektívne, profesionálne a aby si našli pevné miesto medzi základnými verejnými inštitúciami.
Je zaujímavé pozrieť sa na to, do akej miery spĺňa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) tieto odporúčania. Autori princípov svoje dobré rady rozdelili do siedmich oblastí. Prvou z nich je domáce “vlastníctvo”. Inak povedané, bez širokého politického konsenzu nie je veľká nádej na úspech. Okrem toho je dobré, ak inštitúcia je výsledkom domácej iniciatívy a nie tlaku zvonka. V tomto smere je RRZ takmer ukážkovým príkladom, keďže je produktom dvojročnej intenzívnej širokospektrálnej debaty a nie tlaku finančných trhov alebo medzinárodných inštitúcií. Navyše, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti vznikol ako konsenzus všetkých politických strán.
Druhou kľúčovou oblasťou je nezávislosť. Autori dokumentu zdôrazňujú, že všetky výstupy fiškálnych rád by mali byť bez politického prifarbenia a striktne v pozitívnej rovine (nemali by hovoriť ako to robiť, ale len analyzovať dôsledky jednotlivých návrhov). Šéfovia nezávislých fiškálnych inštitúcií by mali byť uznávaní odborníci, ktorí sú expertmi v oblasti ekonómie, verejných financií a je dobré, ak poznajú rozpočtový proces. Analytici by mali byť vyberaní prostredníctvom otvorených konkurzov. Myslím si, že aj v tomto prípade môžeme skonštatovať, že RRZ sa tvorí na základe týchto odporúčaní.
Tretím aspektom je definícia mandátu. OECD považuje za dôležité, aby kľúčové výstupy boli jednoznačne definované v zákone, pokiaľ možné aj s dátumom zverejnenia. Spravidla by mal mandát umožňovať nasledujúce kompetencie: ekonomické a fiškálne projekcie (stredno- a dlhodobé), analýzu návrhov rozpočtov, monitoring plnenia fiškálnych pravidiel, analýzu dôsledkov legislatívnych návrhov a analytické štúdie. Dobré je, ak fiškálne rady môžu produkovať správy aj z vlastnej iniciatívy. Mandát RRZ explicitne špecifikuje kľúčové dokumenty v ústavnom zákone a zároveň obsahuje aj klauzulu všeobecne formulovanú, ktorá umožňuje vypracovávať špeciálne štúdie a analýzy súvisiace s monitoringom a hodnotením vývoja hospodárenia verejných financií.
Nemenej dôležitou oblasťou sú zdroje. Fiškálne rady by mali mať adekvátne financie na naplnenia svojho mandátu. V tomto smere pomáhajú strednodobé rozpočty, rovnaký prístup ako k iným nezávislým verejným inštitúciám alebo napríklad financovanie cez centrálnu banku. RRZ je primárne financovaná z rozpočtu Národnej banky Slovenska.
Piata skupina odporúčaní sa týka vzťahu so zákonodarcami. Výstupy by mali byť štandardne posielané do parlamentu, rozpočtové výbory parlamentu by mali mať možnosť položiť otázky vrcholovým predstaviteľom nezávislých inštitúcií a kontrolovať ich rozpočet. Zároveň by parlamentný výbor pre rozpočet mal zohrávať dôležitú úlohu aj pri menovaní členov fiškálnych rád. Napriek tomu, že Výbor pre rozpočet a financie Národnej rady SR zohral významnú úlohu pri tvorbe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, v zákone nefiguruje explicitne. V praxi však predpokladám, že v prípade záujmu budú všetky výstupy, rozpočet rady ako aj jej predstavitelia plne k dispozícii pre tento výbor.
Šiestou oblasťou je prístup k informáciám. Podľa OECD by nezávislé fiškálne inštitúcie mali mať zo zákona prístup ku všetkým relevantným informáciám súvisiacich s verejnými financiami, vrátane metodológie výpočtov a predpokladov. Náš ústavný zákon garantuje, že subjekty verejnej správy sú povinné poskytovať na požiadanie rady potrebnú súčinnosť pri získavaní dát.
Poslednou kategóriou je komunikácia, transparentnosť a vyhodnotenie. Fiškálne rady by mali byť maximálne transparentné. Mali by svoju metodológiu a predpoklady zverejňovať na svojom webe a z času na čas ich podrobiť externej evaluácii. Všetky dokumenty by mali byť dostupné pre verejnosť. Tieto odporúčania považujem osobne za veľmi dôležité a preto bude RRZ na svojom webe zverejňovať všetky svoje výstupy, modely a predpoklady.
Finálna verzia odporúčaní OECD bude zverejnená v Journal on Budgeting. Verím, že ak sa RRZ bude držať týchto princípov, môže sa stať rešpektovaným “strážnym psom” v oblasti verejných financií tak doma ako aj v zahraničí.
