V ostatnom roku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila analýzu dôsledkov návrhu na zavedenie stropu dôchodkového veku.
Zaznamenali sme mnoho pozitívnych ohlasov, ale objavujú sa aj reakcie, z ktorých je jasné, že ich autori nepochopili úlohu Rady a nesprávne interpretujú naše závery.
V týchto reakciách najčastejšie odznievalo, že stanoviská Rady sú jednostranné, používame statický model, berú sa do úvahy len finančné dôsledky na verejné financie, ktoré vychádzajú z neistých dlhodobých scenárov. Inými slovami, neberú do úvahy sociálnu a zdravotnú situáciu občanov a možné zmeny v ekonomickom vývoji, demografii alebo legislatíve.
Hlavným poslaním Rady, ktoré stanovuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, je vyhodnocovať dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky. Dlhodobú udržateľnosť môžeme zjednodušene definovať ako udržiavanie primeraných ekonomických, sociálnych a environmentálnych podmienok v dlhodobom horizonte tak, aby životná úroveň ďalších generácií nebola ohrozená dopadmi opatrení prijímaných v súčasnosti.
Demografia nepustí
Aby sme dokázali vyhodnotiť vplyv na verejné financie a občanov Slovenska, je nevyhnutné poznať, aké finančné dôsledky má strop dôchodkového veku. Rada na tento účel zostavuje základný scenár (podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti), ktorý ukazuje, čo by sa stalo so saldom a dlhom rozpočtu verejnej správy v dlhodobom horizonte (v tomto prípade aj viac ako 50 rokov), ak by bol v parlamentne schválený strop dôchodkového veku. Scenár pracuje s predpokladom, že okrem stropu sa neprijmú žiadne nové opatrenia (žiadne ďalšie opatrenia neboli súčasťou návrhu) a vývoj bude v ďalšom období ovplyvňovaný len očakávaným hospodárskym a demografickým vývojom.
Strop na dôchodkový vek je opatrenie, ktorého finančné dôsledky priamo súvisia s demografickým vývojom. Ten je špecifický tým, že na rozdiel od iných predpokladov, demografické projekcie patria medzi tie pomerne presné. Pri malej miere neistoty vieme povedať, ako bude vyzerať populácia o 20 - 30 rokov, koľko ľudí vstúpi do pracovného procesu (lebo to sú tí už narodení) a koľko bude mať nárok na starobný dôchodok. Podobne ako pri demografickej prognóze aj pri ostatných predpokladoch o ekonomickom vývoji Rada vychádza z predpokladov Európskej komisie, ktorá pripravuje dlhodobé predpoklady pre všetky európske krajiny.
A kde na to vziať
Strop na dôchodkový vek pri v súčasnosti dostupných informáciách by bez prijatia opatrení viedol k zvýšeniu dlhu o 138 miliárd eur v dnešných cenách. Je to suma, ktorá výrazným spôsobom vplýva na zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Je preto na mieste otázka, akým spôsobom sa s touto situáciou Slovensko vyrovná. Ak sa teda diskusia vedie o tom, ako navrhované opatrenie vplýva na obyvateľov, je potrebné zohľadniť aj negatívne vplyvy, ktorým bude musieť čeliť produktívna populácia, vrátane dôsledkov prípadného zhoršenia podnikateľského prostredia.
Ak však niekto očakával od Rady odpoveď na otázku, ako budeme financovať výdavky na dôchodky, Rada môže odpovedať len tým, že pomenuje jednotlivé možnosti. Môžu to byť vyššie dane a odvody alebo úspory vo výdavkoch. Obidve tieto možnosti sú legitímne, ale musí ich navrhnúť vláda alebo parlament a ich vhodnosť a dopady je potrebné analyzovať po presnom zadefinovaní možností a pred ich zavedením.
Čakáme na odpovede
Populárnym „riešením“ veľkých negatívnych rozpočtových vplyvov je očakávanie vyššieho ekonomického rastu slovenskej ekonomiky, ako predpokladáme v kvantifikácii. Tento spôsob financovania nákladov naráža na dve problematické oblasti. Prvou je, že takýto predpoklad zvyčajne nie je ničím podložený. Druhou je skutočnosť, že ak by ekonomický rast naozaj prekvapil nad očakávania a vygeneroval by dodatočné príjmy, bolo by potrebné posúdiť, či by ich alternatívne použitie nemohlo poskytnúť spoločnosti v konečnom dôsledku vyššie benefity.
Akákoľvek diskusia o podobe verejných politík a nových opatreniach by mala začínať poznaním aktuálneho stavu a najmä identifikovaním príčin aktuálnych a budúcich problémov. Ide o dôležitú otázku, ktorej zodpovedanie prispieva k návrhu správnych riešení, efektívnejšiemu využitiu verejných prostriedkov a zvyšovaniu životnej úrovne všetkých občanov. Zavedenie stropu dôchodkového veku je príkladom opatrenia, ktorého prijatie by malo závažné vplyvy na dlhodobú udržateľnosť verejných financií s následnými negatívnymi dôsledkami na životnú úroveň všetkých občanov.
Rada vstúpila do diskusie, lebo jej to vyplýva zo zákona a predkladatelia návrhu doteraz neposkytli žiadne odborné analýzy ani návrh kompenzačných opatrení, na základe ktorých by bolo možné zodpovedne prijať také závažné rozhodnutia.
Článok vyšiel na https://komentare.sme.sk/c/22070299/spravne-odpovede-na-spravne-otazky.html
