Už sa vám stalo, že vám niekto na všetky vaše boľačky odporučil nejaký super magický liek, propagovaný v televízii v najdrahšom reklamnom čase, zabalený v krásnej škatuľke, no o ktorého účinnej látke, vedľajších účinkoch a ani cene vám nič nepovedal?
Len sa vás všemožne snažil presvedčiť “daj si, toto ti určite pomôže”. Možno ste si aj taký liek dôverčivo zobrali, lebo ste boli v zúfalom stave a nemali ste poruke ďalšie alternatívy. Tak ste to riskli.
Precitnutie však nastalo až po užití, keď ste zistili, že daný liek vôbec neobsahuje vhodnú účinnú látku a zoznam vedľajších účinkov naháňa hrôzu. Liek nielenže vôbec nevyriešil vaše problémy, ale možno vám ešte aj priťažil. Stratili ste drahocenný čas, kedy sa dala podstúpiť riadna a účinná liečba. A nakoniec, ešte ako na potvoru ste s prekvapením zistili, že nie je zadarmo a je veľmi drahý. Keďže ste ho už prehltli, nemôžete ho vrátiť späť a musíte ho zaplatiť. Keby ste mali tieto informácie vopred, asi nikdy by ste po takomto „lieku“ nesiahli.
Návrh ústavného zákona na zastropovanie dôchodkového veku, sa tvári presne ako (vše)liek, ktorému chýba príbalový leták a cenovka1. Ak niekto hovorí, že o cene sa nemá zmysel baviť, však ide o zdravie, treba spozornieť. Podľa výpočtu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by v modelovom prípade zastropovanie na 64 rokoch pre mužov a 63 pre ženy v priebehu 50 rokov vytvorilo dodatočný verejný dlh vo výške 138 miliárd eur, čo je viac než trojnásobok súčasného verejného dlhu SR2. Tieto náklady sa nedajú len tak nejak rozriediť, bude ich treba vykryť cez citeľne vyššie dane a odvody alebo okresaním sociálnych dávok, investícií. Menší balík peňazí tak zostane na školstvo a zdravotníctvo, čo sú oblasti, ktoré majú vysoký potenciál zlepšiť situáciu ľudí tak, aby sa vo vyššom počte a v zdraví dožili vyššieho veku.
Pri diskusii o zastropovaní sa veľa hovorí o symptómoch a málo sa analyzujú príčiny a ich adresná liečba. Ak sa niekto nedožije dôchodkového veku, napríklad chlap v 48 rokoch dostane infarkt alebo žene v štyridsiatke zistia rakovinu prsníka, zastropovanie dôchodkového veku im vôbec nijak nepomôže. Oveľa viac by im pomohla lepšia prevencia, diagnostika a efektívna liečba3. Teda fungujúca komplexná zdravotná starostlivosť. Ak však prejde zastropovanie, bude menej peňazí na tieto dôležité činnosti a ich dostupnosť bude nižšia.
Znížiť chorobnosť by mohla aj lepšia životospráva a opatrenia, ktoré zvýšia ochranu životného prostredia, napr. cez účinné politiky, ktoré výrazne obmedzia vypúšťanie malých pevných častíc do ovzdušia. Tím Hodnota za peniaze vo svojej správe Revízie výdavkov na životné prostredie4 uvádza, že znečistené ovzdušie spôsobí viac ako 5600 predčasných úmrtí a ako možné opatrenia na zníženie týchto nelichotivých štatistík prišli aj s konkrétnymi odporúčaniami. Napríklad podporiť programy na zlepšenie energetickej náročnosti domov, výmenu koltov za efektívnejšie s nižšími emisiami a obmedziť štátnu podporu na ťažbu a spaľovanie uhlia, ktoré je na Slovensku zodpovedné až za 72 percent produkcie oxidu siričitého a 8 percent prachových častíc.
Mimoriadne komplikovaná téma je únava a opotrebovanosť ľudí vykonávajúcich ťažkú fyzickú prácu, kde sa ako jednoduché riešenie problému opäť podsúva zastropovanie dôchodkového veku. Človek by si povedal, že by to mala byť bohatšia ponuka pracovných miest, zlepšenie pracovných podmienok, zmysluplná regulácia nočných zmien a fyzicky náročných aktivít, širšia ponuka a akceptácia čiastočných pracovných úväzkov zo strany zamestnávateľov. V EÚ pracuje na skrátený pracovný úväzok takmer každý piaty zamestnanec, zatiaľ čo na Slovensku je to len každý osemnásty5. V Rakúsku každá druhá zamestnaná žena v preddôchodkovom veku pracuje na skrátený úväzok nie pretože musí, ale preto, že jej to tak vyhovuje6.
Všetko sú to takzvané “domáce témy” odborov, kde rozumné zmeny umožnia ľuďom pracovať v lepších podmienkach, po dlhšiu dobu a plynulo a v lepšom zdraví prejsť do dôchodku. Samotným zastropovaním sa nezlepší fyzický ani zdravotný stav 95 percent ľudí pracujúcich na nočných zmenách alebo vykonávajúcich ťažkú fyzickú prácu.
Opodstatnený by bol aj tlak na celoživotné vzdelávanie, ktoré umožní ľuďom nadobúdať nové zručnosti a ťažiť z vyššej miery robotizácie alebo sa hladšie adaptovať na prebiehajúce zmeny na trhu práce. Identifikácia problémov a prinášanie ich riešení je v záujme celej spoločnosti. Škoda, že táto časť, ktorá by mala byť jadrom diskusií o potrebných politikách, doteraz absentovala. Zastropovanie je len hrubou záplatou, ktorá sa zdá, že nemá ambíciu problémy riešiť, ale len prekryť.
Na balíkoch od liekov je napísané, že udržujte mimo dosahu detí. To je preto, lebo malé deti nevedia čítať príbalový leták a môžu mať pokušenie zo zvedavosti “vyskúšať” nejaký liek nevedomé si prípadných negatívnych následkov. V tom lepšom prípade sa to končí vypumpovaním žalúdka. Ak nechceme mať podobnú skúsenosť, ktorú si navyše draho zaplatíme, tak by sme sa mali mať na pozore, lebo návrhu ústavného zákona na zastropovanie chýba príbalový leták.
- Doložka vplyvov k poslaneckému návrhu na vydanie ústavného zákona neobsahovala kvantifikáciu dopadov na verejné financie – “Vplyvy na rozpočet verejnej správy – navrhovaná právna úprava nezakladá priamy finančný vplyv na aktuálny rok (2018) a nasledujúce tri roky (2019-2021). Napriek uvedenému dochádza k negatívnym finančným vplyvom v dlhodobom horizonte z dôvodu zastropovania dôchodkového veku. Vplyv uplatňovania nižšieho veku v prípade osôb, ktoré vychovali dieťa/deti bude možné posúdiť až po jeho konkrétnom nastavení v zákone o sociálnom poistení.”
- Pozri stanovisko RRZ “Kvantifikácia vplyvu opatrení: Zavedenie hornej hranice dôchodkového veku” a komentár KRRZ “Dôchodkový vek: Fakty a mýty”
- Pozri priebežnú správu “Revízia výdavkov na zdravotníctvo II” tímu Hodnota za peniaze
- Pozri záverečnú správu “Revízia výdavkov na životné prostredie” tímu Hodnota za peniaze schválenou vládou SR
- Eurostat - Part-time employment as a percentage of the total employment, by sex and age (%)
- Eurostat - Involuntary part-time employment as percentage of the total part-time employment, by sex and age (%)
