Rozpočet verejnej správy na rok 2012 bol schválený s deficitom na úrovni 4,64 % HDP. Na základe predbežných údajov zverejnených Eurostatom skutočný deficit dosiahol úroveň 4,35% HDP, čo predstavuje zlepšenie oproti rozpočtu o 0,3% HDP. Bez legislatívnych opatrení prijatých v priebehu roka 2012 by deficit dosiahol úroveň 4,76 % HDP. Dlh verejnej správy dosiahol v roku 2012 úroveň 52,1% HDP a medziročne sa zvýšil o 8,8% HDP.
ajväčším negatívnym vplyvom oproti rozpočtu bol výpadok daňových a odvodových príjmov v celkovej výške 392,1 mil. Eur (0,6% HDP) a niektorých nedaňových príjmov v sume 79 mil. Eur (0,1% HDP). Na druhej strane, pozitívne výsledok ovplyvnilo nečerpanie spolufinancovania k EÚ fondom, k nim naviazaných ostatných výdavkov a nižšie odvody EÚ fondov v celkovej výške 408,5 mil. Eur (0,6% HDP). Nepriaznivo vnímaný vývoj plnenia rozpočtu v polovici roka 2012 inicioval prijatie legislatívnych opatrení v celkovej výške 294,5 mil. Eur (0,4% HDP). Ostatné významné zložky verejnej správy prispeli k zníženiu deficitu. Pozitívnym prekvapením bolo lepšie hospodárenie obcí o 165 mil. Eur, ktoré však bolo dosiahnuté najmä znížením kapitálových výdavkov medziročne o 23%. Významné úspory vo verejnom zdravotnom poistení v celkovej výške 179,1 mil. Eur boli kompenzované nárastom záväzkov zdravotníckych zariadení v porovnaní s rozpočtom o 80 mil. Eur a použitím verejných zdrojov na krytie súkromných výdavkov poisťovní v sume 79 mil. Eur. Úspory v celkovej výške 139,6 mil. Eur dosiahli aj VÚC, Sociálna poisťovňa a verejné vysoké školy.
Vývoj v roku 2012 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2012
Výpadok daňových a odvodových príjmov by bez legislatívnych opatrení dosiahol úroveň 680 mil. Eur (0,9 % HDP). Makroekonomické predpoklady použité pri tvorbe rozpočtu predpokladali ekonomický rast na úrovni 1,7 %. Skutočný rast ekonomiky bol vyšší, na úrovni 2,0%, ťahaný však bol čistým exportom. Naopak, k miernemu zhoršeniu došlo na trhu práce a následne aj spotreby domácností, ktoré sú z pohľadu rozpočtu, najmä plnenia daňových príjmov, dôležitejšie. Časť výpadku je teda možné pripísať ekonomickému vývoju, väčšia časť výpadku však bola spôsobená inými faktormi. Najväčší výpadok bol u dani z pridanej hodnoty vo výške 389 mil. Eur (0,5% HDP), ktorý súvisí s nižším plnením ako by naznačoval ekonomický vývoj . Výpadok na dani z príjmov právnických osôb v sume 171 mil. Eur (0,2% HDP) súvisí najmä so spresnením skutočnosti za rok 2011, ktorá bola nižšia o 104 mil. Eur ako predpoklad v rozpočte na rok 2012 . Okrem ostatných daní a odvodov, ktorých výpadok súvisel najmä s vývojom ekonomiky a zohľadnením aktuálneho plnenia prispelo k výpadku aj 41,6 mil. Eur, ktoré sa v rozpočte očakávali z neskôr zrušenej dane z emisných kvót.
Nepriaznivé vyhliadky plnenia rozpočtu v roku 2012 podčiarkovalo aj nenaplnenie niektorých jednorazových nedaňových príjmov v celkovej sume 79 mil. Eur. Ide najmä o výpadok príjmov z predaja emisných kvót v sume 15 mil. Eur, výpadok príjmov od Telekomunikačného úradu SR (digitálna dividenda) vo výške 40 mil. Eur a výpadok príjmov vo výške 24 mil. Eur z predĺženie licencie pre mobilných operátorov, ktorá bola uhradená už v roku 2011. Okrem toho Environmentálneho fond poskytol vyššie dotácie v sume 13 mil. Eur na environmentálne projekty.
Naopak pozitívom z pohľadu naplnenia rozpočtu boli výdavky súvisiace s čerpaním EÚ prostriedkov a odvodmi do EÚ rozpočtu v celkovej sume 364,7 mil. Eur (0,5% HDP). Nižšie čerpanie EÚ fondov sa premietlo do úspory na spolufinancovaní vo výške celkom 220,7 mil. Eur. Okrem toho došlo k úspore aj k ďalším k EÚ naviazaným výdavkom nad rámec spolufinancovania v sume 120 mil. Eur . Rovnako sa dosiahla úspora na odvodoch do EÚ rozpočtu v sume 24 mil. Eur. Úspory dosiahnuté na spolufinancovaní k prostriedkom EÚ majú síce pozitívny vplyv na hospodárenie verejnej správy v roku 2012, avšak pri predpoklade vyčerpania všetkých alokovaných EÚ prostriedkov sa tieto úspory premietnu do výdavkov v nasledujúcich rokoch. Túto úsporu preto nemožno vnímať ako trvalú úsporu. Nečerpanie grantov z rozpočtu EÚ má tiež negatívny vplyv na ekonomický rast krajiny a je tiež signálom relatívne pomalého procesu čerpania fondov.
Ministerstvo financií v polovici roka vnímalo významné riziká pre naplnenie rozpočtovaného cieľa, preto iniciovalo prípravu viacerýchlegislatívnych opatrení. Z väčšej časti išlo o opatrenia v daniach a odvodoch, ktoré boli plánované pre rok 2013, posunutím ich účinnosti na september-október 2012 však priniesli dodatočné príjmy už v roku 2012. Celkový vplyv konsolidačných opatrení prijatých na konci roka 2012 dosiahol 294,5 mil. Eur (0,4 % HDP). Najväčší vplyv malo zníženie príspevkov do kapitalizačného piliera z 9% na 4% a jeho otvorenie. Okrem toho bol schválený mimoriadny odvod a rozšírenie osobitného odvodu v bankovom sektore, zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, zvýšenie registračných poplatkov automobilov a zvýšenie odvodov z číselných lotérií.
Hospodárenie Sociálnej poisťovne prispelo k zlepšeniu salda o približne 70 mil. EUR. Úspora vznikla z dôvodu nižšieho čerpanie výdavkov na dôchodkové poistenie, najmä nižší počet nových žiadostí o predčasné starobné dôchodky.
Sektor zdravotníctva prispel k zlepšeniu salda o 20 mil. Eur. Výsledný vplyv na saldo rozpočtu je kombináciou viacerých protichodných transakcií. V oblasti samotných výdavkov poistenia bola dosiahnutá úspora 138 mil. Eur. Okrem toho došlo k nárastu pohľadávok a k zníženiu záväzkov s celkovým pozitívnym vplyvom 41 mil. Eur. Na prvý pohľad priaznivé výsledky hospodárenia verejného zdravotného poistenia, ktoré bolo vo veľkej miere výsledkom nižších výdavkov na úhradu zdravotnej starostlivosti (medziročný nárast 4,4%), sa premietlo do nárastu zadĺženia zdravotníckych zariadení v takmer identickej sume 130 mil. Eur. Z uvedenej sumy malo negatívny vplyv na saldo rozpočtu len 80 mil. Eur, nakoľko už v samotnom rozpočte sa uvažovalo so zadlžovaním zariadení v sume 50 mil. Eur. Ďalším negatívny vplyv na výsledok verejného zdravotného poistenia mala úhrada súkromných výdavkov poisťovní zo zdrojov verejného zdravotného poistenia v sume 79 mil. Eur.
Pozitívnym prekvapením v roku 2012 bol vývoj hospodárenia obcí, VÚC a verejných vysokých škôl. Celkový pozitívny vplyv týchto subjektov k saldu dosiahol celkom 233,7 mil. Eur.
Hospodárenie obcí prispelo k zlepšeniu salda rozpočtu sumou 165 mil. Eur. Vyššie nedaňové a iné príjmy boli kompenzované vyššími bežnými výdavkami na mzdy a tovary a služby. Celá úspora oproti rozpočtu tak bola dosiahnutá v kapitálových výdavkov, ktoré boli nižšie o 187,6 mil. Eur. Celková úroveň kapitálových výdavkov dosiahla 667,5 mil. EUR (medziročne pokles o 23%) a je tak najnižšia za ostatné 3 roky . Z toho pohľadu je možné považovať takúto úsporu do veľkej miery za dočasnú a neudržateľnú v dlhodobom horizonte.
V prípade VÚC sa dosiahli vyššie nedaňové príjmy v sume 23,3 mil. Eur, pričom úspora bola dosiahnutá aj na strane výdavkov, keďže časť prijatých transferov sa nepremietla priamo vo výdavkoch. Celkový pozitívny vplyv z titulu VÚC bol na úrovni 57,7 mil. Eur.
VVŠ prispeli k zlepšeniu salda sumou 25,7 mil. Eur, najmä z dôvodu vyšších nedaňových príjmov v sume 58,1 mil. Eur. Polovicu nárastu tvorí nárast poplatkov a polovicu iné nedaňové príjmy. Medziročne tak nedaňové príjmy vzrástli o výrazných 54 mil. Eur (39%).
Medzi ďalšie negatívne vplyvy je možné spomenúť saldo mimorozpočtových účtov v sume 75 mil. Eur, pokles pohľadávok štátneho rozpočtu v sume 45 mil. Eur a nesplatenie prostriedkov Nemocnice sv. Michala. Čiastočne boli tieto vplyvy kompenzované preklasifikovaním splatených návratných finančných výpomocí od spoločnosti Cargo, a.s. (27,8 mil. Eur) a Vodohospodárska výstavba, a.s. (9,8 mil. Eur) do príjmov a lepším hospodárením príspevkových organizácií v sume 18,6 mil. Eur.
Vývoj v roku 2012 v porovnaní so skutočnosťou roka 2011
V porovnaní s rokom 2011 sa schodok rozpočtu znížil o 0,7% HDP, pri poklese celkových príjmov o 0,1% HDP a poklese výdavkov o 0,8% HDP. V rámci bežných výdavkov boli úspory v kompenzáciách, medzispotrebe a iných transferoch kompenzované vyššími úrokovými nákladmi a dotáciami. Celkový pokles výdavkov je tak možné pripísať najmä medziročnému poklesu kapitálových výdavkov o 0,8% HDP (pokles o 36,4 %), čím najvýraznejšie prispeli k zníženiu deficitu v roku 2012.
Výnos daňových a odvodových príjmov poklesol o 0,3% HDP. Hlavným dôvodom je výpadok príjmov z DPH vo výške 0,8% HDP, časť výpadku je spôsobený započítaním mimoriadneho vývnosu DPH z dôvodu odovzdania úsekov PPP projektu v roku 2011 vo výške 0,2% HDP. Zvyšnú časť je možné pripísať makroekonomickému vývoju, keď hospodársky rast bol ťahaný exportom, ktorý nemá priamy vplyv na výnos daní. Výpadok DPH bol čiastočne kompenzovaný výberom priamych daní v sume 0,1% HDP a vyššími príjmy z odvodov o 0,2% HDP. V prípade odvodov sa pod medziročný nárast podpísalo prijatie legislatívnych úprav s celkovým pozitívnym vplyvom 0,3% HDP (zníženie príspevkov a otvorenie 2.piliera).
Nedaňové príjmy rástli medziročným tempom 22,6% a prispeli tak k zníženiu deficitu o 0,4% HDP. Prekvapivo dobrý výber nedaňových príjmov s nárastom o 0,2% HDP je dôsledkom najmä vyššieho výberu administratívnych poplatkov v prípade verejných vysokých škôl, obcí aj VÚC. Výnos z dividend bol medziročne vyšší tiež o 0,2% HDP, ich úroveň však dosiahla rozpočtovanú úroveň. Vyššie dividendy boli dosiahnuté najmä z SPP, a.s. o 154 mil. Eur.
Granty a transfery poklesli na medziročnej báze o 0,2%, pri zachovaní rovnakej úrovne príjmov z EÚ ako v roku 2011.
Na strane výdavkov došlo k miernemu poklesu mzdových výdavkov o 0,1% HDP a výdavkov na medzispotrebu (tovary a služby) o 0,2% HDP. V absolútnej výške kompenzácie na zamestnancov medziročne rástli tempom 2,1%, naopak medzispotreba poklesla o 0,7%.
Úspory na ostatných bežných transferoch v sume 0,4% HDP boli kompenzovaný vyššími výdavkami na dotácie železníc a sociálne transfery celkom v sume 0,3% HDP. Na druhej strane sa zvýšili náklady na obsluhu dlhu o 0,3% HDP (237,7 mil. Eur) a dosiahli úroveň 1 322 mil. Eur (1,9% HDP).
Kapitálové výdavky dosiahli úroveň 2,7% HDP, čo je v porovnaní s rokom 2011 medziročne menej o 0,8% HDP (333,5 mil. Eur). Investície zvyšujú dlhodobý potenciálny rast ekonomiky a zároveň majú najväčší multiplikačný efekt na rast. Znižovanie deficitu na úkor kapitálových výdavkov sa tak nepriaznivo premieta do ekonomického rastu krajiny.
