Každá minca má dve strany. Zatiaľ nám bola predstavená len tá krajšia. A čo tá druhá? Tá by nás mala zaujímať taktiež, pretože môže zásadným spôsobom zmeniť čisté prínosy prorodinného balíčka pre spoločnosť, vrátane rodín.
Verejná diskusia o balíčku sa spustila hlavne otázkami, komu prinesie koľko peňazí. Preto viaceré inštitúcie (vrátane RRZ) stihli publikovať odhady distribučných vplyvov vládou schváleného prorodinného balíčka, teda o koľko si prostredníctvom vyšších prídavkov na deti, daňového bonusu a poukazov na krúžky jednotlivé typy rodín polepšia. Tieto výpočty však popisujú iba tú peknú – pozitívnu príjmovú časť týkajúcu sa rozpočtu rodín s deťmi. No opatrenia, ktorými sa bude prorodinný balíček financovať, doteraz neboli dostatočne vyšpecifikované, a preto vo výpočtoch nie sú zohľadnené. Tie prirodzene ukroja z príjmov domácností, ale nevieme komu a koľko. Preto sú doterajšie hodnotenia prorodinného balíčka neúplné a nedávajú nám odpoveď na otázku, aké rodiny a o koľko si v konečnom dôsledku polepšia, a či vôbec.
Ak obce vrátia úder
V tomto blogu sa nebudem venovať dizajnu a efektívnosti prorodinného balíčka, ani právnym otázkam ohľadne obídenia riadneho legislatívneho procesu. Zameriam sa len na doteraz prezentovaný spôsob jeho financovania, ktorý sa javí ako neúplný a nedostatočne špecifikovaný. Najväčšie kontroverzie vzbudzuje „financovanie“ balíčka cez nižšie transfery podielových daní obciam a VÚC ako priamy dôsledok zvýšenia daňového bonusu.
V prvom rade treba povedať, že zníženie transferu obciam a VÚC nie je samo osebe opatrenie, ktoré neutralizuje negatívny vplyv prorodinného balíčka na deficit verejných financií alebo dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Aby zníženie transferu mohlo byť považované za spôsob financovania prorodinného balíčka, muselo by byť sprevádzané aj zvyšovaním miestnych daní alebo úsporami miestnej správy na strane výdavkov voči scenáru nezmenených politík.
Zatiaľ nevieme, či a ako obce zareagujú. Ak zareagujú zvýšením miestnych daní alebo krátením výdavkov (oproti scenáru nezmenených politík), do ekonomiky sa dostane menej peňazí a dynamické vplyvy, prezentované ako ďalší zdroj financovania prorodinného balíčka sa proporčne znížia. Návrh financovania obsahoval odhad pozitívnych dynamických efektov z dôvodu vyšších príjmov a spotreby domácností, ale nebral do úvahy negatívne dynamické efekty z dôvodu vynútených úspor obcí a VÚC alebo negatívneho vplyvu zvýšených miestnych daní na príjmy a spotrebu domácností. Ak má byť balíček plne prefinancovaný trvalým spôsobom, očakávané dynamické efekty by sa mali skôr blížiť k nule.
Otázne je, či vôbec existuje ambícia vlády balíček skutočne prefinancovať. Prezentované financovanie z prebytku obcí naznačuje nejasný výsledok. Ak obce nič nespravia a len znížia svoj prebytok, vytvoria alebo prehĺbia svoj existujúci deficit (oproti scenáru nezmenených politík) v rovnakej výške ako klesne transfer, tak prorodinný balíček nám zvýši deficit celej verejnej správy a zhorší udržateľnosť verejných financií. Rovnaká situácia nastane ak obce budú kompenzovať nižší transfer cez antisystémové bezúročné pôžičky od Ministerstva financií SR alebo povolené čerpanie z rezervného fondu, ktoré tiež nie je možné považovať za „trvalé financovanie“, a nijakým spôsobom nerieši negatívny vplyv prorodinného balíčka na deficit a udržateľnosť verejných financií.
Inak v Prešovskom kraji, inak v Nitrianskom kraji
Veľmi dôležitou témou, ktorá bola doteraz opomenutá, je široký rozsah negatívnych dopadov prorodinného balíčka na príjmy jednotlivých obcí. Tu je potrebné analyzovať vplyv až na úrovni jednotlivých obcí, lebo na agregovanej úrovni unikajú niektoré distribučné efekty. Podielové dane sú prerozdeľované obciam na základe pomerne komplexného vzorca, ktorý obsahuje silný komponent solidarity lebo pri prerozdeľovaní sa nezohľadňuje podiel na výške zaplatenej dane. Ďalej odzrkadľuje aj rozdielne finančné potreby súvisiace s prenesenými kompetenciami, ktoré obce vykonávajú, napríklad v oblasti školstva, dopravy a opatrovateľských služieb. A to je hlavný dôvod, prečo zníženie transferu (oproti scenáru nezmenených politík) uberie niektorým obciam menej a niektorým oveľa viac v prepočte na jedného obyvateľa, hoci percentuálne sa zníži transfer rovnako.
Distribúcia výpadku príjmu obcí na obyvateľa z dôvodu zavedenia prorodinného balíčka
Negatívny vplyv na hospodárenie obcí môže byť ešte viac umocnený rozdielnou úrovňou disponibilných príjmov domácností medzi jednotlivými obcami v danej veľkostnej kategórii. Obce s podpriemernými disponibilnými príjmami na obyvateľa a tomu zodpovedajúcimi aj nižšími cenami nehnuteľností majú horšie možnosti vykompenzovať výpadok v transfere cez zvýšenie miestnych daní. Chudobnejšie obce by museli zavádzať rádovo vyššie sadzby dane aby tento výpadok kompenzovali, pričom schopnosť domácností utiahnuť tieto dane z ich príjmov je nižšia.
Výpadok príjmu obce na obyvateľa v porovnaní s príjmom obyvateľa
(vážené priemery za obce na úrovni kraja)
Problém je viditeľný aj na regionálnej úrovni, kde po váženom spriemerovaní výpadkov na úrovni krajov, tieto budú v pomere k úrovni disponibilných príjmov na obyvateľa najvyššie v Prešovskom kraji, ktorý je aj najchudobnejší. Vysoký priemerný výpadok za Bratislavský kraj je poznačený zvýšeným koeficientom Bratislavy z titulu metropoly, ktorá je spádovou oblasťou pre okolité obce a vykonáva aj funkciu hlavného mesta. Rozdiely na úrovni obcí sú rádovo vyššie aj v rámci jednotlivých krajov.
Zavedenie prorodinného balíčka môže mať veľa nezamýšľaných dôsledkov, ktoré by pri riadnom legislatívnom procese mali objektívne dlhší čas byť riešené systémovo. Spolu s navrhnutými riešeniami by dali zákonodarcom a obyvateľom jasnejšiu odpoveď o koľko a pre koho sa v skutočnosti znížia prezentované prínosy pre rodiny alebo aká časť nákladov sa prenesie na ďalšie generácie, či do dodatočnej inflácie. Ak malo byť zníženie príjmov aj krokom na zvýšenie tlaku na efektivitu samospráv, tento krok by mal byť sprevádzaný riadnym prehodnocovaním činností samospráv (ich rozsah a spôsob zabezpečenia). Náhle zníženie zdrojov na financovanie výdavkov bez akéhokoľvek hlbšieho princípu nie je možné považovať za reformu, ale skôr nerealistické želanie, že samosprávy môžu a vedia rýchlo zreformovať samy seba (napríklad aj zlučovaním).
