Vo všeobecnosti platí, že sociálne dávky aj dôchodky majú byť plne chránené voči zvyšovaniu cenovej hladiny. Slovenský valorizačný mechanizmus je založený na systéme, kde sa dôchodky upravujú podľa tzv. dôchodcovskej inflácie, teda inflácie meranej spotrebným košom vyjadrujúcim spotrebu dôchodcov. Týmto spôsobom aj poskytuje plnú ochranu pred infláciou, ale nie „v reálnom čase“.
Pre výpočet valorizácie sa totiž nepoužíva medziročné porovnanie cien za práve skončený rok, ale priemer za prvý polrok predchádzajúceho. To znamená v prípade nárastu inflácie viac ako ročný posun ich valorizácie, až po ktorom dôjde plne k ochrane dôchodkov (ale aj iných sociálnych dávok) voči inflácii. Symetricky, v prípade poklesu inflácie naopak dôchodky rastú rýchlejšie, ako by mali na základe inflácie.
Graf ukazuje, ako sa takýto valorizačný mechanizmus vyrovná s inflačným šokom, aký sa práve deje v tomto roku.
Tohtoročný nízky rast dôchodkov vychádza z inflácie z prvého polroka minulého roka. Rast cien, ktorý začal v druhom polroku a rast cien v prvom polroku tohto roka sa tak prejaví v raste dôchodkov až v budúcom roku. Budúcoročná valorizácia dôchodkov by preto mala byť vyššia, ako inflácia. Z pohľadu výdavkov Sociálnej poisťovne to bude tento rok znamenať približne 100 mil. eur, nasledujúci rok by výdavky na zvyšovanie dôchodkov mali vzrásť na rekordných 700 mil. eur (a 500 mil. v roku 2024).
Posunutý efekt bude výrazne dobiehať ešte v roku 2024, kedy rast dôchodkov opäť výrazne prevýši očakávanú infláciu.
Z toho vyplýva, že návrhy, ktoré volajú po zvyšovaní dôchodkov v tomto roku bez toho, aby brali do úvahy ich zmenu v ďalších rokoch, fakticky žiadajú vykompenzovať infláciu v dôchodkoch dva razy.
V snahe riešiť aktuálnu situáciu je popri uvedenom potrebné vziať do úvahy:
– v prípade veľkej časti dôchodcov došlo v posledných týždňoch k výplate jednorazového transferu vo forme odmeny za očkovanie (200 až 300 eur), čo z väčšej miery kompenzuje aktuálny inflačný nárast (napr. avizovaná 3% extra valorizácia priemerného starobného dôchodku znamená jeho ročný nárast o 184 eur),
– v posledných dvoch rokoch došlo k zvyšovaniu transferov cielených na dôchodcov z nízkymi dôchodkami, konkrétne ide o výraznejšie zvýšenie minimálneho dôchodku a zvýšenie tzv. 13. dôchodku o 100 eur pre túto skupinu dôchodcov dôchodcov, keď samotný tzv. 13.dôchodok Ministerstvo práce pokladá za sociálnu dávku, ktorá je určená prioritne pre dôchodcov s nízkymi dôchodky.
– z údajov ŠÚSR vyplýva, že mnohodetné neúplné rodiny sú viac vystavené riziku chudoby ako dôchodcovia. Tiež platí ako naznačujeme vyššie, že domácnosti vo väčšej miere odkázané na dávky sociálnej pomoci valorizované rastom životného minima nemusia mať obdobne pri súčasných pravidlách tento nárast cien v plnej miere zohľadnený ani v ďalších rokoch[1].Z pohľadu obmedzených zdrojov takže zrejme tu je objektívne najväčší dôvod zabezpečiť ochranu pred pádom do chudoby z dôvodu prudkého výkyvu inflácie.
[1] Životné minimum sa upravuje raz ročne (k 1. júlu) podľa nižšieho z dvoch indikátorov, ktorými sú rast životných nákladov nízkopríjmových domácností a rast čistých peňažných príjmov na osobu. Doteraz bolo životné minimum upravované väčšinou podľa inflácie nízkopríjmových domácností, keďže rástla pomalšie ako príjmy. V júli 2022 však môže nastať situácia, že sa životné minimum zvýši o rast príjmov. Dôvodom je predpoklad, že príjmy budú v rozhodujúcom období pre určenie životného minima rásť dokonca pomalšie ako inflácia.
