Zuzana Múčka, analytička RRZ
O vplyvoch starnutia populácie sa najčastejšie hovorí v súvislosti s dodatočným nárastom verejných výdavkov na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. Podiel staršej populácie na populácii v produktívnom veku sa do roku 2070 viac než zdvojnásobí a bude druhý najvyšší v EÚ. Kým v súčasnosti sa skladá desať pracujúcich na starobné dôchodky pre približne štyroch dôchodcov, v budúcnosti bude musieť financovať dôchodkové dávky pre viac než ôsmich penzistov.
Starnutie populácie však prinesie aj ďalší efekt – dôjde k výraznému poklesu podielu ľudí aktívnych na trhu práce, čo významne ovplyvní rastový potenciál ekonomiky.
Rýchly rast sa vyčerpal
Vysoký ekonomický rast krajiny je v dlhodobom horizonte základným predpokladom rastu priemernej životnej úrovne svojich obyvateľov. Obdobie, v ktorom slovenská ekonomika rástla viac ako európsky priemer sa však blíži ku koncu.
V porovnaní s priemerným rastom potenciálu okolo troch percent, ktorý sme zažívali v uplynulých desiatich rokoch, nám Európska komisia v najbližších desaťročiach predpokladá priemerný ročný rast potenciálu len okolo 1,3 % HDP. To je úroveň rastu priemeru EÚ a znamená koniec dobiehania životnej úrovne vyspelejších západných krajín.
Európska Komisia predpokladá, že reálny HDP Slovenska v prepočte cez paritu kúpnej sily sa zastaví niekde tesne nad úrovňou 82 percent priemeru EÚ.
Efekt nízkej bázy, z ktorej slovenská ekonomika štartovala, sa vyčerpáva a iné silné zdroje rastu nevidno. K naštartovaniu dlhodobo vyššieho ekonomickému rastu Slovensku pomôžu kvalitné štrukturálne reformy, najmä v oblasti školstva, vedy, výskumu a trhu práce.
Európska Komisia[1] predpokladá, že reálny HDP Slovenska v prepočte cez paritu kúpnej sily[2] sa zastaví niekde tesne nad úrovňou 82 percent priemeru EÚ.
Dva scenáre
Okrem nedostatku štrukturálnych reforiem, ktoré by zvýšili rastový potenciál ekonomiky, bude ku slabému rastu a zastaveniu konvergencie výrazne prispievať aj náš dôchodkový systém, ak sa nezmení jeho súčasné nastavenie.
Slovensko patrí ku krajinám, kde hlavnou príčinou odchodu z trhu práce je predovšetkým dosiahnutie dôchodkového veku[3]. Predpokladajúc rovnaké správanie okolo dôchodkového veku, vďaka existencii stropov dôchodkového veku dôjde z pohľadu trhu práce ku trvalému odchodu tej časti populácie, ktorá by vzhľadom na zvýšenie strednej dĺžky života (dodatočné roky života v zdraví) mohla byť aj naďalej zapojená a aktívna na trhu práce. Inými slovami, rast ekonomiky bude okrem negatívneho vplyvu starnutia trpieť aj kvôli nižšej miere participácie na trhu práce vplyvom „dôchodkových stropov“[4]. Podľa odhadu KRRZ tak môže SR ročne strácať približne 0.7 percentuálneho bodu na raste svojho potenciálu.
Na dátach RRZ a Európskej komisie sme uskutočnili simuláciu dvoch scenárov vývoja potenciálu ekonomiky a porovnali ich s predpokladaným vývojom EÚ 27 a Česka.
Prvý scenár počíta s aktuálnym nastavením dôchodkového systému, druhý scenár (naviazanie veku) počíta so systémom, v ktorom je vek do dôchodku naviazaný na vývoj očakávanej dĺžky dožitia (totožný s dôchodkovou legislatívou platnou pred legislatívnou zmenou v roku 2018).
Oba scenáre rátajú s kľúčovým vplyvom legislatívne nastaveného veku odchodu do dôchodku na rozhodovanie ľudí o tom, kedy odísť z trhu práce a nastúpiť na dôchodok. Tento silný behaviorálny vplyv legislatívne nastaveného veku odchodu do dôchodku potvrdzujú dáta z doterajšieho vývoja.
V čom to je
Slovensko bude zasiahnuté starnutím populácie výrazne tvrdšie, ako väčšina ostatných krajín EÚ.
Dôsledkom bude aj výrazný prepad participácie na trhu práce vo veku nad 15 rokov, ktorá klesne z dnešných 58,8% na 48,2%[5]. (Opätovné prepojenie dôchodkového veku na strednú dĺžku dožitia by znamenalo približne polovičný pokles, teda cca na 54 %.)
Slovensko na tento vývoj zatiaľ nereflektuje. Dnes je na Slovensku druhý najnižší efektívny vek odchodu do dôchodku v EÚ, len 62,3 roka[6]. Nižší má len Luxembursko, pričom priemer EÚ je 63,8 roka.
Podľa súčasných dôchodkových pravidiel bude efektívny vek odchodu do dôchodku v roku 2050 63,6 roka, pričom priemerný vek odchodu do dôchodku v EÚ by dosiahol 65,3 roka. Zrušenie zastropovania by postupne zvýšilo efektívny vek odchodu do dôchodku do roku 2050 na 66,5 roka[7]. V priemere by sa tak ročne posunul o približne 7 týždňov.
Poznámky
[1] Ageing Report 2021
[2] Parita kúpnej sily (PPP angl.) je ekonomický ukazovateľ, ktorý nám umožňuje prepočet peňazí v rôznych menách medzi krajinami po odstránení rozdielov v cenových hladinách. Porovnávanie HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily medzi jednotlivými krajinami teda eliminuje rozdielnosť cenových hladín medzi ekonomikami.
[3] The 2015 Pension Adequacy Report, str.97, graf 2.32.
[4] Viac k téme vzťahu dôchodkového veku a participácie viď 4.14. a box č. 1 tu: https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/05/Kvantifikacia-vplyvu-opatreni-Zavedenie-hornej-hranice-veku-odchodu-do-dochodku-na-urovni-65-rokov-.pdf
[5] Ide o celkovú participáciuh osôb vo veku 15-100 rokov.
[6] Zdroj: 2021 Ageing Report (Európska Komisia)
[7] V dôsledku zrušenia zastropovania by sa zmeny v efektívnom dôchodkovom veku prejavili pre mužov od roku 2031 (kedy by efektívny penzijný vek naviazany na strednú dĺžku dožitia presiahol penzijný vek podla súčasnej legislatívy). Pre ženy by to bolo skôr, už v roku 2023, a to z dôvodu zníženia stropu penzijného veku pre ženy na základe počtu vychovaných detí.
